Dnes, keď všetky novinky nájdete na internete, dochádza k skresleniu informácie a k šíreniu falošných správ omnoho ľahšie ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Falošné správy tu však boli vždy a zrejme vždy aj budú. Dôkazom je falošná správa, ktorá podľa vedcov vznikla ešte pred 3 000 rokmi.

Hoax starý 3 000 rokov?

Jedným z najznámejších biblických príbehov všetkých čias je príbeh o potope, ktorá bola za trest zoslaná na ľudstvo, no Noe postavil archu a zachránil na nej nielen svoju rodinu, teda ľudský rod, ale aj všetky živočíšne druhy na Zemi. Podľa príbehu mal Noe troch synov – Sema, Chama a Jáfeta a dožil sa úctyhodných 950 rokov. Ako však uvádza portál IFLScience, tento príbeh nie je ani zďaleka jediným príbehom o katastrofickej potope. V rôznych obdobiach ich vzniklo hneď niekoľko.

Ďalší z príbehov o potope hovorí, že ju na Zem zoslal babylonský boh Ea a zomrieť mal každý, okrem hrdinu menom Utnapištim a jeho rodiny. Podobne, ako v príbehu o Noemovej arche, aj Utnapištim na svoju loď vzal aj zvieratá. Príbeh starý 3 000 rokov je zapísaný na hlinených doskách a je súčasťou Eposu o Gilgamešovi. Vedci sa domnievali, že práve príbeh o potope, ktorú zoslal Ea, inšpiroval príbeh o Noemovej arche, ktorý sa zapísal aj do Biblie.

Aký je rozdiel medzi babylonským a biblickým príbehom?

Martin Worthington z univerzity v Cambrige sa rozhodol, že tieto dva príbehy porovná a o svojich zisteniach napísal knihu s názvom Duplicity in the Gilgamesh Flood. Podľa neho sa príbehy líšia najmä v spôsobe, akým sa na loď dostali zvieratá. Po podrobnom skúmaní hlinených tabuliek si myslí, že Noe postavil archu sám, zatiaľ čo v babylonskom príbehu boh Ea rozšíril medzi ľuďmi falošnú správu, aby archu postavili skôr, než Zem zaplaví voda.

V rámci šírenia falošnej správy mal ľuďom prisľúbiť, že ak Utnapištimu pomôžu postaviť loď, bude z nebies pršať jedlo, ktoré ich udrží nažive. Utnapištim a jeho rodina potom nastúpia na loď spolu so zvieratami, no zvyšok ľudstva sa utopí. Worthington si myslí, že ide o najstarší prípad šírenia falošnej správy a manipulatívnej hry so slovami.

Worthington dodáva, že medzi babylonským a biblickým príbehom vidí ešte jeden podstatný rozdiel, a to motiváciu dvoch božstiev. V babylonských príbehoch bohovia prežívajú len vďaka ľuďom, ktorí im prinášajú obety. Boh Ea preto ľuďmi manipuloval kvôli vlastnému prospechu.

Pozri aj:

Biblia nemusí byť plná vymyslených príbehov. Vedci našli dôkaz, že jedna z udalostí sa skutočne…

IFLScience