Preventívne a bezpečnostné opatrenia, ktoré Slovensko prijalo v súvislosti so šírením nového koronavírusu priamo zasiahli do životov každého z nás. Jednými z hlavných dôsledkov týchto dôležitých opatrení sú obmedzenie slobodného pohybu ako aj miery socializácie, na ktorú je spoločnosť 21. storočia zvyknutá. Ostali sme doma, zatvorení v bytoch a domoch so svojimi najbližšími, alebo celkom sami. K tomu všetkému sa každodenne pridávajú správy o postupe pandémie a desivých scenároch o tom, ako bude vyzerať blízka a ďaleká budúcnosť.

Ako zvládať nápor negatívnych správ, ktoré sa každodenne vynárajú prakticky nepretržite od kedy ráno vstaneme až do momentu, kým si neľahneme spať? Ako zvládnuť stratu slobody pohybu v prospech verejného zdravia, ktorú vnímame ako samozrejmú súčasť života v demokratickej a vyspelej spoločnosti 21. storočia? A ako sa vysporiadať s tým, že sa nemôžeme stretávať s priateľmi, kolegami, cudzími ľuďmi, že nechodíme do reštaurácií, no namiesto toho trávime prakticky neustále čas výlučne so svojou rodinou, partnerom či partnerkou alebo celkom sami? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nám v rozhovore odpovedala Bibiána Jozefiaková, prezidentka Slovenskej asociácie študentov a absolventov psychológie.

Aktuálne preventívne a bezpečnostné opatrenia v súvislosti so šírením koronavírusu obmedzili pohyb obyvateľstva a vzájomnú interakciu ľudí na minimum. Čo to znamená pre psychiku človeka?

Človek je sociálna bytosť. Je pre neho preto prirodzené združovať sa s inými ľuďmi do skupín, zdieľať s nimi informácie, pracovať spoločne a podobne. Pre psychiku človeka môže byť náročné ostať niekde sám, resp. s obmedzeným počtom ľudí a vypadnúť tak z každodenného zaužívaného kolobehu. Táto situácia je pre psychiku náročná tiež preto, že človek prežíva strach zo situácie, ktorú nepozná, nevie, ako sa bude vyvíjať, nevie, či zvládne zaplatiť účty, či sa bude môcť vrátiť do práce. Strach, pocity úzkosti, pocit toho, že aktuálne nemôže v plnej miere využívať svoje zručnosti a nemôže chodiť do spoločnosti môžu spôsobiť negatívne psychické prežívanie.

Môže byť takáto sociálna izolácia pre ľudí z pohľadu psychického zdravia nebezpečná? Aké príznaky by mali ľudia na sebe pozorovať?

Pre niektorých ľudí dlhodobá izolácia a pocity neistoty v kombinácii s inými faktormi môžu viesť k prežívaniu depresívnych nálad či úzkosti. Pri depresívnych náladách sa treba zamerať na svoj záujem o okolitý svet a prežívanie voči samému sebe. Treba sa opýtať sám seba, či ma ešte zaujíma, čo sa deje okolo mňa, či ma zaujíma, čo je so mnou, ako vyzerám, čo mám oblečené, čo jem na raňajky.

Čo by mali ľudia v povinnej či dobrovoľnej karanténe robiť v záujme ochrany vlastného psychického zdravia? Existujú „tipy či triky“, ktoré dopady sociálnej izolácie na človeka oddialia či minimalizujú?

Dôležitý je denný režim a sociálny kontakt. Veľa ľudí v týchto chvíľach pracuje z domu. Môže byť veľmi náročné motivovať sa k práci, keď je človek doma v pyžame a pozerá seriály. Základ je zaviesť si denný plán, v ktorom bude presne vyhradené, kedy je čas na čo. Moje odporúčanie je každý deň sa prezliecť z pyžama a upraviť sa tak, ako keby som sa mal s niekým stretnúť. Pomôže to mentálne sa pripraviť na to, že cez deň vykonám nejakú prácu.

Veľmi dôležitým je pohyb. Pohyb je skvelá prevencia pri negatívnych pocitoch, ktoré sa prirodzene v náročnej situácii objavia. Chodiť do prírody je veľmi užitočné nie len pre naše fyzické, ale aj to psychické zdravie. Stačí 30 minút prechádzky na slnku v prírode a budeme sa cítiť omnoho lepšie. V súčasnej dobe ponúka veľa trénerov online tréningy, je skvelý čas to využiť a spraviť niečo pre seba.

Myslieť treba aj na komunikáciu s inými ľuďmi. V dnešnej dobe karanténa nemusí znamenať absolútnu sociálnu izoláciu. Sociálne siete  a telefóny nám umožňujú komunikovať s rodinou, kamarátmi. Je ideálna chvíľa ozvať sa starým kamarátom, na ktorých “nebol čas”, zavolať rodičom, či starým rodičom a zaujímať sa o to, ako sa majú a či niečo nepotrebujú. Okrem toho, že pomôžeme sebe a nebudeme sa cítiť opustene, môžeme si byť istí, že v týchto chvíľach krátky rozhovor pomôže každému z nás.

Najbližšie týždne nebudú jednoduché pre nikoho. Môže aktuálny stav viesť k zvýšenej frekvencii hádok či agresívneho správania?

To, že sme takmer stále zatvorení v byte s partnerom, či rodičmi môže byť náročné, keďže na to nie sme úplne  zvyknutí. Väčšina ľudí sa cez pracovný deň venuje svojej práci, svojim kolegom, nákupom, či iným veciam. Odrazu je náš pracovný kolobeh a s ním spojené návyky preč a my si začneme všímať všetky chyby nášho partnera, musíme sa 24 hodín venovať svojim deťom a vymýšľať im program alebo počúvať rady našich rodičov.

Nie je jednoduché takúto situáciu ustáť a môže nás to viesť k hádkam, výčitkám, či iným negatívnym prejavom. Treba však myslieť na to, že táto situácia je náročná pre všetkých ľudí a že sa nehádame na špinavom riade, či rozhádzaných hračkách, ale na tom, že sme my sami nervózni a nahnevaní, že nemôžeme robiť veci, ktoré chceme. Preto je dôležité, aby mal každý človek v domácnosti možnosť mať osobný priestor, chvíľku pre seba a vlastné koníčky, ktorým sa môže venovať.

Ako by sme mali komunikovať s ľuďmi vo svojom blízkom okolí? Ako zabrániť tomu, aby partneri, či rodiny dostali po niekoľkých dňoch „ponorkovú chorobu“? Ako zabezpečiť, aby sa takéto vzťahy nenarušili?

Teraz, ale aj v bežných situáciách, je veľmi dôležité komunikovať s ľuďmi vo svojom okolí otvorene. Hovoriť im o svojich pozitívnych, ale aj negatívnych pocitoch. Otvorene hovoriť o tom, čo ma hnevá, kvôli čomu som smutný a čo by som chcel. Mnohokrát si myslíme, že ak sa budeme správať určitým spôsobom a hovoriť určité veci, druhý človek bude vedieť, čo si myslíme a čo chceme. Nemusí to tak však byť. Je omnoho lepšie povedať na rovinu, čo by som v aktuálnej chvíli potreboval alebo ocenil. Dôležité je tiež mať čas sám pre seba. Nájsť si každý deň napríklad hodinku na to, aby som si dala vaňu, zacvičila jogu, čítala knižku alebo vypila v pokoji kávu môže byť veľmi nápomocné.

Žijeme v 21.storočí, kedy už geografická vzdialenosť pri kontakte s inými ľuďmi nie je v podstate žiadnou prekážkou. Dokážu konferečné hovory, videohovory či chatovanie plnohodnotne nahradiť osobný sociálny styk s ľuďmi?

Určite takáto komunikácia nedokáže byť plnohodnotnou náhradou za osobný kontakt s inými ľuďmi. Krátkodobo však môže veľmi pomôcť tomu, aby sa človek necítil sám a aby mohol zdieľať svoje pocity a obavy s niekým iným.

 Z pohľadu rodinných, priateľských či partnerských vzťahov je možné ich takto na diaľku udržať pokope tak, aby po ústupe pandémie fungovali tak ako predtým?

To, že o niekoho prejavíme záujem tým, že mu zavoláme alebo napíšeme, môže byť pri udržiavaní vzťahov veľmi dôležité. Práve sociálne siete nám v tomto môžu výrazne pomôcť. Osobne si nemyslím, že dôležité vzťahy zaniknú tým, že budeme niekoľko týždňov v karanténe.

Negatívny vplyv na psychické zdravie však nemá len samotná izolácia či karanténa. U mnohých ľudí vyvoláva úzkosť alebo strach už len samotná pandémia ochorenia Covid-19, s ktorou aktuálne svet bojuje. Ako sa dá takýmto problémom predchádzať, prípadne čo robiť v prípade, že vo mne hrozba pandémie vyvoláva pocit strachu či úzkosti?

V tomto prípade je dôležité obmedziť príjem informácií. Samozrejme, pre každého z nás je dôležité vedieť o tom, ako sa situácia vo svete vyvíja. V tomto prípade však platí, že všetkého veľa škodí. Ak viem, že vo mne neustále riešenie témy koronavírusu vzbudzuje úzkosť, či iné nepríjemné pocity, najjednoduchšie a najlepšie, čo môžem spraviť, je že obmedzím príjem informácií. Môžeme si napríklad stanoviť, že si pozrieme aktuálne dianie ráno a večer a v priebehu dňa sa budem venovať iným témam a  činnostiam.

Podľa prvých analýz a modelov môžu aktuálne obmedzenia trvať aj niekoľko týždňov, v tých negatívnejších scenároch sa hovorí o tom, že epidémia bude v Európe trvať celé mesiace. Aké dôsledky by to mohlo mať na psychické zdravie ľudí, ale aj správanie celej spoločnosti?

Momentálne nikto z nás nevie, ako sa bude situácia vyvíjať. Nie je však potrebné sa pozerať len na negatívny dopad ochorenia na spoločnosť a ľudstvo. Už teraz vidíme pozitívne dôsledky na planétu, táto stále krátkodobá karanténa výrazne pomohla napríklad ekológii. Podobne to môže vplývať aj na ľudí. Možno si každý z nás prehodnotí svoje priority a ciele. Možno si uvedomíme, že dokážeme prežiť aj bez toho, aby sme boli každý deň v nákupnom centre, či reštaurácii. Možno sa naučíme, že myslieť len na seba sa neoplatí a možno nás to ako spoločnosť paradoxne zomkne. Faktom však zostáva, že z tejto situácie sa každý z nás môže naučiť veľa o sebe, o svete a o spôsobe žitia.

Pandémia ochorenia Covid-19 zastavila svet. V rozvinutom svete zrazu ľudia prestali chodiť do práce, trávia oveľa viac času doma. Mohli by sme relaxovať, venovať sa svojim hobby, tráviť čas s rodinou, konečne sa dostať k veciam, ktoré sme mesiace odkladali. Namiesto toho mnohí pociťujú diskomfort. Čo to podľa vás hovorí o dnešnej spoločnosti a môže aktuálna situácia zmeniť niečo v jej hodnotovom nastavení?

Je vysoko pravdepodobné, že sa v týchto chvíľach ľudia doma zamýšľajú nad spôsobom života, ktorý majú a ktorý by chceli mať. K zmenám v hodnotovom nastavení teda prirodzene dôjde, je však otázne, či tieto novonadobudnuté vedomosti dokážeme aplikovať do bežného života. Vplyvom doby, ktorá kladie veľký dôraz na výkon ľudí nie sme naučení oddychovať, venovať sa sami sebe a tráviť väčšinu dňa s rodinou. Takéto navrátenie sa k samému sebe, poprípade k najbližšej rodine môže byť tak veľmi nápomocné.

Pozri aj:

Michal a Miro karanténu prečkávajú v Gabčíkove: Špinavé izby sú fámy, veľká vďaka všetkým pracovníkom