V situáciách, kedy nie je isté, či človek vôbec prežije, padne dobre počuť hlas osoby, ktorá nás nabáda, aby sme to nevzdávali, aj keď je to len prelud. Presne to však často zažívajú ľudia, ktorí sa ocitnú na hranici medzi životom a smrťou. Tomuto fenoménu sa hovorí syndróm tretieho muža.

Syndróm tretieho muža

Ako informuje web IFL Science, medzi rokmi 1914 až 1917 sa Ernest Shackelton podujal na bláznivú výpravu naprieč Antarktídou. Výprava bola naozaj strastiplná, v roku 1915 loď so Shackeltonovou posádkou narazila na ľadovec. Po vlastných nohách musela putovať naprieč nehostinnou krajinou až k Sloniemu ostrovu.

Muži mali so sebou len chabé zásoby a výbavu a aby sa dostali do bezpečia, museli prejsť cez hory a ľadovce. Shackelton si po celý čas zážitky z nebezpečnej výpravy zapisoval. Vo svojom denníku napísal, že počas 36 náročných hodín sa mu miestami zdalo, akoby neboli traja, ale štyria. Od tých čias už viacero ľudí popísalo jeden z najbizarnejších javov, ktorému sa hovorí syndróm tretieho muža.

Fenomén zažívajú nielen horolezci, ale aj ľudia, ktorí prežili stroskotanie lode či inú extrémne nebezpečnú situáciu. Z ničoho nič vidia postavu, ktorá tam dovtedy nebola, alebo počujú jej hlas. Zvyčajne im radí, ako sa z nebezpečnej situácie dostať.

Prelud pomáha prežiť v extrémnych situáciách

Syndróm tretieho muža zažil aj britský bádateľ Frank Smythe. Ten sa v roku 1933 takmer stal prvým človekom na vrchole Mount Everestu. Nedostatok kyslíka a brutálne podmienky prinútili jeho partiu vrátiť sa späť do tábora. Smythe však bol odhodlaný vrchol hory dosiahnuť (napokon ho minul o 304 metrov).

Napriek tomu, že Smythe ostal sám, tvrdil, že po celý čas mal pocit, že je prítomná ďalšia osoba. V istom momente bol natoľko presvedčený o tom, že je tam niekto s ním, že sa chcel s osobou podeliť o zásoby jedla. No keď sa otočil, nikto tam nebol. Ako je to možné?

Tento fenomén nie je objasnený do dnešného dňa, neexistuje preň jasné a logické vedecké vysvetlenie. Pravdepodobne však ide o halucináciu, ktorá vzniká následkom extrémneho stresu. Vzhľadom na to, že imaginárny človek neraz pomáha človeku prežiť, mnohí si myslia, že je to akýsi zvláštny obranný mechanizmus mozgu.

Niektorí odborníci sa fenomén dokonca pokúšajú využiť pri liečbe pacientov, ktorí prežili závažnú traumu. Ďalšia z teórií hovorí, že fenomén je potvrdením hypotézy, ktorá hovorí, že mozog pozostáva z dvoch častí. Jedna hovorí a druhá počúva.

Pozri aj:

Šklbanie telom či záblesky svetla: Odborníci vysvetlili, prečo sa s naším telom pri zaspávaní dejú…