Niečo takéto sa stalo prvýkrát v dejinách amerického súdnictva. Súd totiž rozhodol, že hrochy Pabla Escobara sú tiež ľudia, čo znamená, že majú práva, ktoré by mali byť vypočuté. Hrochy spôsobujú problémy už roky, hrozí kvôli nim ekologická katastrofa, no akosi nikto nevie, čo s nimi.
Aj hrochy majú svoje práva
Keď sa kokaínový kráľ Pablo Escobar rozhodol, že chce mať na svojej haciende 4 hrochy, netušil, aké problémy tým narobí. Hrochom sa totiž nové prostredie zapáčilo a hrozí, že kvôli ich potomkom dôjde k ekologickej katastrofe. Odborníci už roky hľadajú na tento problém riešenie, nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, píše portál The Guardian. Prevoz je príliš komplikovaný a miestni si hrochy bránia, keďže sú skvelým lákadlom pre turistov.
Vzhľadom na to, že sa hrochy množia veľmi rýchlo a ohrozujú ekosystém, kolumbijskej vláde hrozí žaloba. Tá totiž mala rozhodnúť, či budú hrochy zabité alebo sterilizované. Skupiny bojujúce za ochranu práv zvierat už roky bojujú za to, aby sa súdnictvo zmenilo a aby zvieratá vnímali nielen ako predmety, ale ako živé bytosti.
Problémom však predstavuje fakt, že rozhodnutie amerických súdov nijak neovplyvní dianie v Kolumbii. Jedine kolumbijská vláda môže rozhodnúť o tom, čo sa s hrochmi bude diať ďalej.
Prvé hrochy nechal Escobar na haciendu priviezť ešte okolo roku 1980. Po tom, čo Escobar v roku 1993 počas prestrelky zomrel, zvieratá boli ponechané napospas osudu. Hrochom to maximálne vyhovovalo, keďže tu nemali žiadneho prirodzeného nepriateľa.
Čo s nimi bude ďalej?
Len za posledných 8 rokov ich počet vzrástol z 35 na 65 až 80 jedincov. Odborníci však varujú, že takéto rýchle množenie zvierat predstavuje hrozbu nielen pre ekosystém, ale aj pre človeka, ak dôjde k stretu s hrochom. Kým niektorí ľudia sú za zabitie niekoľkých zvierat, ďalší sú za ich sterilizáciu. Je však otázne, či existuje bezpečný spôsob, ako to urobiť.
V rámci spomínanej žaloby právnici z Fondu na právnu ochranu zvierat žiadali, aby bol hrochom priznaný štatút „zainteresovanej osoby“. Do prípadu by tak mohli byť zapojení dvaja odborníci na sterilizáciu zvierat z Ohia. Sudkyňa napokon 15. októbra tejto žiadosti vyhovela. Ide o vôbec prvý prípad v USA, kedy boli zvieratá prehlásené za právnické osoby.
Ochrancovia zvieracích práv tvrdia, že nechcú, aby vznikali nové zákony. Chcú, aby sa zvieratá mohli domáhať práv, ktoré im už boli udelené. V rámci ďalšieho podobného prípadu v máji najvyšší súd v New Yorku rozhodoval o tom, či bude podobný štatút udelený slonovi a či bude v zoologickej záhrade v Bronxe presunutý do útulku.
Nahlásiť chybu v článku