Bol tak trochu Čechom, alebo teda skôr Moravákom. Neskôr však oficiálne Rakúšanom a nakoniec občanom Spojených štátov amerických. Kurt Gödel bol však v prvom rade géniom, brilantným matematikom, jedným z najvýznamnejších logikov všetkých čias, krátkodobým fyzikom a odvážnym filozofom. Osudnými sa mu na sklonku života stali psychické problémy.
Kurt Gödel sa narodil v moravskej metropole vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku ešte v roku 1906. Pochádzal z bohatej rodiny s česko-nemeckými koreňmi a v Brne prežil prakticky celé svoje detstvo a dospievanie. V detstve bol niekoľkokrát vážne chorý, v šiestich rokoch napríklad prekonal reumatickú horúčku, čo prispelo k tomu, že bol v dospelosti ohľadom svojho zdravotného stavu až paranoidný. Priam až posadnutý bol čistotou riadu, ktorý používal, ako aj dôkladnou hygienou pri príprave jedla.
Prelomové vety matematiky
Po vyštudovaní nemeckého gymnázia v Brne sa Gödel dostal v roku 1924 na Viedenskú univerzitu, kde sa rozhodol študovať fyziku. Mladý génius však postupne pod vedením viedenských profesorov prenikol do novovznikajúcej oblasti matematiky. V krátkom čase sa z neho stal brilantný logik, ktorý vo veku 25 rokov publikoval svoju prelomovú prácu. Gödelove vety o neúplnosti sa stali revolučnou prácou modernej matematiky 20. storočia a dodnes tvoria základy matematickej logiky aj matematickej filozofie. Samotný Gödel býva často označovaný za najväčšieho logika od čias starogréckeho Aristotela.
S Einsteinom o nekonečnom vesmíre
Začiatkom 30. rokov sa tak Kurt Gödel stal svetovo uznávaným matematikom. Prednášal vo Viedni, ale príležitostne aj v zámorí na Princetone, v New Yorku či vo Washingtone. V roku 1936 sa na krátky čas po nervovom zrútení utiahol do úzadia a po vypuknutí druhej svetovej vojny spoločne so svojou manželkou, tentokrát už natrvalo, emigroval do Spojených štátov amerických. Získal miesto profesora na Inštitúte pre pokročilé štúdie v Princetone, kde sa spriatelil s jedným z najvýznamnejších vedcov histórie.
Môžeme si predstavovať, že Kurt Gödel viedol v Princetone s Albertom Einsteinom dlhé a fascinujúce rozhovory o nekonečných záhadách vesmíru. Neboli však len priateľmi, ale aj kolegami a preto sa Gödel pod Einsteinovým vplyvom opäť zahĺbil do štúdia fyziky, s ktorou pred rokmi na univerzite vo Viedni začínal. Nakoniec sa mu podarilo obohatiť Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity objavením kozmologického modelu rotujúceho vesmíru umožňujúceho cestovanie v čase. Ako prvý v histórii tak v teoretickej rovine otvoril otázku, ktorá bola dovtedy považovaná za absolútne racionálne tabu.
Roky strávené na prestížnom Princetone, počas ktorých Gödel odhaľoval ďalšie zákutia vyššej matematiky a fyziky, priniesli moravsko-rakúsko-americkému vedcovi slávu, obdiv aj úctu. Začiatkom 50. rokov sa stal v Princetone profesorom a na svetovo známej univerzite strávil nasledujúce dve desaťročia.
Strach z otravy a smrť hladom
Posledné roky sa okrem matematiky a logiky ponoril aj do filozofie, v ktorej riešil najmä otázku existencie boha. Gödel sám seba popisoval ako presvedčeného teistu, teda človeka uznávajúceho osobného boha ako nadprirodzenej bytosti. V oblasti filozofie vypracoval vlastný ontologický dôkaz božej existencie postavený na myšlienkach Svätého Anselma z Canterbury. Gödel vo svojom dôkaze tvrdí, že fyzický svet nie je jediným svetom, v ktorom žijeme a že kým náboženstvo je z väčšej časti zlé, nič také sa nedá povedať o viere.
Gödela nakoniec o život pripravila jeho prehnaná opatrnosť, ktorú od detstva mimoriadne posilnili aj zdravotné problémy s ťažkým krvácaním dvanástnika v starobe. Mimoriadne prísna strava génia doviedla k extrémnej strate hmotnosti, potom sa objavil strach z otravy. Všetko, čo mal Gödel zjesť, musela pred ním ochutnať najskôr jeho milovaná manželka. Tá však bola v roku 1977 hospitalizovaná v nemocnici a Gödelov strach z otráveného jedla už prerástol do chorobnej paranoje. Bez pomoci manželky, omámený strachom z otravy odmietal príjmať akúkoľvek stravu až nakoniec v januári 1978 na následky vyhladovania umrel. Vážil vtedy len 29 kg.
Britannica, ias.edu, beliana.sav.sk, brno.cz
Nahlásiť chybu v článku