O 4-dňovom pracovnom týždni sa v posledných mesiacoch hovorí čoraz častejšie. Mnohé krajiny sveta spúšťajú pilotné projekty, ktorými chcú nové pracovné nastavenie zamestnancov v rôznych odvetviach otestovať. No zatiaľ žiadna z krajín nemá k dispozícii tak relevantné dáta, s akými sa nedávno pochválil Island. Vyzerá to, že 4-dňový pracovný týždeň má viac pre ako proti.
Takmer 2 500 obyvateľov Islandu sa v priebehu štyroch rokov (2015-2019) zapojilo do dvoch veľkých experimentov, ktoré skúmali vplyv 4-dňového pracovného týždňa na produktivitu zamestnancov v rôznych odvetviach. Pre a proti si mnohí uvedomovali už dopredu a mnohí sa obávali, že niečo také skrátka nebude možné riadne implementovať do praxe tak, aby boli spokojné obe strany. Islandský experiment však jasne preukázal, že pracovať len 4 dni v týždni má viac výhod ako nevýhod. Vyplýva to zo štúdie, ktorú na základe 4 roky trvajúceho experimentu nedávno vydali, informuje web ScienceAlert.
4-dňový pracovný týždeň má benefity pre obe strany
Ako dlhoročný experiment v islandskom pracovnom prostredí ukázal, zníženie štandardného 40-hodinového pracovného času na 35 a 36 hodín neviedlo k poklesu produktivity, ako si mnohí na začiatku mysleli. Nedošlo dokonca ani k zhoršeniu poskytovania služieb koncovému spotrebiteľovi. Ako zo štúdie vyplýva, podstatne sa zlepšila spokojnosť zamestnancov v celej škále metrík, vrátane vnímania stresu či vyhorenia.
Výborné výsledky tohto experimentu viedli na Islande k tomu, že až 86 % všetkých zamestnaných v krajine prešlo na kratší pracovný čas, teda na 4-dňový. Vedci, ktorí za testom stáli, teraz veria, že sa ich koncept bude vo veľkom implementovať aj na trhoch v ostatných krajinách sveta.
„V prípade oboch štúdií mnoho zamestnancov uviedlo, že po hneď po začiatku nových pracovných nastavení sa cítili lepšie, energickejšie a menej pod stresom, čo malo za následok, že mali viac energie na ďalšie činnosti ako športovanie, priateľov či koníčky. To sa napokon pozitívne odrazilo aj na ich pracovnom výkone,“ uviedli experti vo zverejnenej správe.
Test prebiehal vo viacerých sférach
Do experimentu bola zapojená pestrá škála zamestnaní – od nemocníc až po bežné kancelárie. Zapojených bolo v pilotnom projekte viac ako 1 percento celej pracujúcej populácie Islandu. Hlavnou podmienkou bolo zníženie pracovného času z 5-dňového na 4-dňový pri rovnakých platových podmienkach.
Ani fakt, že zamestnanci v práci strávili o jeden pracovný deň menej, nemal na výsledok ich práce žiadny vplyv. Skeptici verili, že zníženie pracovného času bude mať za následok množstvo nedokončenej práce a nadčasov. Kratšie pracovné stretnutia, pracovné zmeny a zrušenie nepotrebných úloh ale pomohli zamestnancom lepšie sa do nového režimu adaptovať. To prispelo k vynikajúcim výsledkom.
Prácu si museli sami adekvátne rozvrhnúť
Práca o 4 či 5 hodín menej v týždni v skutočnosti prinútila ľudí, aby boli pri svojej práci kreatívnejší a lepšie si svoje činnosti do týždňa rozvrhli. Niektorým sa podľa výslednej štúdie na nový režim zvykalo ťažšie. Postupne si naň ale zvykli a zžili sa s ním.
Namiesto toho, aby neustále robili to isté ako predtým, si zamestnanci prehodnotili systém svojej práce a začali pracovné úlohy robiť odlišnejšie a lepšie. Zároveň uviedli, že najväčším benefitom pri skrátenom pracovnom týždni je pre nich viac času na vybavovanie osobných záležitostí či možností aktívnejšieho trávenia voľného času.
Nový normál?
Publikovaná správa z experimentu jasne preukazuje, že implementácia 4-dňového pracovného týždňa je „veľkým úspechom“. Obom stranám sa totiž podarilo stráviť v práci menej času bez toho, aby to malo akýkoľvek negatívny vplyv na množstvo a kvalitu práce, ktorú vykonávali. To napokon dokazujú aj podobné výskumy v ostatných krajinách sveta.
Aj aktuálna celosvetová pandémia jasne preukázala, že vrátiť sa k pracovným podmienkam, na aké boli ľudia zvyknutí pred lockdownom, mnohí nechcú. Zdá sa teda, že 4-dňový pracovný čas a viac home office práce bude v budúcnosti „novým normálom“ v zamestnaneckej sfére.
Nahlásiť chybu v článku