Bývalý slovenský útočník Marián Hossa sa stal oficiálne členom hokejovej Siene slávy v Toronte (HHOF). Do vybranej spoločnosti vstúpil slávnostne s ďalšími štyrmi novými členmi a po Stanovi Mikitovi (1983) a Petrovi Šťastnom (1998) je Hossa tretí rodák zo Slovenska v HHOF.
Spoločne s ním vstúpili do Siene slávy aj kanadská brankárka Kim St-Pierrová, obrancovia Kevin Lowe a Doug Wilson, útočník Jarome Iginla a generálny manažér Ken Holland.
Ďakoval najmä svojej rodine
Hossa vo svojom prejave pri vstupe do Siene slávy ďakoval najmä svojej rodine a nezabudol spomenúť ani to, že sa rád ocitol medzi svojimi rodákmi Mikitom a Šťastným. Hostí pobavil výrokom o svojom otcovi Františkovi.
„Lásku k hokeju som získal od svojho otca Františka, ktorý bol defenzívnym obrancom. S bratom Marcelom ti budeme otec navždy vďační za tvoju podporu, ale ďakujeme bohu najmä za mamine ruky. Veľmi ťa ľúbime, ale faktom je, že si nestrelil viac ako jeden, či dva góly za sezónu,“ rozosmial Hossa publikum, v ktorom nechýbala ani celá jeho rodina a ani bývalý švédsky obranca a Hossov spoluhráč Nicklas Lidström, ktorý prijal pozvanie slovenského hokejistu do Toronta.
Nesníval o NHL
Hossa vyrastal v komunistickom Československu a o NHL veľa nevedel. Jeho cieľom bolo reprezentovať svoju krajinu, nesníval o najlepšej lige sveta.
„Všetko však zmenil jeden deň, keď sa mi do rúk dostala videokazeta s Waynom Gretzkym. Bol som ohromený, keď som videl, s akou ľahkosťou prechádzal cez súperov. Wayne ma inšpiroval a snažil som sa napodobniť jeho kúsky,“ pokračoval Hossa. „Keď sme boli malí, tak sme s bratom Marcelom vstávali v noci, aby sme si pozreli finále NHL. Spomíname, ako sme sledovali Maria (pozn.: Lemieux) a Jaromíra Jágra, ako získavali pohár za pohárom. V Mariovi som našiel ďalší vzor a pri Jágrovi som si uvedomil, že aj dieťa z Československa sa dokáže presadiť v najlepšej lige na svete. Chcel som dokázať to isté,“ dodal Hossa.
Hossa sa dostal aj k svojim hokejovým začiatkom v Trenčíne a vymenoval všetky najväčšie hviezdy, ktoré v tomto meste vyrástli. Keď spomenul zosnulého Pavla Demitru, v sále zaznel potlesk. Informoval o tom Denník N. Hossa potom hovoril po slovensky. „Teší ma a som hrdý, že ako tretí hráč z malého Slovenska a krásneho mesta Trenčín som to dotiahol až sem do veľkého Toronta a Siene slávy.“ .
Najnepríjemnejší súper
Marián Hossa dostal aj otázku o najnepríjemnejšom súperovi spomedzi hráčov. Menoval bývalého obrancu Bryana McCabea. „Vždy mi dal hokejku niekam pod nohy alebo medzi korčule a zatočil ňou. Aj keď som veľmi chcel, nevedel som ho obísť. Chvalabohu, že v roku 2004 zmenili pravidlá,“ povedal Hossa s úsmevom.
Práve Hossa má spomedzi najnovších členov za sebou najkratšie čakanie na vstup do HHOF. Posledný zápas odohral v roku 2017, no jeho zmluva stále plynula. Vypršala až po sezóne 2020/2021, pričom v posledných troch rokoch ju prevzal klub Arizona Coyotes.
Marián Hossa vstúpil do NHL v sezóne 1997/1998 vo farbách Ottawy Senators, ktorá si ho v drafte vybrala z celkovej 6. pozície. V organizácii „senátorov“ vydržal do roku 2005. S klubom sa v tom období dlhšie snažil dohodnúť na novom kontrakte. Krátko na to, čo sa to podarilo a podpísal trojročnú zmluvu, ho vedenie vymenilo do Atlanty Trashers za kanadského útočníka Danyho Heatleyho.
Od Atlanty, cez Pittsburg a Detroit až do Chicaga
V drese Trashers síce odohral individuálne najvydarenejšiu sezónu 2006/2007, v ktorej získal 100 kanadských bodov, no tím sa herne trápil a Hossa cítil, že je vzdialený od vytúženého zisku Stanleyho pohára. V závere tretej sezóny zamieril do Pittsburghu. V drese „tučniakov“ žiaril a s 26 bodmi bol tretí najproduktívnejší hráč play off. Penguins sa prebojovali do finále, v ktorom podľahli Detroitu.
Hossa mal po sezóne viacero lukratívnych ponúk, záujem netajil ani Pittsburgh, no Hossa sa rozhodol pre Detroit. Aj v drese „červených krídel“ potvrdil povesť produktívneho útočníka, no viackrát priznal, že popri Pavlovi Dacjukovi a Henrikovi Zetterbergovi si začal viac uvedomovať dôležitosť defenzívnej práce útočníkov a zameral sa aj na ňu.
Detroit sa aj s výdatnou Hossovou pomocou dostal do finále a paradoxne opäť proti Pittsburghu. Aj tentoraz bol slovenský útočník na strane zdolaného tímu a zámorské médiá mu dali nálepku „večne druhý.“ Tej sa však zbavil už v ďalšej sezóne.
Pred ročníkom 2009/2010 podpísal 12-ročný kontrakt s Chicagom Blackhawks. Už v prvej sezóne získal s „jastrabmi“ vytúžený Stanleyho pohár a triumf si zopakoval aj v rokoch 2013 a 2015. V základnej časti NHL odohral celkovo 1309 zápasov, v ktorých získal 1134 bodov (525 gólov a 609 asistencií). V play off pridal v 205 dueloch 149 bodov (52+97).
Nahlásiť chybu v článku