14.decembra 1503 sa v Saint-Rémy  narodil človek, ktorý je doteraz označovaný za najznámejšieho, no i najspornejšieho jasnovidca v dejinách. Pôvodne sa mal stať lekárom, no jeho plány prerušil bubonický mor, ktorý vypukol v roku 1525 v južnom Francúzsku. Cestoval po krajine a liečil obete nákazlivého ochorenia, na ktoré mu neskôr zomrela manželka i obe deti. Celé desaťročie pôsobil ako potulný liečiteľ a získal si povesť zázračného lekára. Neskôr vo svojom observatóriu na povale domu pozoroval pohyby súhvezdí, predpovedal počasie a fázy mesiaca. Do dejín však vošiel vďaka svojim pochmúrnym a tajuplným veštbám, za ktoré sa neraz dostal pred cirkevný súd. Michel de Notresane- Nostradamus.

Keď sa v roku 1550 Francúzsko ocitlo na pokraji náboženskej občianskej vojny, doba poskytovala úrodnú pôdu pre bezprostredný úspech výtlačkov veštieb v jeho zbierke nazývanej Storočia. Medzinárodnú slávu mu však priniesla až veštba o panovníkovi Henrichovi II. , ktorou mal v roku 1556 pobaviť kráľovský dvor v Paríži. Predpovedal, že kráľom sa čoskoro stane „jednooký muž“. V druhej časti veštby sa skrývali záhadné vízie, ktoré sa dali vysvetľovať rôzne: „V jedinom boji starý lev hneď všetko stratí a v poli skolí ho lev mladší. Zrak prebodne mu, krytý zlatou klietkou, dve rany v jednej, zomrie v mukách strašných.“ Pri rytierskom turnaji v roku 1559 prenikla kopija kráľovho protivníka panovníkovou zlatou prilbou a zabodla sa mu do ľavého oka. Trieska z kopije mu prebodla hrdlo. Zomrel v neznesiteľných bolestiach, no na desať dní sa stal jediným jednookým kráľom Francúzska.