Zdá sa, že odpoveď na túto otázku je jednoznačné áno. Hovoríme o príbehu, v ktorom prišli výskumníci s novým nápadom, ako by sa dal využiť odpad za účelom hnojenia. Podarilo sa im presvedčiť istú spoločnosť, aby tento nápad vyskúšali. Spočiatku sa vyskytli rôzne komplikácie. Jednou z nich bol moment, kedy sa do celého projektu zamiešala ďalšia spoločnosť a obžalovala tú pôvodnú za znečisťovanie. Teraz, po šestnástich rokoch sa zabudnutá oblasť v lese na Kostarike premenila na nepoznanie. Stala sa farebným a prosperujúcim prostredím.

Uprostred 90. rokov Daniel Janzen a Winnie Hallwachs, ekológovia z University of Pennsylvania pracovali na záchrane ohrozených tropických lesov na Kostarike. Kontaktovali výrobcu džúsov Del Oro, ktorá nesídlila veľmi ďaleko od ohrozeného miesta. Pokiaľ by Del Oro venovali časť ich územia pre tento výskum, ekológovia by im povolili vyvážať sem biologicky rozložiteľný odpad. V tom čase spoločnosť vyprodukovala viac než 13 tisíc ton pomarančových šupiek za rok.

Avšak rok potom, čo sa tento proces úspešne vykonával, spoločnosť ktorá bola pre Del Oro prirodzeným nepriateľom sa rozhodla, že ich bude súdiť za znečisťovanie národného parku. Súd sa odohral a konkurenčná spoločnosť s názvom TicoFruit vyhrala. Táto časť lesa, preto ostala zabudnutá obomi spoločnosťami a taktiež viac nebola pre výskum zaujímavá. V roku 2013 však výskumníci z ekologického úradu v Princetone kontaktovali jedného z ekológov, ktorým bol Janzen. A tak sa rozhodli zabudnutú oblasť navštíviť.

„Územie bolo kompletne prerastené stromami a révami. Zeleň bola tak intenzívna, že som nevidel dva metre pred seba, kde bola výrazne žltá značka,“ napísal spolu-vedúci autor Timothy Treuer vo vyjadrení. „Vedel som, že keď prídeme budeme sa potýkať s obrovskou zarastenou plochou. Videli sme nádherné miesto, bol to ohromný rozdiel medzi zahnojenými a nezahnojenými oblasťami.“

Štúdia bola publikovaná vo vedecko-ekologickom časopise Restoration Ecology a odhalila, že táto oblasť zažila 176 percentný nárast na siedmich hektároch. Rozdiel na miestach, kde boli pomarančové šupky a tých, kde neboli sa ťažko popisuje. Les bol omnoho bohatší a ekológovia na týchto miestach narazili na veľmi vysoké množstvo druhov stromov. Štúdia tak dokazuje, že nie len samotné triedenie odpadu má zmysel, ale aj využívanie kompostu, ktorý je ako prirodzené hnojivo veľmi efektívny.

Pozri aj: Brazília ruší Amazonskému pralesu štatút nedotknuteľného územia. V jeho srdci chce rozpútať novú zlatú horúčku

iflscience.com