Čo sa týka záľub, špecialista spomína päť, s ktorými sa u Sloveniek stretol najčastejšie. Ide o ručné práce, skúmanie prírody, adrenalínové aktivity, zbieranie húb a tanec s ohňom. Rozhodne sa tak dá hovoriť o rozmanitosti.
Ručné práce spája Majger s krojmi a ľudovým umením. Píše o vyšívaní, tvorbe čipiek a dlhých hodinách, ktoré strávia slovenské ženy s ihlou v ruke. Pod „skúmanie prírody“ zas patrí láska k prírode a chuť Sloveniek zdolávať epické turistické výpravy a objavovanie úchvatných horských chodníčkov.
Špecialista ďalej zdôrazňuje nebojácnosť slovenských žien a to tým, že vraj rady podstupujú adrenalínové zážitky v podobe bungee jumpingu z mosta či zipline v korunách stromov. Aj v tomto prípade autor návodu opäť vyzdvihuje krásu slovenského prostredia a výhľad naň.
S prírodou sa spája aj ďalší koníček Sloveniek a to zbieranie húb. „Vybavené košíkmi a bystrým zrakom sa vydávajú hlboko do bujných lesov a hľadajú skryté poklady medzi stromami pokrytými machom. Domov si prinášajú nielen chutné jedlé huby, ale aj neoceniteľné spomienky,“ týmito slovami opisuje Majger hubárčenie.
Azda najmenej očakávanou záľubou v tomto zozname je tanec s ohňom. Tieto tance špecialista podľa jeho slov videl na rôznych kultúrnych festivaloch a obdivoval, ako dokážu Slovenky narábať s horiacimi obručami.
Aké sú kuchárky?
V neposlednom rade sa dostávame ešte k jednej podstatnej informácii – ako špecialista hodnotí kuchárske zručnosti našich žien? „Slovenky sú hrdé na prípravu domácich jedál z čerstvých surovín, ktoré sa často dedia z generácie na generáciu,“ chváli Majger hneď na začiatku.
Slovenskú kuchyňu špecialista opisuje ako bohatú na chute a ako tradičné jedlá uvádza bryndzové halušky, kapustnicu a šúľance s makom. Dodáva: „Varenie sa na Slovensku považuje za základnú zručnosť žien, ktoré sa snažia zachovať kultúrne dedičstvo svojej kuchyne.“
Nahlásiť chybu v článku