Už celý týždeň prebiehajú v Bielorusku protesty demonštrantov žiadajúcich odstúpenie prezidenta Alexandra Lukašenka a organizáciu nových slobodných a demokratických volieb, aké krajina nezažila od roku 1994. Symbolom protestov sa stali ženy odeté do bielej a červenej poukazujúc na farby vlajky bieloruského národa žiadajúceho slobodu. Červená farba má však aj inú symboliku. Krv demonštrantov po brutálnom násilí, ktorým sa polícia a armáda pokúsili protesty potlačiť. Neúspešne.
Bielorusi sú v uliciach už od nedele. Proti Lukašenkovi však v skutočnosti protestujú už celé mesiace. Po šiestykrát „zvolený“ prezident urobil všetko preto, aby aj tieto voľby, podobne ako všetky predchádzajúce, zmanipuloval vo svoj prospech. Opoziční kandidáti skončili vo väzení, do volebných komisií neboli pripustení nezávislí pozorovatelia. Všetko bolo pripravené na ohlásenie vopred dohodnutého výsledku. Tentokrát to však zrejme bolo až príliš okaté. Oficiálny výsledok, ktorý Lukašenkovi pripisoval zisk 80 % hlasov, bol výsmechom bieloruskému národu.
Symbolom sú aj ženy
Demonštrácie začali takmer okamžite po ohlásení prvých exit-pollov a neskôr po zverejnení oficiálnych výsledkov. Protesty dodnes nemajú lídra, sú neorganizované, spontánne, v drvivej väčšine prípadov pokojné. V priebehu týždňa sa ich symbolom stali bieloruské ženy. Odeté do bielej a červenej farby pozdĺž ciest vytvárajú živé reťaze a organizujú pokojné pochody naprieč bieloruskými mestami. V rukách nosia kvety, ktoré odovzdávajú prizerajúcim sa silovým zložkám alebo ich kladú na miesta zafarbené krvou demonštrantov. Na miesta, kde polícia a milície demonštrantov mlátia obuškami a strieľajú do nich gumenými projektilmi.
V posledné dni sa objavili svedectvá o tom, že silové zložky fasovali ostré náboje. Bielorusko potvrdilo dve ľudské obete, neoficiálne sa hovorí o desiatkach. Na sociálnych sieťach sa šíri zostrih rozhovoru ruskej televízie Dožď s doktorom z jednej z minských nemocníc. Hovorí, že prvý deň mali mŕtvych 6 ľudí, druhý 7, tretí 21. Rozprávať sa už nebojí, pretože je unavený z vyťahovania guliek z tiel Bielorusov volajúcich po slobode.
„Odíď, kým nie je neskoro“
Na demonštrácie v Bielorusku a najmä snaha o ich brutálne potlačenie režimom rýchlo zareagovali aj známe osobnosti verejného života v Bielorusku. Na ukončenie policajnej brutality vyzývali herci, umelci, ale aj bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevičová. Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru vyzvala Lukašenka, aby odstúpil v rozhlasovej relácii Radia Sloboda. „Odíď pekne, aj keď sa to už nepodarí, už sa preliala krv. Odíď, kým nie je príliš neskoro, kým neuvrhneš národ do strašnej biedy, do bezodnej občianskej vojny. Odíď,“ citujú Alexijevičovú Hospodárske noviny.
Bieloruské silové zložky zadržali od nedele podľa odhadov približne 7 000 ľudí, medzi nimi aj desiatky novinárov z celého sveta. Zatýkanie na uliciach sprevádzala policajná brutalita, zadržaním však zďaleka neskončila. Bieloruské úrady po verejnom a medzinárodnom tlaku včera informovali o tom, že tisíce zadržaných väzňov budú dnes prepustení na slobodu. Minister vnútra Juryj Karajev sa vo štvrtok dokonca ospravedlnil za konanie polície počas protestov. Vo vysielaní televízie ONT podľa portálu Meduza.io vyhlásil, že preberá zodpovednosť a ospravedlňuje sa za zranenia ľudí, ktorí sa na mieste zásahu policajných zložiek vyskytli náhodou.
Spolu s prepustenými väzňami sa na verejnosť dostávajú aj svedectvá o podmienkach, v ktorých boli zatknutí demonštranti držaní. Protestujúci hovoria o neľudskom zaobchádzaní, fyzickom a psychickom mučení. V cele pre 5 väzňov malo byť naraz držaných aj 50 ľudí, tí museli nehybne ležať na sebe, aby sa do cely vôbec zmestili. Demonštranti nemali kde spať, nedostávali jesť ani piť, akékoľvek námietky boli potlačené brutálnym násilím, ku ktorému však malo prichádzať aj bezdôvodne.
Sociálne siete zaplnili fotografie a výpovede zadržaných. Medzi väzňami boli aj ženy, tie hovoria o ponižovaní a vyhrážaní znásilňovaním. Muži zas prinášajú svedectvá o análnom znásilňovaní obuškami a ďalšími predmetmi. Podľa pravidelných reportov, ktoré na základe získavania správ z bieloruských zdrojov na svojej stránke pravidelne zverejňuje slovenský nezávislý žurnalista pod prezývkou Malý Cynik, sexuálne zneužívanie a iné rozsiahle zranenia potvrdzujú aj lekárske správy zadržaných.
#Belarus #Belarusprotests #LukashenkoLeaveNow released women tells her story about how she was beaten by 10 policeman. Policeman took her trousers off, threatened to rape and lock in prison for 10 years… pic.twitter.com/TFKAoIt7CV
— Belarus in action (@positivehater1) August 13, 2020
#Belarus #Belarusprotests #Minsk #LukashenkoLeaveNow police brutality consequences pic.twitter.com/4ywXbVBjJu
— Belarus in action (@positivehater1) August 13, 2020
Obrazy, ktoré sa šíria internetom napriek jeho problémovému fungovaniu v Bielorusku v priebehu posledných dní, sami hovoria o absurdnosti oficiálnych výsledkov. Do demonštrácií sa pokojným štrajkom zapájajú celé továrne, poľnohospodári, ale aj lekári či vodiči autobusov. Fotografie a videá ukazujú policajtov a príslušníkov milícií strhávajúc si svoje hodnosti a vyhadzujúc uniformy do odpadkových košov.
#Belarus #Belarusprotests #Minsk #LukashenkoLeaveNow „we are against violence“ pic.twitter.com/qYZK6bv9iu
— Belarus in action (@positivehater1) August 13, 2020
#Belarus #Belarusprotests #minsk #LukashenkoLeaveNow one more belarusian swat team member join crowds pic.twitter.com/giDk9gvYip
— Belarus in action (@positivehater1) August 12, 2020
A čo teda bude s Bieloruskom ďalej? To nikto netuší. Lukašenkovi sa možno opäť podarí umlčať verejnosť a napriek hrozbe sankcií zo strany Európskej únie a Spojených štátov amerických si moc v krajine udrží. Počítať však nemôže ani s dávnym priateľom Ruskom, ktorého prezident Vladimir Putin počas tohto týždňa stretnutie s Lukašenkom odmietol. Ak Lukašenkov režim padne, potom Bielorusko zrejme čakajú slobodné a demokratické voľby. Prvé za posledných 26 rokov.
Nahlásiť chybu v článku