Ako píše portál IFL Science, tím vedcov z univerzity Duke neskúmal priamo počet baktérií v špongiách a k zisteniu prišiel náhodou počas svojho pôvodného výskumu.
No na to, aby sme pochopili princíp tvorenia sa baktérií na špongiách je potrebné pochopiť, akým spôsobom interagujú.
Špongia funguje lepšie ako Petriho miska
Pokiaľ sa pestujú baktérie v laboratóriu, oproti našej kuchyni prichádza k zásadnému rozdielu. Vedci sa totiž väčšinou zamerajú na jeden kmeň baktérie a dúfajú, že sa im bude dariť pri umelo vytvorených podmienkách. Vedci pri tom dúfajú, že baktérii bude stačiť dostatok potravy, správne teplo a dostatok svetla.
Hoci toto je pri niektorých druhoch ideálne prostredie, existujú „extroverti mikrosveta“. Tieto druhy baktérií bez prostredia, v ktorom spolunažívajú s rôznou škálou iných foriem života, jednoducho neprežijú.
„Baktérie sú ako ľudia, ktorí prežili pandémiu,“ vtipkuje profesor Lingchong You vo vyhlásení, „pre niektoré je ťažké ostať v izolácii, zatiaľ čo iným sa darí.“
Popri starostlivo navrhnutých rastových médiách tím vykonal rovnaký experiment na prúžkoch špongie a zistil, že trojrozmerná štruktúra navrhnutá pre maximálnu absorpciu vody podporuje rast ešte lepšie ako jamky s ideálnou veľkosťou.
„Ako sa ukázalo, špongia je veľmi jednoduchý spôsob, ako implementovať viacúrovňové porcovanie na zlepšenie celkovej mikrobiálnej komunity,“ povedal profesor You.
Priestory sú dostatočne oddelené, aby umožnili baktériám, ktoré potrebujú byť osamote, prekvitať a zároveň umožnili šírenie úspešných kmeňov, aspoň pokiaľ sú vlhké. Výskumníci, ktorí sa v budúcnosti budú snažiť kultivovať trukulentné baktérie, môžu považovať tieto informácie za užitočné, pretože upravujú fyzikálne aj chemické prostredie, aby sa zvýšil rast.
Ak sa nám ešte podarí vymyslieť, ako vyčistiť taniere a príbory pomocou Petriho misky, možno sa prestaneme báť toho, že jeme zo špinavých tanierov.
Nahlásiť chybu v článku