Študentka žurnalistiky Therese Frare, začala fotografovať Kirbyho prehrávajúci boj s vírusom. Vytvorila sériu snímkou, no najvýznamnejší prišiel až na Kirbyho na smrteľnej posteli. Bol obklopený svojou rodinou, ktorá za ním trúchlila aj keď ho však nepodporovala od samého začiatku. Fotografia ihneď po uverejnení obletela celý svet a stala sa symbolom boja proti AIDS.

Článok sme pôvodne publikovali v roku 2019

David Kirby sa narodil v roku 1957 a vyrastal v mestečku v Ohiu. Ako informuje ati, homosexuálny tínedžer v 70. rokoch minulého storočia sa presvedčil, že život na tomto mieste v USA je pre chlapca s jeho orientáciou veľmi ťažký. Po tom, ako zistil svoju orientáciu, zveril sa o nej svojej rodine, avšak tá na toto zistenie reagovala veľmi negatívne. Napäté vzťahy v rodine ho presvedčili o tom, aby opustil svoje rodné Ohio a presťahoval sa do Los Angeles. Jeho život dostal nový rozmer a stal sa aktivistom za homosexuálov.

V 70. a 80. rokoch bola homosexuálna orientácia vo väčšine štátov nelegálna. Prezentovanie homosexuality prinášalo riziko zatknutia a stíhania ako sexuálnych delikventov. V roku 1978 sa tzv. iniciatíva Briggs snažila zakázať homosexuálnym obyvateľom pracovať v blízkosti škôl. Práve tieto iniciatívy presvedčili homosexuálnych aktivistov, aby sa čoraz viac snažili presadiť svoje práva.

Otrasy z epidémie

Nanešťastie pre Davida Kirbyho a pre milióny ďalších ľudí bola homosexuálna scéna v Los Angeles epicentrom narastajúcej epidémie HIV/AIDS. Prvý vedecký opis toho, čo dnes nazývame AIDS, bol uverejnený ako séria prípadových štúdií obyvateľov Los Angeles, ktorí boli liečení v zdravotnom stredisku UCLA.

Kirby sa dostal do mesta v čase, keď infekcia prepukla, ale nikto netušil o jej následkoch. Typické pre homosexuálov tejto doby bolo striedanie partnerov a takmer žiadna ochrana. Tu získala choroba pevný základ a rozširovala sa na väčšie a väčšie množstvo gayov. Nikto presne nevie, kedy bol Kirby infikovaný, ale začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia sa v každom hlavnom meste amerických štátov zrodili zhluky neobvyklých druhov rakoviny a respiračných ochorení.

Kirbymu bola diagnostikovaná choroba AIDS v roku 1987 vo veku 29 rokov. Bez účinnej liečby a s jasnou predstavou o tom, ako vírus zabíjal obete, bola diagnóza jasná. Infikovaní mali pred sebou niekoľko mesiacov či pár rokov života po nástupe symptómov. Kirby sa rozhodol stráviť viac času so svojou rodinou a požiadal ju o návrat domov.

Mýtus o AIDS

Verejnosť o tejto chorobe pochybovala. Rodičia sa obávali, že by choroba mohla postihnúť aj ich deti na základe obyčajného kontaktu s infikovanou osobou. Nazývali ju chorobou zlého človeka, pretože sa rozširovala medzi gaymi, prostitútkami a drogovo závislými ľuďmi. Aj v dôsledku toho bolo financovanie liečby nedostatočné a nikto sa výskumom tejto choroby nezaoberal. Aktivisti sa snažili rozptýliť mýty týkajúce sa AIDS a vybojovať viac finančných prostriedkov.

V prvej nemocnici, v ktorej Kirbyho hospitalizovali, mu jedna zo zdravotných sestier kričala cez dvere obedové menu, pretože sa k nemu bála priblížiť. V tejto atmosfére a rôznych poverách o AIDS sa začali objavovať ľudia v televízii a reklame, ktorí prebudili empatiu k infikovaným pacientom a snažili sa im pomôcť v čo najväčšej možnej miere.

Fotografia

V roku 1989 sa Kirbymu zhoršil stav natoľko, že ho prijal hospic Pater Noster v Ohiu. Jedným z jeho opatrovateľov bol HIV pozitívny transsexuál Peta a s Kirbym stali sa výbornými priateľmi. V rovnakom čase ho začala navštevovať študentka žurnalistiky Therese Frare a zaujímala sa o jeho prípad. S povolením Kirbyho a jeho rodiny, začala Frare dokumentovať Kirbyho utrpenie s chorobou AIDS. Kirby veril, že presný fotografický záznam o jeho smrti by humanizoval narastajúcu krízu v súvislosti s AIDS a pomohol ľuďom, ktorí nikdy nevideli túto chorobu, aby s pacientmi súcitili. Jeho jedinou podmienkou bolo, že Frare na fotografiách nič nezarobí. Frare natočila niekoľko krátkych filmov, ktoré dokumentovali rýchly spád choroby, žiaľ jeho rodiny a starostlivosť, ktorú dostal od priateľa Peta.

Fotografia, ktorá sa čoskoro stala kultovou, vznikla za veľmi zvláštnych podmienok, ktoré sama autorka dodnes nevie vyjadriť slovami. Stála v rohu miestnosti, v ktorej Kirby umieral. Jeho rodina bola okolo neho a dúfala, že sa na druhý svet dostane bez bolestí a nájde tam pokoj. Frare niekoľkokrát stlačila spúšť fotoaparátu a Kirby prestal dýchať.

Frare odovzdala fotografie časopisu LIFE, ktorý spracoval príbeh v novembri 1990. Fotka vyhrala tiež druhé miesto v súťaži World Press Photo. O dva roky neskôr fotografiu v rámci kampane osvety o AIDS kolorizovala spoločnosť United Colors of Benetton. Mnohé katolícke skupiny sa ale k fotografii vyjadrili veľmi kriticky. Tvrdili, že fotografia im pripomína biblický obraz nazývaný Pieta.

all-that-is-interesting.com