Chobotnice z rodu Octopus tetricus boli doteraz známe ako mimoriadne samotárske živočíchy, ktoré žili väčšinu svojho života osamote a zdržovali sa výhradne iba v čase párenia. O to prekvapivejšie preto pôsobí najnovší objav morských biológov, ktorým sa po prvý raz podarilo zdokumentovať ich spoločenský život vo svojom „meste“.

Atlantída pre chobotnice

V zálive Jervis na severe Austrálie pozorovali vedci 15 jedincov tohto druhu chobotníc. Už to, že ich pozorovali sa zhromažďovať na jednom mieste v tak vysokom počte, by bolo možné označiť za prelomový objav, no keď sa výskumníci bližšie pozreli na ich správanie, zistili niečo oveľa šokujúce. Tieto extrémne samotárske živočíchy sa totiž na tomto neveľkom mieste doslova usídlili – intenzívne spolu komunikovali, pravidelne sa na toto miesto vracali a malé jaskyne, ktoré sa tu nachádzali, si pretvorili na svoje domovy, v ktorých bývali aj vo väčších počtoch. Celá táto scéna pripomínala jedno veľké žijúce podmorské mesto, čo priviedlo vedcov k myšlienke pomenovať tento nález po bájnom podmorskom meste Atlantída, čím vznikol názov Oktlantída.

Medzinárodný tým podmorských biológov, vedený profesorom Davidom Scheelom z Pacifickej Univerzity na Aljaške, zdokumentoval mimoriadne komplexné sociálne správanie týchto chobotníc, čím preukázatelne vyvrátil doterajšie presvedčenie, že sa jedná o zarytých samotárov. Svoj nález okamžite spracovali v článku, ktorý bol publikovaný v prestížnom žurnáli  Marine and Freshwater Behavior and Physiology.

David Scheel okrem toho v rozhovore pre internetový magazín Quartz prezradil, že ho toto správanie zaskočilo a ako sám ďalej uvádza: „Takéto správanie je výsledkom prírodného výberu, ktorý taktiež stojí aj za sociálnym správaním stavovcov a teda nás, ľudí. To naznačuje, že za vhodných podmienok môže evolúcia dospieť k veľmi podobným výsledkom aj pri inak úplne odlišných skupinách organizmov.“

Začína sa pátranie po príčine

V každom prípade však doteraz nie je celkom jasné, čo viedlo k vzniku takéhoto chobotničieho mesta a ani to, či sú nakoniec takéto združovania chobotníc úplne bežná záležitosť. Okrem Oktlantídy sa totiž takéto združovanie podarilo vedcom odhaliť už v minulosti, hoci iba jediný raz. Stalo sa tak v roku 2009 nedaľeko zálivu Jervis, no vzhľadom na ojedinelosť takéhoto nálezu ho vedci považovali za anomáliu. Vznik takéhoto združenia vtedy odovodnili dlhým kovovým objektom, zhodeným na toto miesto človekom. Ten časom zarástol koralmi a práve na ich obyvateloch si chobotnice začali pochutnávať. Vytvoril sa tak akýsi centrálny bod, okolo ktorého sa vždy hladné chobotnice začali zoskupovať. Toto miesto, pracovne pomenované Oktopolis, potom vedci skúmali ďalších 7 rokov a do dnešných dní tu bez problémov nájdete dvoch až šestnástich „obyvateľov“.

V Oktlantíde však vedci žiadny takýto ľudský objekt, ktorý by toto zoskupovanie aspoň čiastočne objasnil, nenašli. Ďalšie na rad tak prichádza vysvetlenie, ktoré navrhla Stephanie Chancellor, spoluautorka článku a doktorandka na University of Illinois. Vo svojom vyhlásení uvádza ako príčinu špecifický tvar morského dna, konkrétne výrazné prehĺbeniny na inak rovnom povrchu. Ďalej pokračuje: „Okrem týchto prehĺbenín, ktoré poskytujú chobotniciam ideálne miesto na odpočinok, sme tam pozorovali aj enormné množstvo mušlí a iných telesných schránok. Tie sú pozostatkami po živočíchoch, ktoré chobotnice ulovili a skonzumovali. Chobotnice následne tieto mušle nakopili na jednu veľkú hromadu a keď bola dostatočne veľká, začali si do nej vyhlbovať svoje vlastné priehlbiny, v ktorých sa potom usídlili. Takáto aktivita robí z našich chobotníc skutočných prírodných inžinierov.“

Čo nás ešte čaká?

Počet druhov chobotníc, u ktorých sa mylne predpokladal samotársky životný štýl, tak opäť narástol. Podľa profesora Scheela to však neznamená, že by chobotnice zrazu začali meniť svoje zvyky, ale naopak, s modernými technológiami vznikajú nové možnosti na sledovanie podmorského života a až teraz tak konečne máme schopnosť všetky nepotvrdené predpoklady poriadne overiť. „U iných živočíchov sa takéto zoskupenia vytvárajú ako výsledok dvoch faktorov interagujúcich na malej ploche – nedostatku miesta pre úkryt pred predátormi a dostatku potravy,“ vysvetľuje ďalej profesor Scheel. Do budúcna preto bude určite zaujímavé sledovať, aké prevratné zistenia sa nám vďaka technologickému pokroku ešte podarí o podmorskom živote odhaliť.

Pozri aj: Len 45 ľudí na svete má túto krvnú skupinu. Ak ju máte aj vy, ste jednoducho výnimočný

qz.com