Olympiáda je už doslova za dverami a množstvo športovcov sa chystá podať životný výkon. Každý ich krok budú sledovať tisícky divákov po celom svete. Športovej psychologičky a celoživotnej športovkyne Zuzany Pšenákovej sme sa pýtali, ako športovci zvládajú nátlak, ale aj komentáre od ľudí na sociálnych sieťach. Pracovala s mládežníckymi futbalovými reprezentáciami, slovenskými olympionikmi a športovými klubmi (MŠK Žilina, MBK Ružomberok, HC Baník Sokolov). Toto podľa nej najviac zaváži na olympiáde.

Je štandardom, že každý športovec má svojho športového psychológa? Ako je to na Slovensku?

Športových psychológov využíva čoraz viac športovcov, štandardom pri každom športovcovi to ešte zatiaľ nie je. Vo vyspelých športových krajinách zažíva športová psychológia rozkvet a mnoho športovcov využíva služby športového psychológa. V najlepších ligách sveta ako Premier League, NFL, NBA či NHL už majú kluby tímy športových psychológov – a to hlavne pri mládeži.

Myslím si, že pri mládeži je to ešte podstatnejšie ako pri vrcholovom športe, nakoľko sa základy mentálnych schopností, ktoré potrebujeme pri vrcholom športe, budujú najmä, keď sme mladší. Na Slovensku je psychológia v športe len vo svojich začiatkoch, ale tiež na vzostupe, takže verím, že svetové trendy postupne prídu aj k nám.

V čom je športový psychológ najdôležitejší, a prečo je potrebný? S akými problémami/úlohami sa v tejto pozícii stretávate najčastejšie?

Hovorí sa, že šport je hlavne o hlave. Veľa športovcov alebo trénerov hovorí, že mentálne nastavenie rozhoduje až v 50-80 % o výsledku pri vrcholovom športe. Ale nevenuje sa tomu toľko času ako fyzickému tréningu. Prístupy k športovej psychológii sú rôzne. Ja sa zameriavam najmä na dve oblasti. Prvou je celková psychická pohoda športovca, ktorá je ovplyvnená osobným životom, vzťahmi a správnou psychohygienou. Športovci sú pre mňa na prvom mieste ľudia, až potom športovci. Druhou je výkonnostná oblasť, v ktorej rozvíjame koncentráciu, sebavedomie, zvládanie stresu a nervozity, motiváciu alebo psychickú odolnosť.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Pšenáková | Sport Psychologist (@zuzana_psenakova)

Samozrejme, obe oblasti sú prepojené. Mojím cieľom je, aby športovcom „hlava“ pomáhala vo výkone a zároveň, aby boli spokojní aj v osobnom živote. Najčastejšie problémy, s ktorými ma športovci vyhľadávajú, sú napríklad nedostatok sebavedomia, strach z neúspechu, práca s tlakom, prežívanie silnej nervozity a stresu pred štartom, alebo aj návrat po zranení či osobné problémy.

Čo je pre športovca pri príprave na veľké podujatie, akým je olympiáda, to najdôležitejšie?

Veľké podujatia ako olympiáda môžu so sebou priniesť viac tlaku. Sledovanosť je oveľa vyššia, ako pri bežných súťažiach. Navyše, pre mnoho športovcov je to jeden z vrcholov ich kariéry a nie sú si istí, či sa znovu dokážu kvalifikovať – kvalifikácia na OH je často veľmi náročná.

S tým môže byť spojený väčší strach z neúspechu, vlastné nerealistické očakávania, alebo strach zo sklamania druhých – rodiny, kamarátov, fanúšikov, alebo realizačného tímu. Jednoducho majú pocit, že na tom záleží „o niečo viac“. Tieto pocity športovci často prežívajú aj v samotnej kvalifikácii na OH. Na zvládnutie tohto celého je potrebná kvalitná práca so svojimi emóciami. A to si vyžaduje tréning. Preto si myslím, že je dobré, aby v tejto oblasti športovec na sebe pravidelne pracoval ešte pred OH.

Ako sa môže športovec vyrovnať so strachom z prehry, z toho, či to zvládne, s očakávaniami a obrovským napätím pred samotným podujatím?

Športovcov učím, aby sa vedeli sústrediť len na najbližší krok, aby v myšlienkach nepredbiehali. Aby sa sústredili na svoj výkon a nie na to, aké umiestnenie z toho bude, či vyhrajú alebo na to, čo o nich budú písať médiá. Jednoducho, aby sa sústredili viac na výkon, než na výsledok.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zuzana Pšenáková | Sport Psychologist (@zuzana_psenakova)

Ďalej ich učím, aby dokázali pracovať so svojím vnútorným kritikom. To je ten hlas v našej hlave, ktorý nám hovorí, že niečo nezvládneme. Pod stresom máme tendenciu vnímať všetko negatívnejšie, ako je naozaj pravda, pretože v nás vyhráva náš emocionálny mozog. Ja ich učím, aby začali viac používať svoj racionálny mozog a upokojili tým svoj emocionálny mozog. Takže napríklad, keď o sebe pochybujú, tak ich učím, aby našli niekoľko racionálnych dôvodov, prečo by vlastne mohli podať dobrý výkon. Pri veľkej nervozite môžu využiť napríklad relaxačné techniky a dychové cvičenia.

Ste so športovcami aj priamo na mieste, asistujete im aj počas pretekov, alebo len pred a po?

So športovcami som v kontakte hlavne pred a po súťaži. Priamo na mieste niekedy som, ale počas súťaže už komunikáciu so športovcom nechávam skôr na trénera a spolupracujem s ním.

Čo môže športovec urobiť, aby sa vyrovnal s prípadnou prehrou po súťaži? Čo ak vplyvom prehry stratí motiváciu pokračovať?

Schopnosť prehrávať je základnou výbavou športovcov, lebo v športe sa prehráva často. Športovcov učím, aby si prehru dokázali čo najobjektívnejšie vyhodnotiť. Aby po prehre nevideli svoj výkon iba negatívne, ale aby si dokázali vyhodnotiť, čo sa im darilo a aj úprimne si povedať, čo potrebujú nabudúce zlepšiť. Z toho si potom nastavujeme ďalšie ciele do tréningu a do ďalších súťaží.

Dôležité je stavať svoje sebavedomie na tom, aký je môj výkon dlhodobo, ako sa posúvam a na čom pracujem a nie na tom, či som vyhral alebo prehral jeden-dva zápasy. Mať svoje sebavedomie a motiváciu postavené len na výsledkoch, je veľmi vrtkavé.

A čo tí, ktorí v športe dosiahli svoj najväčší cieľ, napr. získali prvé miesto na olympiáde? Neraz, keď človek dosiahne veľký cieľ, zrazu nevie čo ďalej. Čo s tým?

Áno, to je pravda. Hovorila o tom napríklad Petra Vlhová, keď vyhrala olympijské zlato. Cieľ nám dodáva smer a energiu aj v časoch, keď to jednoduché nie je. Keď sa nám nedarí, sme unavení, alebo nás niečo trápi v osobnom živote. Ak máme cieľ, pomáha nám to premôcť sa. Ak tento cieľ splníme, tak chvíľu sme v eufórii. Potom zväčša príde únava z vypätia a zo všetkej práce, ktorú sme investovali do naplnenia cieľa.