Asi 180-tisíc živnostníkom ročne vzniká alebo sa mení povinnosť platiť poistné, na čo ich Sociálna poisťovňa upozorňuje listom. Veľa z nich aj napriek oznámeniu nezaplatí poistné vôbec alebo ho zaplatí v nesprávnej výške.
Zaradenie hrozby odhalenia spolu s negatívnymi dôsledkami nesprávneho platenia do komunikácie so živnostníkmi môže zvýšiť vybrané poistné. Vyplýva to z terénneho experimentu, kedy Inštitút finančnej politiky v spolupráci so Sociálnou poisťovňou v praxi testoval rôzne verzie listov. „Využitie takejto komunikácie má potenciál každoročne priniesť dodatočných 2,6 milióna eur, čo predstavuje asi 4,2 % z dlžnej čiastky,“ uvádzajú analytici Inštitútu finančnej politiky.
Zafungovala hrozba odhalenia s negatívnymi dôsledkami
„Aby sme zvýšili počet živnostníkov platiacich poistné správne, upravili sme formuláciu úradného listu a otestovali sme rôzne verzie upozornení založené na poznatkoch behaviorálnej ekonómie. Ako najlepší variant sa pritom ukázal list obsahujúci hrozbu odhalenia spolu s negatívnymi dôsledkami nesprávneho platenia,“ vysvetľujú analytici. Taktiež zistili, že živnostníci z rôznych sektorov reagujú na komunikáciu rôzne.
Ako je nastavené sociálne poistenie na Slovensku?
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorým vznikla povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, sú povinné uhrádzať ho na mesačnej báze vždy do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Táto povinnosť vzniká všetkým živnostníkom, ktorí dosiahli zákonom stanovenú výšku príjmu, a to v nasledujúcom roku po jej dosiahnutí.
Sociálna poisťovňa preto každoročne v júli a októbri, podľa termínu podania daňového priznania, upozorňuje živnostníkov na povinnosť platiť poistné, a to v prípade všetkých nových poistencov a takisto všetkých poistencov, ktorým táto povinnosť vznikla opätovne. Zároveň v týchto termínoch informuje už existujúcich poistencov o zmene výšky poistného, v závislosti od zmeny ich vymeriavacieho základu.
19 % živnostníkov neodvádza poistné v správnej výške
Napriek tomu však skoro 19 % živnostníkov neodvádza svoje poistné v správnej výške, čo vedie ku kumulácii ich dlhu na sociálnom poistení v celkovej sume 63 miliónov eur ročne. „Za takúto sumu by pritom bolo možné zvýšiť platy učiteľov na základných a stredných školách o takmer 4 %, alebo navýšiť počet zdravotných sestier o približne 8 %,“ vysvetľujú analytici IFP.
Ako ďalej pokračujú, táto dlžná suma vzniká dvoma rôznymi spôsobmi. Po prvé, povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie vzniká každoročne viac ako 30 tisícom živnostníkom, z ktorých asi 28 % nezačne odvádzať poistné v správnej výške, pričom priemerná dlžná suma takéhoto živnostníka predstavuje okolo 2 000 eur ročne. Vo väčšine prípadov pritom ide o osoby, ktoré nezačnú platiť vôbec žiadne poistné, prípadne o osoby, ktoré si platia poistné iba v niektorých mesiacoch.
17 % si neupraví pravidelnú platbu na novú sumu
Po druhé, zmena vymeriavacieho základu vedie k zmene výšky poistného u ďalších 150-tisíc živnostníkov, z ktorých približne 17 % si neupraví pravidelnú platbu na novú sumu, pričom priemerná dlžná suma takéhoto živnostníka predstavuje takmer 1 800 eur ročne. Aj v tomto prípade nájdeme množstvo osôb, ktoré neplatia vôbec žiadne poistné, ale takisto množstvo osôb, ktoré iba pokračujú v platení starého poistného.
„Zatiaľ čo pri vzniku poistného predstavujú najväčší problém ľudia neplatiaci vôbec žiadne poistné, pri zmene poistného pochádza asi tretina celkového dlhu od ľudí platiacich nesprávnym spôsobom,“ dodávajú analytici.
Štát už podobný experiment urobil v minulosti pri platení koncesionárskych poplatkov, kedy sa preukázalo, že formulácia zasielaných listov môže mať významný efekt na správanie adresátov a môže ich motivovať k vyššej miere správnych platieb. V tomto prípade však bolo potrebné adresátov upozorniť na pravdepodobnosť ich odhalenia spolu s negatívnymi dôsledkami nesprávneho platenia.
Nahlásiť chybu v článku