V histórii predstavujú jednu z najväčších záhad, akú sa ľudia už storočia snažia rozlúštiť. Zaujímavosti týkajúce sa vzniku radu Templárov vedia zaujať nejedného aj v súčasnosti. Ešte o čosi väčší oriešok predstavuje ale ich zánik. Niektorí si dokonca myslia, že sa jeho členovia ešte stále pohybujú medzi nami a bájny nevyčísliteľný poklad čaká na svojho nálezcu. Kde je pravda, to zatiaľ nikto úplne nevie.
Templársky rytieri, nazývaní tiež Templári alebo Križiaci boli jedným z najdôležitejších katolíckych vojenských rádov aké ľudstvo poznalo. Jeho pôsobenie je datované od 12. do 14. storočia a to najmä na uzemí známom ako Svätá zem. Fascinujúce tajomstvá sa rok čo rok snažia odhaliť aj vedci za pomoci vylepšených technológií. O novom dokumente, ktorým sa zaoberá Dr. Albert Lin, informoval portál IflScience.
S najnovšou archeologickou technikou sa vydal do mesta Akko na severe Izraela, ktoré sa po dobytí Jeruzalema Saladinom v roku 1187 stalo základňou ich operácií. Toto mesto bolo pod kontrolou legendárnych rytierov vyše 100 rokov a práve preto sa Lin rozhodol preskúmať odhalené aj skryté pozostatky tohto obdobia. Tím počas výskumu použil technológiu detekcie a merania svetla (LiDAR), za pomoci ktorej boli schopní pozorovať to, čo sa nachádza pod povrchom aj bez toho, aby museli podniknúť zdĺhavé výkopové práce.
„Nachádzam sa v Izraeli a hľadám stopy templárskych rytierov. Títo bojovní mnísi sú opradení mnohými legendami a rovnako tak aj ich poklad,“ uviedol v liste doktor Lin. „Počas križiackych výprav rytieri bojovali za Boha, ale aj zlato a slávu. Niekde pod moderným mestom Akko leží ich veliteľské stredisko a s ním možno aj poklad.“
Vedcom sa podarilo odhaliť sieť tunelov rozprestierajúcu sa pod mestom a dokonca aj strážnu bránu. To by mohlo byť odpoveďou na otázku, ako templári presúvali svoje poklady od prístavu do jednej z veží. Zvyšky tejto veže sú ale pochované pod nánosom skál a prachu. Taktiež neexistuje žiaden jasný dôkaz o prítomnosti pokladu v nej. V súčasnosti preto nie je možné presvedčiť sa o tom.
Rád definitívne opustil mesto Akko v roku 1291 a presunul sa do nového sídla v meste Limassol na Cypre. Odkaz ich prítomnosti na severe Izraela bol stratený v priebehu len niekoľkých desiatok rokov. S ustupujúcim vplyvom Templárov vo Svätej zemi sa rovnako znižovala aj podpora tohto rádu. Šťastie už viac nestalo pri jeho členoch.
Najväčšia rana pre rád prišla ale až s nástupom kráľa Filipa IV. Na francúzsky trón. Kráľovská rodina mala voči templárom obrovské dlžoby, ale kráľ sa rozhodol, že nikomu nič splácať nebude. Objektom diskusií bol aj fakt, že samotní rytieri začali strácať priazeň a dôveru u obyčajných ľudí. Bez ich podpory bolo pre Filipa IV. oveľa jednoduchšie členov rádu zatknúť, mučiť a následne popraviť. Výsledkom mučenia boli aj nepravdivé priznania, ktoré mali donútiť pápeža Klementa V. rozpustiť rád. To sa neskôr v roku 1312 skutočne udialo a Templársky rytieri oficiálne zanikli.
Nahlásiť chybu v článku