Ťažko povedať, či svet klenotníkov pozná ikonickejšiu postavu, ako je Carl Fabergé. Jeho umelecké diela majú dodnes obrovskú hodnotu a patria medzi najžiadanejšie zberateľské kúsky milionárov po celom svete. Ani jeho úspech sa však nerodil ľahko a počas svojho života zažil okrem radosti aj strasti.

Rodina klenotníkov

Carl Fabergé sa narodil 18. mája 1846 v meste Petrohrad do rodiny Gustava Fabergého a Charlotte Jungstedtovej. Paradoxne, ani jeden rodič nemal ruské korene – otec bol pôvodom hugenot a mama Nemka. Čo je ale v životnom kontexte podstatné, otec Gustav bol povolaním klenotník a do remesla zasvätil aj svojho syna. Carl sa začal postupne zaúčať a skúsenosti nazbieral z viacerých zdrojov.

Do svojich štrnástich rokov chodil do školy v Petrohrade, no potom bol nútený sa s rodinou presťahovať do Nemecka. Jeho otec mal v Petrohrade od roku 1842 rozbehnutý malý podnik, ktorý ale prenechal po odchode obchodnému partnerovi. Mladý Carl v Nemecku navštevoval školy vo Frankfurte a taktiež v Drážďanoch.

Asi najzásadnejší vplyv na neskoršiu kariéru mali jeho cesty po Európe – konkrétne do Londýna a Paríža, kde trávil čas v múzeách, na rôznych výstavách a v neposlednom rade na kurzoch (najvýznamnejší na Schloss’s Commercial College v Paríži), kde sa mohol učiť od najlepších klenotníkov v Európe. Všetky skúsenosti a zručnosti mohol zužitkovať pri otvárajúcej sa príležitosti v podobe prebratia otcovho podniku. Na to si ale musel ešte chvíľu počkať.

Návrat domov a rozšírenie firmy

Jeho vzdelávanie a cestovanie sa skončilo v roku 1872, keď sa ako 26-ročný vrátil do Petrohradu, kde sa oženil s Augustou Juliou Jacobsovou. Čo je ale podstatné, práve v tomto období zdedil podnikanie svojho otca a nadobudnuté vzdelanie tak mohol uplatniť aj v praxi. Ako jeho mentor a hlavný obchodný partner pôsobil Hiskias Pendin, pričom sa firma začala špecializovať okrem výroby šperkov aj na dekoratívne a ozdobné predmety, či napríklad nábytok.

Fabergé mal pozoruhodné organizačné schopnosti a otcovu malú firmu dokázal pretransformovať na veľký podnik, ktorý svojho času zamestnával až 500 remeselníkov. Fabergého tím sa postupne rozširoval, modernizoval výrobu a rôznymi experimentmi zdokonaľoval spracovanie drahokamov, čím odskočil konkurencii a jeho výrobky niesli špecifický vzhľad a podpis. Peter Carl pôsobil ako obchodný riaditeľ a technický manažment mali na starosti jeho spolupracovníci.

Zásadné zmeny v personálnom obsadení firmy prišli v roku 1882, kedy umrel Hiskias Pendin a do podniku prišiel Fabergého brat Agathon so synmi a taktiež švajčiarskymi remeselníkmi na čele s Francoisom Berbaumom. Firma sa opäť posunula a za dosiahnuté výsledky začala byť aj oceňovaná. Okrem toho, že Carl Fabergé získal titul „majster zlatník“, boli jeho diela a diela podniku Fabergé ocenené rôznymi zlatými medailami.

Fabergé sa okrem vlastných myšlienok často inšpiroval ruským tradičným umením, francúzskym dekoratívnym umením, či napríklad talianskou renesanciou a dokonca aj umením ďalekého východu. Jeho práca bola brilantná, progresívna a veľmi odborná. V roku 1882 sa uskutočnila aj spomínaná úspešná výstava v Moskve, kde sa okrem ocenení dostal Fabergé do pozornosti ruského cárskeho dvora. Pre jeho neskoršiu kariéru a životný odkaz to bol dôležitý míľnik.

Životné dielo

O tri roky neskôr bol Fabergé vymenovaný za klenotníka ruského cárskeho dvora a cár Alexander III. si u neho objednal darček pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu, ktorý odštartoval najslávnejšie obdobie Fabergého kariéry. Išlo o veľkonočné zlaté vajce potiahnuté bielym smaltom, ktoré vo svojom vnútri ukrývalo zlatú sliepku s rubínovými očami. Darček zaujal Alexandra a cársku rodinu natoľko, že Fabergé začal dané vajíčka tematicky vyrábať pri rôznych príležitostiach. Celkovo ich mal pre cársky dvor vyrobiť viac ako 50.

Medzi najznámejšie Fabergého vajíčka patria Transibírske a Kremeľské. Jeho úspech sa rýchlo rozšíril po Európe a pribudli pobočky Fabergého spoločnosti v Moskve, Kyjeve, Odese a Londýne. Klenotnícky vizionár vyrábal aj bežné šperky, doplnky, ale napríklad aj riad. Fabergého dom sa rozrastal a jeho výrobky obrovskej hodnoty patrili medzi najžiadanejšie na trhu. V roku 1917 však vypukla boľševická revolúcia, ktorá mala pre impérium fatálne následky.

V roku 1918 prevzali Fabergého podnik definitívne boľševici, ktorí ho znárodnili. Fabergé odišiel diplomatickým vlakom do Rigy a zakrátko sa sťahoval do Nemecka. Keď sa k nemu pripojila jeho rodina, presunuli sa do Švajčiarska. Peter Carl Fabergé bol zo situácie doslova zdevastovaný. Jeho blízki hovorili, že sa zo šoku z boľševickej revolúcie nikdy nespamätal. Životná cesta geniálneho klenotníka sa skončila v roku 1920. Podľa jeho manželky umrel na „zlomené srdce“.

Podobne smutný osud postihol aj časť jeho životných diel. Ako najprv Lenin poklady znárodnil, tak neskôr Stalin neváhal rozpredať cársky majetok vrátane výnimočne cenných vajíčok na získanie cudzej meny pri akcii „poklady za traktory“. Rozpredávanie umeleckých diel spôsobilo aj to, že sa niektoré vajíčka stratili a dodnes nenašli.

Vajíčka opradené tajomstvami

Aj keď je približný počet vyrobených vajíčok pomerne známy, cárska rodina si svoje poklady dobre strážila. Nie je preto prekvapením, že väčšiu časť vzácnych doplnkov verejnosť nikdy nevidela a väčšina vajíčok ostávala dobre ukrytá v súkromnej cárskej zbierke. Po boľševickej revolúcii sa vajíčka presunuli do Moskvy, odkiaľ sa vďaka Stalinovmu rozpredávaniu „rozkotúľali“ do celého sveta. Je vysoko pravdepodobné, že niektoré vzácne klenoty našli svojich nových majiteľov za zlomok ich skutočnej hodnoty.

Spôsobené to bolo najmä tým, že prvé roky po ich rozpredávaní nebol o Fabergého vajíčka veľký záujem. Trh bol zaplavený mnohými šperkami Romanovcov, a preto je veľmi náročné odsledovať, kam sa jednotlivé kusy dostali. Práve ich nejasný osud dodnes vyvoláva špekulácie a dáva živnú pôdu pre rôzne teórie o ich súčasných majiteľoch. Jednu z najväčších známych zbierok si vytvoril zakladateľ magazínu Forbes Malcom Forbes, ktorý vlastnil až 9 vajec. Tie od neho odkúpil v roku 2004 ruský oligarcha za 100 miliónov dolárov.

Forbesova zbierka je vystavená v Petrohrade, ďalších 10 vajec je v kremeľskej zbrojnici, 5 nájdeme vo Virginii, 3 v Londýne a ďalšie sú roztrúsené ako exponáty rôzne po svete. Neznámy osud má približne 8 Fabergého výtvorov, ktoré sa nikdy nenašli a niektoré zdroje naznačujú, že sa nachádzajú v súkromných zbierkach amerických elít.

Zaujímavý je aj príbeh z USA, ktorý sa odohral v roku 2010. Istý americký obchodník kúpil v obchode so starožitnosťami ozdobené vajíčko na trojnohom stojane, ktoré v sebe ukrývalo hodiny. Za tento kúsok zaplatil 13 000 dolárov s vidinou ďalšieho predaja, ktorý sa mu ale nezdaril kvôli údajne prehnanej čiastke, ktorú žiadal. O štyri roky vysvitlo, že tento obchodník vlastnil pravé Fabergého vajce v hodnote 33 miliónov dolárov.

V súčasnosti je tak veľmi zložité určiť, kam sa podeli zvyšné Fabergého výtvory, ktorých súčasná hodnota sa ráta v desiatkach miliónov dolárov. Vlastnia ju elitári vo svojich súkromných zbierkach? Sú klenoty zničené a navždy stratené? Povaľujú sa nevedomky medzi inými starožitnosťami a šperkami? Nuž, na tieto otázky zatiaľ odpoveď nepoznáme.

Otvoriť galériu (9)

Pozri aj:

Jantárová komnata: Nikto nevie, kde sa nachádza, má nevyčísliteľnú hodnotu. Nacisti ju mohli ukryť aj…