Tento článok nemá za cieľ šíriť paniku či strach. Je len zhodnotením toho, čo sa za posledné mesiace udialo, je sumárom roka, ktoré máme v tomto období v médiách tak radi. Na strach a paniku totiž začína byť neskoro. Najbližšie desaťročie by malo byť desaťročím činov. Teda musí byť. Inak budú články ako tento celkom zbytočné. Všetko, o čom sa v ňom píše, bude totiž nový normál a nepredstaviteľné sa stane skutočnosťou, ba čo viac, prirodzenou súčasťou každodenného života. Čo sa teda vo svete klimatickej zmeny stalo za posledných 12 mesiacov?
Rekordy už nie sú rekordmi
Padli stovky, celosvetovo možno tisícky teplotných rekordov. A stále padajú. Pred pár dňami na Lomnickom štíte aj na opačnom konci planéty v Austrálii. Hovoriť o najhorúcejšom dni v histórii meraní u protinožcov ako o rekorde je však celkom zbytočné. Na južnej pologuli je začiatok leta, rekordy padnú (podľa autora) ešte do jeho konca. Videli sme to aj na Slovensku. Správa o najteplejšom júni v histórii meraní prekvapila. O mesiac na to vyšla ďalšia tentokrát o rekordnom júli, už sa však o nej hovorilo menej. A do konca roka ich vyšlo ešte niekoľko. Padanie teplotných rekordov sa stalo normálom, priam každodennou záležitosťou, na ktorú si vo svete naplno rozbiehajúcej sa klimatickej zmeny musíme jednoducho zvykať.
Rok v ohni
Len pred niekoľkými dňami sme uverejnili článok s videom európskej inštitúcie CAMS monitorujúcej lesné požiare vo svete. Ukazuje svet, ktorý prežil rok v ohni, planétu sužovanú požiarmi, ktoré nemáme, nikdy sme nemali a nikdy pod kontrolou mať ani nebudeme. Áno, lesné požiare sú v prírode bežne vyskytujúcim javom, ba čo viac, niekedy dokážu byť pre daný ekosystém aj prospešné. Nie však v rozmeroch, ktoré sme videli v roku 2019. Požiare v Kalifornii, v Amazonskom pralese, v Indonézii, v Grónsku, na Aljaške, na Sibíri, na Blízkom východe, v subsaharskej Afrike, v Stredomorí, tie všetky sú obrazom ničivých dôsledkov klimatickej zmeny, ktoré v najbližších rokoch na svojej intenzite neuberú. Bude to presne naopak.
Emisie
Je to nepochopiteľné. Vieme presne, už niekoľko desaťročí, čo robíme zle a čo to spôsobí. A dokonca o tom už nejaký čas aj hovoríme a to nielen vedci, ale aj svetoví lídri, ktorí neustále rozprávajú o nutnosti znižovania množstva emisií vypúšťaných do atmosféry našej planéte. A napriek tomu je aj rok 2019 (ako každý pred ním) rekordný. Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére prekonala pred začiatkom leta (pre vlastnosti klimatického systému sú hodnoty vždy najvyššie v tomto období) hranicu 415 ppm (počet častíc na milión častíc) a so 100% úspešnosťou možno povedať, že v nasledujúcom roku to bude ešte viac.
Mestá bez vody
Vo veľkom to začalo ešte v roku 2018. Vodná kríza, teda vyčerpanie všetkých zdrojov pitnej vody vtedy hrozilo juhoafrickému Kapskému mestu. V roku 2019 sa scenár opakoval v tisícky vzdialenom indickom meste Chennai. A potom prišla správa, že akútny nedostatok vody hrozí budúci rok (teda 2020) až 21 veľkomestám v Indii. A potom vyšla ďalšia správa, oveľa hrozivejšia, oveľa komplexnejšia a oveľa pesimistickejšia. Extrémne vysokému vodnému stresu (teda riziku nedostatku vody) čelí už dnes 17 krajín, v ktorých žije približne štvrtina svetovej populácie. Neprešlo ani 24 mesiacov a to čo sa udialo v Kapskom meste, v tom čase symbole sveta bez vody, je realitou pre viac ako 1,9 miliardy ľudí.
Topenie ľadovcov
Na topenie ľadovcov ako dôsledok zmeny v klimatickom systéme Zeme akoby sme si už aj zvykli. Napriek tomu nás pravidelne prekvapujú správy o tom, ako rýchlo topenie ľadu postupuje a kde všade už nejde len o sezónnu záležitosť ale permanentný a veľmi vážny problém. Ešte začiatkom roka vyšla správa o rekordne rýchlom topení ľadu v Antarktíde, vrcholom však boli teploty v Grónsku siahajúce viac ako 4 °C nad priemer a takmer 200 miliárd ton roztopeného ľadu v priebehu jediného mesiaca. A zabúdať netreba ani na ľadovce v horách, v Alpách, v Himalájach, na Aljaške a v iných regiónoch sveta, kde sa krajina mení na nepoznanie, čím ovplyvňuje životy miliónov ľudí závislých na vode pochádzajúcej z vysokohorských ľadovcov.
Dvíhajúci sa oceán
Zaplavené pobrežie po obvode všetkých svetových kontinentov. To je presne to, čo sa stalo symbolom stavu, ktorý nastane, ak sa ľudstvu nepodarí prebiehajúcu klimatickú zmenu zastaviť. Dôsledkov zmeny klímy je oveľa viac, no práve rastúca hladina svetového oceánu sa stala jej obrazom. Ale bude to horšie, oveľa horšie ako sme si mysleli. Odhady z roku 2019 sú viac ako trojnásobné, teda rastúca hladina morí a oceánov môže už do polovice tohto storočia pripraviť o svoje domovy 300 miliónov ľudí vo všetkých kútoch sveta, čo je trojnásobný počet oproti modelom z minulých rokov. Ak pripočítame sucho, potravinovú neistotu a ďalšie z mnohých dôsledkov zmeny klímy, pozrieme sa do sveta, kde budú v pohybe stovky miliónov, možno miliardy ľudí hľadajúcich bezpečnejšie a prijateľnejšie podmienky na život.
Šieste masové vymieranie
Kým hodnotíme a sumarizujeme budúce utrpenie ľudskej civilizácie v nepredstaviteľných rozmeroch, zabúdame na to, že svet vymiera už dnes. Nie človek, ale takmer všetko, čo sa v potravinovej pyramíde nachádza pod ním. Správa OSN z prvej polovici tohto roka hovorí o milióne druhov rastlín a živočíchov, ktoré už dnes čelia vyhynutiu. Vedci otvorene hovoria o šiestom masovom vymieraní druhov aj o tom, že za ním tentokrát stojí človek.
Vedci, ktorých nikto nepočúva
Desaťročia skúmajú stav našej planéty a varujú, že to, čo robíme, jednoducho nie je správne. V roku 2019 už kričia, volajú o pomoc, keď tvrdia, že ak svet neprijme urýchlené kroky vedúce k potrebným zmenám v hospodárstve jednotlivých krajín, hrozí nám „nevýslovné ľudské utrpenie“. Môže sa to zdať prisilné či prehnané tvrdenie, no v skutočnosti je celkom reálne. Pod správu o stave klimatickej zmeny s takýmto odkazom sa podpísalo viac ako 11-tisíc vedcov zo 153 krajín sveta. A tí, ktorí majú moc konať, ich napriek tomu nepočúvajú.
Body zlomu a spätné väzby
Pred jedným desaťročím vedci identifikovali celkom 18 bodov zlomu klimatického systému Zeme. Prekonanie každého z nich spúšťa ďalšie a ďalšie spätné väzby a urýchľuje postup k dosiahnutie ďalšieho zlomového momentu. V roku 2019 je podľa nedávnej štúdie aktívna už polovica z nich. Sú medzi nimi mnohé, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcich odstavcoch, ale napríklad aj vymieranie koralových útesov či zmena v atlantickom prúdení. Áno, stále ostáva polovica zlomových momentov, dosiahnuť ich však bude ľahšie ako sa nazdávame a čo príde po nich, to vieme povedať len s pomocou katastrofických modelov a predpovedí.
Madridské fiasko
Mohol to byť december 2019 a dohody z Madridu, na ktoré by sme o desaťročia s úľavou spomínali. Veriť v to bolo síce odvážne, azda naivné, ale výsledok, ktorý priniesla klimatická konferencia OSN v metropole Španielska, je viac ako deprimujúci. Krajiny, z ktorých jediná nemá šancu splniť záväzky podpísané v roku 2015 v Paríži, klimatickej budúcnosti jednoducho napľuli do tváre. Celosvetový summit zameraný na klimatickú zmenu neskončil ani s jediným záverom a svetoví lídri si tak jednoducho povedali, že sa (ne)dohodnú opäť nabudúce na ďalšom spoločnom stretnutí. A pritom, už včera bolo neskoro.
Nahlásiť chybu v článku