Vzťah medzi rastlinami a živočíchmi sa vyvíjal a formoval státisíce rokov. Kým napríklad také zvieratá, ak ich niečo ohrozuje, jednoducho utečú, rastliny majú v tomto miernu nevýhodu. Asi najčastejším obranným mechanizmom rastlín sú rôzne tŕne či pichliače. Tie znemožňujú alebo sťažujú ich skonzumovanie živočíchmi, ktoré by si na nich radi pochutnali. Ako ale ukazujú najnovšie výskumy, mnohé rastliny sú v boji proti bylinožravcom oveľa aktívnejšie ako sme si doteraz mysleli.

Okrem toho, že rastliny sú aktívne v obrane, sú aj neuveriteľne húževnaté a prispôsobiteľné. Pozrite sa na tieto fotografie, ktoré ukazujú na akých priam až nemožných miestach môžu vyrásť rastlinky či dokonca aj veľké stromy.

Podľa novej štúdie, viaceré mladé stromčeky dokážu rozoznávať, čo ich poškodilo alebo práve poškodzuje. Vedia teda rozlíšiť, či ich vetvičku alebo púčiky poškodil silný vietor, alebo či práve ich vetvičku ohrýza nejaký bylinožravec, napríklad jeleň. Na základe tohto zistenia spustia obranný mechanizmus.

Keďže majú rastliny a stromčeky korene, nedokážu pred hladným bylinožravcom utiecť. Aby neboli odkázané na spásanie a ich totálne zničenie, evolúcia ich vyzbrojila chemickou zbraňou. Keď rastlina zistí, že ju obhrýza bylinožravec, začne okamžite produkovať horké, chuťovo nepríjemné látky – triesloviny. To odláka aj toho najhladnejšieho jeleňa v okolí.

Ako ale mladý stromček zistí, že ho práve poškodzuje jeleň a nie napríklad vietor? Podľa názoru vedcov, rastliny v rane cítia sliny zvierat, čo spúšťa rastlinný hormón, ktorý vyplaví už spomínané horké triesloviny. Okrem trieslovín sa aktivuje aj rastový hormón, ktorý pôsobí najmä v práve poškodenej časti. Ten spôsobí, že poškodenie sa rýchlejšie opraví a vyrastie na tom mieste silnejší púčik či vetvička.

Na druhej strane, ak sa rastlina poškodí alebo zlomí pôsobením vetra či iného vplyvu, v strome sa produkujú iba rastové hormóny bez trieslovín. To vedcom naznačilo, že rastlina si dokáže uvedomiť, čo ju poškodilo.

Zložitosť a najmä prechod z pasívnej do aktívnej obrany, akou rastliny bojujú proti ich predátorom, fascinovala viacerých vedcov. Ďalšie výskumy ale naznačujú, že rastliny idú ešte ďalej.

Keď je rastlina požieraná buď spomínaným jeleňom, alebo to môže byť napríklad tiež hmyz, tak okrem trieslovín, ktoré ju robia chuťovo nepríjemnou, rastlina spúšťa varovný mechanizmus aj pre ostatné rastliny jej druhu v okolí.

Keď zviera žuje napadnutý stromček, ten okrem iného produkuje prchavé látky, ktoré reagujú so slinami. Tie sa potom uvoľňujú do ovzdušia a sú detegované ostatnými rastlinami v okolí, reagujúce na to okamžitou produkciou trieslovín. Keď teda jeleň skonzumuje jeden stromček (alebo ho prestane jesť kvôli horkosti) a prejde k druhému, tak v ňom už kolujú triesloviny, ktoré si predpripravil v reakcii na to, že jeleň predtým jedol iný stromček a bylinožravec tak odchádza s prázdnym žalúdkom.

Takže keď nabudúce pôjdete na prechádzku v prírode, majte na pamäti, že zatiaľ čo stromy a rastliny okolo vás môžu vyzerať pokojne a pasívne, tak možno práve v tom momente vedú aktívnu vojnu proti živočíšnej ríši a zdá sa, že úspešne.

interez.sk (Matej Mensatoris), iflscience.com