Jedna z najslávnejších fotografií malého dievčatka nazvaná „Agónia Omayri Sanchéz“ obletela pred viac ako 30 rokmi celý svet. Poznáte však príbeh snímky francúzskeho fotoreportéra Franka Fourniera za ktorým sa ukrýva 60 hodín zachraňovania maličkej Omayri a ďalších 25 000 ľudských životov? Frank Fournier za svoju snímku získal prestížne ocenenie World Press Photo a Kolumbia si konečne uvedomila, že prírodné katastrofy netreba brať na ľahkú váhu. Tu je príbeh o druhej najväčšej sopečnej katastrofe v 20.storočí.
Článok sme opätovne publikovali, pôvodne vyšiel v roku 2017
Obrovská katastrofa
V roku 1985 postihla Kolumbiu jedna z najhorších sopečných katastrof v histórii ľudstva, ako uvádza portál Unbelievable-facts. Menšie mesto a niekoľko dedín bolo následkom erupcie premenených na miesta duchov. Sopka stála život až 25 000 ľudí, ktorí síce o možnej katastrofe vedeli, no i tak ostali vo svojich domovoch. Vedela o tom aj Kolumbíjska vláda. Krajina však v tom čase mala čo robiť, aby sa vysporiadala s partizánskou vojnou a bojom so slávnymi drogovými kartelmi a preto sa hrozba ničivej sopečnej explózie odložila do úzadia. Napriek tomu, že odborníci varovali pred obrovskou katastrofou, sa evakuácia nekonala.
25-tisíc ľudí
Nakoniec prišlo na najhoršie. 13. novembra 1985 explodovala 5321 metrov vysoká sopka Nevado del Ruiz. Erupcia roztopila snehovú čiapočku na vrchole stratovulkánu a zo sopky sa začali valiť tzv. laháry (tekutá zmes sopečného popola, úlomkov stuhnutej lávy a vody), ktoré sú neraz nebezpečnejšie ako tekutá láva. Laháry sa do Kolumbie valili rýchlosťou 6 m/s a dostali sa až do vzdialenosti 1000 km od epicentra. Táto vražedná zmes zrovnala so zemou množstvo menších dedín a jedno menšie mesto. O život pri tejto katastrofe prišlo až 25 000 ľudí.
Boj o záchranu
Smrtiaca zmes zasiahla aj mesto Armero. Väčšina mesta ostala pochovaná pod 6 metrov hrubou vrstvou popola a stuhnutej lávy. Medzi obyvateľmi mesta bola aj 13-ročná Omayra Sánchez. Katastrofu síce prežila, no ostala uväznená. Dolnú časť tela mala zakliesnenú pod troskami mesta a navyše ju niekde pod tou desivou zmesou za nohy stále držala jej už zosnulá teta. Záchranári sa k Omayre dostali po niekoľkých hodinách od katastrofy, no vytiahnuť sa im ju nepodarilo. Začal teda 60 hodinový boj o život malého dievčatka.
Záchranári nemohli Omayru vytiahnuť bez toho, aby jej nepoškodili dolné končatiny. Dievčatku dali nafukovacie koleso, aby sa od únavy neutopilo. Začala snaha o odstránenie trosiek a uvoľnenie dievčatka z trosiek jej domova. Napriek hrôze, ktorú 13-ročná Omayra prežívala, bola podľa svedectiev záchranárov láskavá, vďačná a pozitívna. Po niekoľkých hodinách dokonca navrhla záchranárom, aby si konečne trochu oddýchli. Omayra záchranárom dokonca spievala, no tieto chvíle boli prerušované aj tichou modlitbou a plačom. Po toľkých hodinách totiž prišiel čas aj na strach….
Nepodarilo sa ju zachrániť
Tretiu noc po katastrofe bola Omayra stále uväznená pod troskami mesta. Nech záchranári robili čokoľvek, nedarilo sa im Omayru oslobodiť. Dievčatko začalo halucinovať a rozprávalo o tom, že príde neskoro do školy. Jej tvár bola opuchnutá, ruky takmer úplne biele a oči červené ako krv. Záchranári nakoniec prišli na to, že dievčatko nie je možné vyslobodiť bez amputácie dolných končatín. V týchto podmienkach a navyše vyslabnutá po 60 hodinovom boji o život by však takýto zákrok určite neprežila. Omayra nakoniec umiera v troskách mesta na následky podchladenia a gangrény.
Fotografia „Agónia Omayri Sanchéz“ obletela celý svet. Šokovala, dojala, ale aj nahnevala milióny ľudí. Dodnes patrí medzi najsilnejšie a najznámejšie reportážne fotografie histórie. Kolumbijská vláda po tomto incidente zriadila príslušný štátny orgán, ktorý sa od tejto udalosti stará o pripravenosť a predchádzanie katastrofických udalostí v Kolumbii.
Nahlásiť chybu v článku