Deti pózovali fotografovi, boli však trochu zmätené z toho, že ich tehotná matka svoju tvár pred fotografom skrývala. Titulka v novinách hlásala: „Veľká tabuľa s nápisom „Na predaj“ v jednom z chicagských dvorov ticho rozpráva tragický príbeh pána a pani Chalifouxovcov, ktorí čelia nutnosti vysťahovať sa zo svojho domova. Nemajú sa na koho obrátiť a tak sa nezamestnaný vodič kamiónov z uhlím a jeho manželka rozhodli, že predajú svoje štyri deti.“

Pani Lucille Chalifouxová odvracia svoju tvár od objektívu, kým jej deti sa udivene obzerajú. Na vrchnom schode sedia šesť ročná Lana a o rok mladšia RaeAnn. Na spodnom schode sedia Milton a Sue Ellen. Milton má štyri roky a Sue Ellen len dva.

Členovia rodiny Lucille obvinili z toho, že fotografia je falošná a Lucille išlo len o peniaze. To síce mohla byť pravda, avšak to, že chce predať svoje deti, myslela Lucille smrteľne vážne. Do dvoch rokov boli všetky deti na obrázku, aj to, ktoré nosila pod srdcom, predané do rôznych rodín.

RaeAnn a Milton boli 27. augusta 1950 predaní do rodiny Zoetemanovcov. Rodina im zmenila mená, po novom sa volali Beverly a Kenneth a napriek tomu, že ich matka žila v biede, nová rodina na tom taktiež nebola najlepšie. Deti boli často reťazami pripútané v starej kôlni a museli dlhé hodiny pracovať na farme. Milton si spomína, že jeho nový „otec“ ho často nazýval otrokom. V tom čase však neprotestoval, lebo významu toho slova nerozumel.

RaeAnn a Milton svojimi novými opatrovníkmi, ktorí ich týrali, neboli nikdy legálne adoptovaní. Davida, ktorý bol v čase, keď fotografia vznikla, ešte len v matkinom bruchu, si však legálne adoptovali Harry a Luella McDanielovci, ktorí žili len pár kilometrov od ich pôvodného domova. David si na svojich adoptívnych rodičov spomína ako na prísnych, ale milujúcich. Hovorí, že často jazdieval za svojimi súrodencami na bicykli a odväzoval ich z reťazí pred tým, než sa vydal späť domov.

RaeAnn odišla z domu ako 17 ročná po tom, čo prežila ťažkú traumu. Ako mladú ju uniesli a znásilnili, následkom čoho otehotnela. Bola poslaná do ústavu pre tehotné a keď porodila, dieťa šlo na adopciu. Ako Milton rástol, čoraz častejšie ho následkom hladovania a bitiek prepadávali záchvaty zúrivosti. Sudca sa rozhodol, že by nemal len tak pobehovať medzi ľuďmi a bol umiestnený do ústavu pre mentálne chorých na niekoľko rokov.

Súrodenci nevedeli, čo sa stalo s Lanou a Sue Ellen, pomocou médií sa však s nimi o mnoho rokov neskôr opäť spojili. Lana zomrela v roku 1998 na rakovinu, Sue Ellen však stále žila. Bola vychovávaná neďaleko od svojho pôvodného domova a jej názor na biologickú matku nebol práve najlepší. Vyjadrila sa: „Dúfam, že zhorí v pekle.“

Žena na fotografii sa po predaji svojich detí opäť vydala a mala štyri ďalšie dcéry. Keď ju jej deti navštívili, neprejavovala k nim žiadnu náklonnosť a ani náznak výčitiek svedomia, že sa ich takto zbavila. David McDaniel svoju matku bránil a tvrdil, že jej chladný prístup je následkom tvrdého sveta, v akom žila. Vyjadril sa: „Hneď ako ma mama zbadala, povedala, že vyzerám presne ako môj otec. Nikdy sa neospravedlnila. Vtedy to bola nutnosť, boj o prežitie. Kto sme, aby sme ju súdili? Všetci sme len ľudia, všetci robíme chyby. Jednoducho nechcela, aby jej deti zomreli.“

Milton má na situáciu iný názor: „Moja biologická matka ma nikdy neľúbila. Nikdy sa neospravedlnila za to, že ma predala. Nenávidela ma tak veľmi, že jej to bolo jedno.“

Tu naberajú rodičovské vyhrážky „Ak nebudeš počúvať, dám ťa do detského domova,“ nový rozmer. Dokážete si predstaviť prežiť niečo podobné?

Pozri aj: Šokovala celý svet. Príbeh slávnej fotografie umierajúceho dievčaťa sa stal symbolom smrti 25 000 ľudí

rarehistoricalphotos