Precestovať celý svet je snom mnohých ľudí, no len málokomu sa to podarí. A pritom je to tak jednoduché. Jediné, čo vám k tomu treba, je odvaha spraviť takéto rozhodnutie. Dôkazom toho je aj mladý Slovák Tomáš Vilček, ktorému sa podarilo niečo nevídané. Po dokončení vysokej školy sa s pár eurami vo vrecku vydal na bláznivú cestu okolo sveta. Prvotne plánoval precestovať iba Áziu, no organizácia cesty sa zvrtla a Tomáš v dvadsiatichštyroch rokoch precestoval svet. A to iba s batohom na chrbte.
Všetko sa začalo 1. augusta 2014, kedy sa Tomáš vybral zo svojej rodnej dedinky Kolačkov na ohromné dobrodružstvo. Prvý plán bol spoznať Áziu. Z niekoľkomesačného putovania po Ázii vznikla ročná expedícia okolo sveta. Tomáš totiž zistil, že v Indonézii ho od milovanej a vysnívanej Austrálie bude deliť len sto dolárov. Spoznal teda svet protinožcov, kde však prišlo ďalšie zaujímavé zistenie – na Nový Zéland je to len 100 dolárov. Vracať sa z Nového Zélandu rovnakou trasou už potom nedávalo zmysel. Cesta naprieč Áziou sa tak pre mladého Slováka stala dobrodružstvom okolo celej planéty.
18-kilový batoh vrátane spacáku a stanu. To bolo Tomášove vybavenie počas celej cesty okolo zemegule. Celú cestu Tomáš využíval moderné možnosti cestovania v podobe couchsurfingu. Ak sa nenašiel nikto, kto by ho na noc prichýlil, spával v stane, málokedy v lacných hoteloch. Práve couchsurfing mu dal možnosť spoznať ľudí, ich tradície, obyčaje, zvyky a kultúru a priniesol mu množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Viac o celej ceste, už v našom rozhovore s Tomášom Vilčekom.
Ahoj Tomáš. Koľko krajín si teda na svojej ceste navštívil? Je niektorá, do ktorej by si sa už nikdy nevrátil? A čo taká, ktorú si počas cesty obišiel a dodnes to ľutuješ?
Ahoj. Bolo ich približne tridsať. No krajín, ktoré ma neohúrili, bolo minimum. Do Malajzie ma najbližšie roky asi nikto nedostane. Táto krajina mi prišla najmenej cestovateľsky atraktívna. Ľutujem, že som sa napokon vykašľal na Pakistan. Ale nevadí, tento august si to vynahradím a vychutnám si jednu z najlegendárnejších horských ciest – bájnu Karakoram Highway.
Cesta okolo sveta musí byť určite fyzicky aj psychicky náročná. Ako si to celé zvládal? Spomenieš si na najťažší moment celého dobrodružstva?
Náročná bola hlavne fyzicky. Tie neustále presuny, teplotné extrémy, stovky prestopovaných hodín a celkovo únavu z jedného dňa vystriedala ešte väčšia. Boli dni, kedy som sa ráno zobudil v hoteli v afganskom Kábule a večer zaspával u hostiteľky v indickom New Delhi. Medzitým som stihol nespočetne veľa vybavovačiek, zážitkov, presunov a stretnutí s novými ľuďmi.
Na svojej ceste si spoznal množstvo ľudí, rôzne kultúry a národy. Kde ti ľudia prirástli k srdcu najviac?
Určite tureckí Kurdi, Iránci, Brazílčania a Austrálčania. Afričania boli tiež veľmi pohodoví, ale trochu „crazy“.
V čom sú Slováci od ľudí z rôznych kútov sveta rozdielni? V minulosti sa hovorilo, že Slováci sú úprimní, otvorení a pohostinní. Ak to porovnáš so svetom, je to skutočne tak?
Paradoxom je, že o povestnej pohostinnosti Slovákov som zatiaľ počul iba od Slovákov. Odlišní sme v tom, že si k sebe len opatrne púšťame cudzích. Nemyslím to v zlom. Sme opatrnejší a teda menej otvorení. Odzrkadlilo sa to aj na utečeneckej kríze a prehnanej panike z nej. No mení sa to. Veľa mladých cestuje, študuje v zahraničí a majú otvorenejší pohľad.
Najsilnejší zážitok celej cesty?
Je veľmi ťažké napísať len jeden. Každú chvíľu si spomeniem na niečo iné. Silným zážitkom určite bolo nocovanie v africkom slume, rušné afganské trhy, komplikovaný výstup na bolívijskú šesťtisícovku, atď.
Videl si poriadny kus sveta. Keby si mal vytvoriť rebríček najkrajších krajín sveta, ako by vyzeral? Umiestnilo by sa v ňom aj Slovensko?
Jasné. Slovensko je nádherné, no nevieme ho atraktívne ponúknuť svetu. Ak niekto spraví čo i len parkovisko pre turistov pred nejakou jaskyňou, polovica národa ho bude opľúvať, že prečo ničí Slovensko. A o hodinu neskôr vedľa jaskyne vysype pol tony smetí, lebo jarné upratovanie nepustí. Ale späť k spomínanému rebríčku. Medzi topku by určite patril Nepál, Bolívia, Nový Zéland a India. Ale, samozrejme, až po Slovensku.
O svojej ceste si napísal aj knihu Tomas World Expedition. Okrem bežných otázok by ma zaujímalo, či je kniha bežným cestopisom, alebo zaujme niečím novým, inovatívnym, čo nenájdeme v každej knihe?
Aby som čitateľa viac dostal do deja, vymyslel som osobu Emila, s ktorým celú cestu ideme spolu. Emil stelesňuje čitateľa v príbehu a často sa ma pýta to, čo by zrejme napadlo čitateľa pri niektorých krízových momentoch. Priamou rečou teda hlbšie rozvádzam niektoré zážitky. Emil je zároveň aj moje druhé ja, s ktorým sa miestami radím, čo mám robiť vtedy a vtedy. Čiže v knihe mi aj mierne schizofrenicky šibe. Ale nie som blázon. Teda, aspoň dúfam.
Knihu Tomas World Expedition nájdete na tomto odkaze.
Čo tvoje ďalšie cestovateľské plány. Aké dobrodružstvá chystá človek, ktorý prešiel okolo sveta?
S chalanmi z projektu Lada svetom v lete vyrážame na ultrahipisácku cestu dvoma starými ladami naprieč Áziou. Bude to cesta plná rôznych výziev a dobrodružstva na každom kroku.
Tomáša môžete podporiť svojím lajkom na jeho facebookovej stránke Tomas World Expedition, kde sa okrem iného čoskoro určite podelí aj so zážitkami z dobrodružnej cesty spolu s projektom Lada svetom.
Nahlásiť chybu v článku