Príroda Zeme má zaužívaný kolobeh – nič v nej nežije večne. Niektoré ekosystémy ale umierajú pomerne zvláštnym, človeku neznámym spôsobom, o niečo rýchlejšie. A pokým nezasiahneme včas, môže to mať katastrofálne následky. Zvláštnu a v mnohých ohľadoch nezvyčajnú vec sa podarilo spozorovať v lesoch Severnej Karolíny, kde stromy umierajú rýchlo a záhadne. Tamojšie lesy sa tak menia na miesta duchov. Doslova.
V prírode to – zjednodušene povedané – funguje tak, že to, čo umrie, nahradí niečo nové, živé. To ale nie je prípad stromov a lesov pozdĺž atlantického pobrežia, píše ekologička Emily Ury vo svojom odbornom článku na webe The Conversation.
Lesy v Severnej Karolíne sa menia na lesy duchov
Tá svoj článok napísala ako súčasť výskumu reakcií mokradí na zvyšovanie hladiny morí. Do prírodnej rezervácie Alligator River v Severnej Karolíne sa vybrala preto, že práve na tomto nízko položenom polostrove sú záplavy pomerne bežným javom. Stromy rastúce vo vode sú malé a zakrpatené. Mnohé z nich sú prakticky mŕtve.
V celom pobrežnom štáte možno nájsť dôkazy o vymieraní lesných porastov na každom kroku. Takmer každá priekopa pri ceste je lemovaná mŕtvymi stromami alebo takými, ktoré sú „na pokraji svojich síl“.
To, čo sa deje v Severnej Karolíne, je však podľa Emily Ury nenormálne. Stromy ako všade inde na svete tu hynú a na ich mieste nové nerastú. A nejde len o problém Severnej Karolíny, ale celého atlantického pobrežia, kde umierajú rozsiahle časti súvislého lesa. Tieto oblasti sú vo vedeckej komunite známe ako „lesy duchov“. A skutočne tak vyzerajú. Čo ale za toto všetko môže?
Soľ zabíja ekosystém vnútrozemia
Stúpajúce hladiny morí a oceánov zapríčinené klimatickými zmenami spôsobujú, že mokrade sú v mnohých častiach ešte vlhšie, než je to pre daný ekosystém vhodné. Navyše, morská vlhkosť robí pôdu slanšou, čo nie je pre porasty vôbec vhodné, aj keď vedci z oblasti ekológie si dlhé roky mysleli, že soľ v pôde nijakým spôsobom neovplyvňuje rastliny a všetky pôdne procesy. Opak je však pravdou.
Stúpajúca hladina mora v Severnej Karolíne zaplavuje pobrežie štátu. Slaná voda sa však presakovaním dostáva aj do niekoľko kilometrov vzdialenejších mokradí vďaka podzemným vodám, ktoré soľ absorbujú. A keď sa sladká podzemná voda v pôde vyčerpá, začne ekosystém nasávať tú slanú a vo veľmi veľkých množstvách.
Nie je to však len podzemnou vodou. Soľ sa do vnútrozemia dostáva aj vďaka silným prílivom a odlivom a najmä vďaka vetru. A to, že stromy odumierajú a majú bledé kmene, žiadne listy a mnohé ani vetvičky, je dôkazom vysokej hladiny solí v pôde.
Môže to byť globálny problém
Keď soľou kontaminované stromy odumrú, na ich mieste nové nemajú šancu vyrásť. Priestor tak dostávajú kríky a trávy, ktoré sú voči soli odolnejšie. Na tom by, samozrejme, nebolo nič zvláštne. Problémom však je, že stromy v Severnej Karolíne a prakticky na celom atlantickom pobreží, miznú veľmi rýchlo, čo dokazujú aj satelitné snímky, ktoré Ury spolu s tímom pracovníkov porovnávala.
Na základe fotografických dát sledovaných od roku 1972 sa vedcom podarilo zistiť šokujúcu správu. Lesy pri pobreží len za posledných 35 rokov stratili kvôli zvýšeným hladinám morí 10 % zalesnených mokradí. Je to o to smutnejšie, že ide o federálne chránené územie, kde ľudská činnosť nie je povolená, no ekosystém v ňom aj tak umiera – kvôli iným problémom spojeným s klimatickými zmenami.
Ako Ury na záver poznamenala, pokiaľ sa ľudstvo nespamätá a hladiny morí a oceánov budú aj naďalej stúpať, bude slaná voda ohrozovať lesy na celej planéte. Už teraz je jasné, že pobrežné lesy od Mexického zálivu až po záliv Chesapeake budú aj najbližšie roky strácať vysoké percentá lesov.
Nahlásiť chybu v článku