Stromy rastúce v blízkosti aktívnej sopky čelia nejasnej budúcnosti aj niekoľko rokov po erupcii. Znížená schopnosť absorbovať základné živiny z pôdy a nižšia miera premeny slnečného svetla na cukor brzdia rast stromov. Ďalším negatívnym faktorom sú aj toxíny uvoľnené erupciou. Vedci zverejnili svoje zistenia v žurnále Dendrochronologia.
Tvrdia, že dopad vulkanickej aktivity na stromy je dobre zdokumentovaný, no zatiaľ mali málo informácií o vplyve erupcie na stromy, ktoré prežili v blízkosti sopiek. Spozorovali niekoľko javov, ako napríklad poškodenie vetiev či prach, ktorý pokrýva listy a zabraňuje tak fotosyntéze a rastu.
Vedci zo Španielska a Mexika sa rozhodli posúdiť vplyv erupcie sopky Popocatepetl v centrálnom Mexiku. Zamerali sa na stromy, ktoré rastú na hornom okraji lesa, približne 4000 metrov nad morom.
„V tejto štúdii sme sa sústredili na reakciu stromov na najväčšiu erupciu, odkedy sopka v roku 1994 obnovila svoju činnosť. Tá nastala v decembri 2000,“ povedala spoluautorka projektu Raquel Alfaro-Sánchez.
Od erupcie v roku 1994 sa počas nasledujúcej dekády vďaka ročným kruhom stromov ukázalo, že v dôsledku množstva prachu mali prieduchy listov menšiu efektivitu a znížila sa schopnosť fotosyntézy, keďže k nim neprenikal dostatok svetla.
„Ihneď po erupcii z decembra 2000 a v porovnaní s obdobím 1989 -1993 sme zaznamenali zvýšenú koncentráciu niektorých kovových prvkov. Značné spomalenie rastu sme zachytili aj v roku 2003, teda tri roky po veľkej erupcii z roku 2000,“ uviedla Alfaro-Sánchez pre BBC News. „Toto prudké zníženie rastu pravdepodobne spôsobili negatívny efekt dvojročného obmedzenia schopnosti fotosyntézy a zvýšená úroveň potenciálne toxických prvkov, akými sú hliník, olovo a rubídium,“ vyjadrila sa.
V štúdii dominoval strom Pinus hartwegii
Táto borovica pochádza z centrálneho Mexika a dokáže rásť vo výške 2500 až 4300 metrov nad morom a prispôsobila sa nízkym teplotám a nedostatku vody. Je tiež odolnejšia voči požiarom s nízkou intenzitou, a to aj vďaka hrubšej kôre či rýchlemu zotaveniu sa po spálení koruny.
Odborníčka uviedla, že tento druh sa javí ako ideálny do pozorovanej oblasti, no „zvýšená sopečná aktivita (vrátane častejších požiarov) spolu s častejšími obdobiami sucha spôsobenými klimatickou zmenou, by mohli byť priaznivejšie pre trávnaté porasty ako pre borovice“.
Nahlásiť chybu v článku