Prežívame najteplejšie roky v histórii meraní, ľadovce sa topia najrýchlejšie v histórii pozorovaní a v atmosfére ešte nikdy počas existencie ľudstva nebolo také veľké množstvo oxidu uhličitého. Ak sa na klimatickú zmenu pozrieme cez štatistiky, príjemný pohľad sa nám neponúka. Napriek tomu však existujú čísla, ktoré poskytujú aspoň akú takú nádej na zelenšiu budúcnosť.
Vedci o hrozbe v podobe klimatickej zmeny a jej dôsledkov hovoria už celé desaťročia. Aké kroky však naša civilizácia za tento čas urobila aby predišla globálnemu otepleniu planéty? Pri pohľade na aktuálny stav vidíme, že minimálne. V posledných rokoch sa však zmenilo aspoň to najpodstatnejšie. Klimatickú zmenu sme oficiálne označili za hrozbu, proti ktorej je potrebné zasiahnuť. Nasledujúce štatistiky ukazujú, že sme k celospoločenskej zmene urobili aspoň pár malých krokov.
Uhlíková neutralita
O tom, že hlavnou príčinou klimatickej zmeny a globálneho otepľovania planéty je človek a jeho nadmerné vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry, vieme už roky. Napriek tomu koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére každým rokom prekonáva ďalšie a ďalšie rekordy. Jedným z hlavných krokov k zmierneniu dôsledkov klimatickej zmeny je preto zredukovanie produkcie oxidu uhličitého, ktorý patrí k najvýznamnejším a najbežnejším skleníkovým plynom.
Krok k čistejšiemu ovzdušiu spravil svet na tohto týždňovom klimatickom summite OSN v New Yorku. K uhlíkovej neutralite sa zaviazalo 77 krajín vrátane Slovenskej republiky, pričom chcú tento cieľ splniť do roku 2050. Jasať však netreba. Najväčší znečisťovatelia ovzdušia ako Čína, Spojené štáty, India či Rusko sa k výzve nepridali. Napriek tomu však ide aspoň o malý krok a gesto aktívneho prístupu k závažnému globálnemu problému. Mimochodom, dve krajiny sa k uhlíkovej neutralite zaviazať nemusia. Bhután a Surinam totiž už teraz vyprodukujú len toľko emisií oxidu uhličitého, aké dokážu aj sami absorbovať.
Stovky miliónov stromov
V lete zverejnili vedci zo švajčiarskej univerzity ETH v Zürichu správu o tom, čo by mohlo byť najefektívnejšou zbraňou v boji proti klimatickej zmene. Odpoveďou bola masová výsadba stromov, ktoré by dokázali absorbovať veľké množstvo oxidu uhličitého a znížiť tak koncentráciu skleníkového plynu v atmosfére. Bez toho, aby sme museli zasahovať do urbanizovaného územia, alebo obmedzovať poľnohospodársku pôdu, je na Zemi aktuálne možné vysadiť 1,2 trilióna stromov.
A síce sa k tomuto číslu ani nepribližujeme (vďaka ťažbe skôr vzďaľujeme), v posledných mesiacoch sa objavilo niekoľko veľkých projektov výsadby stromov. Etiópia prekonala svetový rekord, keď ich za jediný deň vysadila až 353 miliónov. Nový zákon na Filipínach vyžaduje, aby študenti pred ukončením štúdia vysadili aspoň 10, v Pakistane zas pribudnú dva za každý nový dom. K rozširovaniu stromových porastov sa pridali aj slovenské mestá. Bratislava ich vysadí 10-tisíc a v Košiciach už oficiálne zasadili prvý z 300-tisíc, ktoré by mali pribudnúť v najbližších rokoch.
Milióny štrajkujúcich
Keď sa 20. augusta 2018 rozhodla neprísť do školy a namiesto toho protestovať pred švédskym parlamentom za to, aby jej rodná krajina začala plniť záväzky, ktoré prisľúbila podpísaním Parížskej dohody, zrejme nikto netušil, koľko mladých ľudí ju bude nasledovať. Greta Thunberg sa za jediný rok stala symbolom verejného tlaku na svetových lídrov v oblasti klimatickej zmeny a ústami vedcov, ktorých desaťročia nikto nepočúval.
Na začiatku upozorňovala na nečinnosť politických elít celkom sama. Postupne sa k nej začali pridávať mladí ľudia zo všetkých kútov sveta. Na základe protestov Grety Thunberg tak vzniklo hnutie Fridays For Future, ktoré pravidelnými piatkovými protestmi mladých ľudí upozorňuje na alarmujúci stav klímy. Na tom poslednom štrajkovalo za budúcnosť našej planéty viac ako 3,2 milióna ľudí v 160 krajinách sveta.
Mediálny priestor
Pozitívnu štatistiku v oblasti klimatickej zmeny ponúka aj pohľad do sveta médií. O dôsledkoch, prejavoch a hrozbách, ktoré klimatická zmena a globálne otepľovanie prinášajú, sa totiž v médiách aj v spoločnosti hovorí čoraz častejšie a intenzívnejšie. Nasvedčujú o tom prieskumy zahraničných ale aj domácich médií.
Napríklad prieskum veľkých amerických médií ukazuje, že klimatická zmena sa do ich obsahu v prvom kvartály roku 2019 objavovala o 27% častejšie ako v rovnakom období roku 2017 a až o 56% častejšie ako v prvom kvartály roku 2018. Zistenia Denníka N hovoria aj o pozitívnom trende na Slovensku. Do konca augusta boli klimatická zmena či globálne otepľovanie v slovenských televíziách spomenuté takmer 430-krát, čím tak tieto témy dostávajú doposiaľ najväčšiu mediálnu pozornosť. Rovnaký trend platí aj v obsahu portálu interez.
Obnoviteľné zdroje energie
V závere sa v podstate dostávame späť na začiatok. Ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu? Jedným z hlavných krokov je zmena v energetike a teda prechod na obnoviteľné zdroje energie. Tým sa v posledných rokoch mimoriadne darí a to najmä od prelomu tisícročí, odkedy ich výroba aj spotreba energie z obnoviteľných zdrojov výrazne rastie.
Pozitívnou správou je aj vývoj ceny energie, ktorá pochádza z obnoviteľných zdrojov. Tá v posledných rokoch výrazne klesá a to pri všetkých druhoch energií, či už hovoríme o solárnej, veternej alebo geotermálnej, ktoré patria k najčastejšie využívaným obnoviteľným zdrojom. Zelená energia sa stáva dostupnejšou aj pre širšiu verejnosť a masové využívanie a poskytuje tak šancu na splnenie dlhodobých cieľov o uhlíkovej neutralite. Koniec koncov vo svete už aktuálne existuje 7 regiónov s obyvateľstvom nad 100-tisíc obyvateľov, ktoré využívajú výlučne obnoviteľné zdroje energie. Všetky sa nachádzajú v Európe a čoskoro by sa k nim mala pridať aj austrálska Canberra.
Nahlásiť chybu v článku