Rozhodnúť sa pre štúdium v zahraničí je mnohokrát veľmi náročný krok. Svoje o tom vie aj Sofia Štetiarová, ktorá sa na univerzitu v anglickom Leicestri dostala aj vďaka splupráci s agentúrou Cambridge Study. 

Cestovanie a všeobecne pobyt v zahraničí je dnes kvôli pandémii COVID-19 určite náročnejší. Zvlášť v prípade, keď sa rozhodnete ďaleko od rodiny či priateľov absolvovať aj vysokoškolské štúdium. Napriek prvotnej nevôli rodičov sa k takému kroku odhodlala aj Sofia z Prievidze, ktorej kroky smerovali z Ekonomickej univerzity v Bratislave rovno do anglického Leicestru.

Ak vás zaujíma štúdium v zahraničí rovnako, ako kedysi Sofiu, 3. – 4. novembra sa uskutoční druhý ročník bezplatného online veľtrhu #ŠtúdiumBezHraníc od agentúry Cambridge Study. Zástupcovia škôl z Veľkej Británie, Dánska a Holandska tam poskytnú všetky potrebné informácie a zodpovedajú prípadné otázky. Registrácia na toto podujatie je možná na webstránke online veľtrhu #ŠtúdiumBezHraníc. Agentúra taktiež uvádza denne novinky zo svojho fachu aj na sociálnych sieťach Instagram a Facebook, kde ich môžete kontaktovať a určite sa dozviete potrebné informácie.

Kedy si si prvýkrát uvedomila, že by si možno mala záujem o štúdium v zahraničí? Stál za tým nejaký konkrétny zážitok?

Prvé myšlienky o štúdiu v zahraničí sa objavili pár rokov predtým, ako som tam naozaj začala študovať. Vždy to však bolo v rovine: „Hm. Znie to ako celkom fajn dobrodružstvo, študovať ďaleko od domova.“ Mala som akési nejasné predstavy o tom, aké by to bolo, ale celkovo som tomu neprikladala veľký význam.

Na strednej škole som sa v rámci projektu Erasmus+ zúčastnila mládežníckej výmeny v Španielsku a tam som prvýkrát zažila, aké je to existovať v medzinárodnej komunite. Jednoznačne to bol úžasný zážitok a skvelá skúsenosť. Myslím, že toto bol taký prvotný impulz k tomu, aby som nad tým začala uvažovať reálne. Tiež mi boli a sú inšpiráciou kamaráti a známi, ktorí začali v zahraničí študovať predomnou. Sú spokojní a dúfala som, že ja by som bola tiež.

Nastúpila si ale na Ekonomickú univerzitu v Bratislave.

V máji 2020 som dokončila strednú školu a v septembri toho istého roku som začala študovať v Bratislave, no prihlášky som si poslala aj do Čiech. V marci začala pandémia koronavírusu, zatvorili sa školy, zatvorilo sa skoro všetko, odrazu som všetok čas trávila doma a bolo odo mňa očakávané, že si vyberiem nejakú vysokú školu. Najmä prvé mesiace boli neisté a zložité pre nás všetkých a odrazilo sa to na psychickom zdraví mnohých. I mojom. Mala som vtedy pomerne ťažké obdobie, cítila som sa bezradne. Rodičia mi povedali, že by bolo najlepšie, keby som ostala na Slovensku. pretože je to istota. A ja som tú istotu potrebovala, tak som teda súhlasila.

Aj vďaka konzultácii s Cambridge Study si sa rozhodla odísť do Leicestru v Anglicku. Čo bolo hlavným dôvodom tejto zmeny?

Cambridge Study som kontaktovala krátko predtým, ako mi začalo vyučovanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Pôvodne preto, že som mala záujem o jazykový pobyt v zahraničí. Ponúkli mi informácie o rôznych kurzoch, avšak ja som im potom povedala, že ma zaujíma i štúdium na univerzitách. Vyučovanie na slovenskej univerzite prebiehalo kvôli pandémii online formou, takže som na internáte v Bratislave nebola ani raz. To, že som si zisťovala informácie o zahraničných školách, komunikovala s ľudmi z Cambridge Study, rodičia vnímali z mojej strany ako rebelstvo. Na začiatku určite nechceli uveriť tomu, že to myslím vážne.

Keď som s tým neprestala, nahnevalo ich to a začali sme sa hádať. Bola som predsa na výške v Bratislave, nevedeli pochopiť, prečo riešim štúdium inde. Celá rodina bola proti. Ale ja som cítila, že som po tých mesiacoch, keď som na tom psychicky nebola dobre, potrebovala zmenu. Pobyt v Španielsku a kamaráti na školách v zahraničí boli fajn motivácia, ale kľúčovým dôvodom bolo to, že som skutočne túžila niečo zmeniť. Nepáčilo sa mi moje smerovanie. Slovenská vysoká škola ma, i kvôli veľkému množstvu teórie, nebavila.

Ako prebiehalo prijímacie konanie?

Tu je dôležité povedať, že mi veľmi pomohli Cambridge Study. Keby nebolo ich, nevedela by som si ani len podať prihlášku na tú školu, ktorej som momentálne študentkou. Nakoľko Spojené kráľovstvo už viac nie je členom Európskej únie, mám študentské víza. O tie som musela požiadať ešte predtým, ako som sem vycestovala. Kvôli vízam som absolvovala test z angličtiny a výsledky sme potom poslali univerzite. Súčasťou prihlášky bolo i napísanie motivačného listu, čo je pre vysoké školy v krajinách západnej Európy typické. Po splnení všetkých kritérií mi poslali nepodmienečné prijatie.

Začiatky v novej krajine museli byť určite náročné nielen kvôli škole, ale aj novému prostrediu, či?

Je to v podstate risk. Pre každého, kto sa takto rozhodne, pre mňa o to viac, že som nemala podporu rodičov. Povedali mi, že mi to platiť nebudú a nech prestanem vymýšľať. Áno, nie je to tak celkom ľahké. I keď si občas pomyslím, že to nie je až taká veľká vec, ono to veľká vec je. Keby som bola ostala na bratislavskej vysokej škole, mohla by som domov chodievať každý týždeň. Z Anglicka sa na Slovensko dostanem raz, najviac dvakrát za pol rok. Keby som bola na Slovensku, nemusela by som mať prácu. Sem som však išla s tým, že musím popri škole pracovať, aby som tu vôbec mohla byť. Som mladý človek, ktorý žije ďaleko od miesta, v ktorom vyrastal, od rodiny a dlhoročných kamarátov, a som „odkázaná sama na seba“. Zároveň si užívam študentský život. Je dôležité nájsť a nastaviť tam rovnováhu.

Začiatky však, aj vďaka tomu, že mám spolubývajúcu zo Slovenska, s ktorou sme si našli ubytovanie, a ktorá je tu tiež vďaka Cambridge Study, až také ťažké neboli. A vedela som, že keby som potrebovala, mohla som a môžem kontaktovať aj ich. Najťažšie je na tom všetkom odlúčenie od blízkych.

Peniaze sú taktiež „horúca téma“. Keď sa rodičom vyčerpali všetky argumenty, prečo by som nemala ísť do zahraničia, začali stále hovoriť o finančnej stránke. Tomu však rozumiem. Nie je to lacná záležitosť a napriek tomu, že mám prácu, ako študent nezarobím dostatočne na to, aby som bola schopná hradiť si všetko sama. Podpora rodičov, nie iba finančná, má nesmierny význam a ja som veľmi rada a veľmi vďačná, že som napokon dostala ich povolenie. S tým, že som odišla, sa teda našťastie zmierili. Dohodli sme sa na určitej sume, ktorú mi pravidelne posielajú a ja som im sľúbila, že sa im to budem snažiť vrátiť. Aspoň niečo a dodržím to.

Brexit a koniec možnosti vziať si študentskú pôžičku

Brexit sa dotkol i študentov z Európskej únie. Od septembra 2021 totiž už nemajú nárok na získanie študentskej pôžičky, ktorá pre mnohých predstavuje jedinú možnosť ako sa stať študentom britskej univerzity. Holandsko a Dánsko sú však tiež z hľadiska štúdia atraktívnymi krajinami. V Dánsku študenti z Európskej únie školné neplatia a v Holandsku síce áno, ale približne štvrtinu z toho, čo budem splácať ja. Navyše tu existuje možnosť zobrať si pôžičku, dodáva k finančnej komplikácii Sofia.

Ako vyzerá tvoj bežný študentský deň v Leicestri?

Rada by som povedala, že som zorganizovaná a robím si plány čo, ako, kedy budem robiť do školy, ale klamala by som. (Smiech) Nemám nejaký špeciálny systém. Keď potrebujem pracovať na zadaniach, často riešim dilemu, či budem hore dlhšie do noci, alebo vstanem skoro ráno. Zvyknem robiť oboje. Akademický rok je tu rozdelený na tri trimestre a počas celého prvého trimestra sme fungovali online a bola som na Slovensku. Druhý trimester trval od začiatku júla do septembra a počas neho som bola tu. Mali sme pár hodín prezenčne, ale väčšinu online. Teraz mám naopak viac hodín prezenčne a páči sa mi to. Je to osobnejšie a dokážem sa lepšie sústrediť. Ďalšia výhoda je, že trávim viac času so spolužiakmi. Sme spolu v škole, ale stretávame sa aj mimo nej.

Čo konkrétne v Leicestri študuješ?

Momentálne som na De Montfort University International College, ktorá spadá pod De Montfort University a je jej súčasťou. Mnohí ľudia sa čudovali, keď som im povedala, že som tam začala študovať v apríli. Je to neštandardné. Avšak mnohé univerzity v Spojenom kráľovstve ponúkajú začiatok štúdia od januára. Vtedy je nástup do tzv. foundation year alebo prípravného ročníka, kde som aj ja. Po jeho dokončení budem študovať International Business priamo na De Montfort University.

Význam prípravného ročníka je ten, že ako hovorí názov, som pripravovaná na neskoršie štúdium na univerzite. Systém výučby na univerzitách v Spojenom kráľovstve je iný než ten na slovenských. Na College sa učím, ako správne napísať akademickú esej, používať citácie a referencie, time management, kriticky zhodnotiť vlastnú prácu či efektívne pracovať v tíme. Všetko, čo by odo mňa vyžadovali, keby som bola začala priamo na univerzite, ale nemala by som o tom toľko informácií. Mám tiež úvodné predmety z oblasti biznisu.

Aký hlavný rozdiel by si uviedla medzi slovenským a anglickým štúdiom?

Zásadný rozdiel je v tom, že systém vzdelávania na Slovensku je založený na memorovaní poučiek. Na Slovensku odo mňa bolo vyžadované, aby som vedela teóriu a odpovedala na otázky naučenými odpoveďami. Vedieť teóriu je dôležité. Podľa mňa je však dôležitejšie ukázať, že jej rozumieme a sme schopní pretaviť ju do praxe. Keď som sa oboznámila s problematikou kritického myslenia a dozvedela sa, že študenti na zahraničných univerzitách sú podporovaní v tom, aby rozmýšľali a dokázali kriticky zhodnocovať, uvedomila som si, že študovanie na vysokej na Slovensku nie je to, čo chcem.

Čo sa týka hodnotenia – na konci každého trimestra máme záverečné skúšky z každého predmetu, ale klasifikovaní sme aj počas neho. Z predošlého štúdia na Slovensku som nebola zvyknutá na písanie esejí a celkovo akademických prác na vyššej úrovni, preto viem, že v tom mám určité nedostatky a snažím sa ich odstrániť. To, že som nezačala študovať hneď na univerzite, ale som pripravovaná na College, vnímam ako veľkú výhodu.

Taktiež mám tu v zahraničí povinné všetky predmety, takže nie je možné nechodiť na prednášky a potom „nejako prejsť“. Naša dochádzka je monitorovaná a v prípade absencie College a univerzita vyžadujú relevantný dôvod. Za štúdium na univerzitách v Spojenom kráľovstve sa platí školné a rozhodne nie je lacné. Platia ho i domáci študenti a je úplne bežné, že si zoberú študentskú pôžičku, ktorú mám aj ja. Keď ste si vedomí toho, že po skončení školy budete za to, že ste na nej boli, platiť, je prirodzené, že to beriete vážnejšie. Výška školného na rok je totiž 9 250 libier (v prepočte 10 965 eur, pozn. autora).

Je prístup vyučujúcich iný ako na Slovensku?

To úzko súvisí so spôsobom výučby. Áno, najmä teraz, keď som viac v škole než na izbe s notebookom, vnímam, že iný je. Na slovenskej vysokej škole prednášky prebiehali tak, že vyučujúci hodinu a pol vysvetľoval učivo, my sme videli prezentáciu a mechanicky sme si robili poznámky. Pamätám si, ako sa raz niekto na čosi spýtal, pretože tomu nerozumel, a odpoveď profesorky znela: „Na otázky sú semináre, tu na to nie je čas.“ Vždy, keď sa ja alebo niekto zo spolužiakov spýta otázku na univerzite, ktorú navštevujem teraz, dostaneme odpoveď. Učitelia, s ktorými mávam prezenčné hodiny, sú priateľskí a myslím, že aj o niečo chápavejší. Niektorí z nich boli medzinárodnými študentmi tak ako my, takže sa do nás vedia „vžiť“ a porozumieť nám.

Leicester je v rámci Anglicka hodnotený ako mesto, v ktorom nie sú vysoké výdaje na život. Je to tak?

Výdavky na život v Leicesteri sú údajne trikrát nižšie než tie na život v Londýne. So mnou a spolubývajúcou sa sem cez Cambridge Study dostalo ešte zopár ľudí. Spolu sa stretávame aj s inými študentmi v našom veku a je to skvelé. Všetci sme v tej istej situácii, ktorá bola pre nás dovtedy nepoznaná. Niektorí sme predtým, ako sme tu začali študovať, v Spojenom kráľovstve nikdy neboli, čo je aj môj prípad. K študentskému životu patria aj nejaké tie žúrky. V septembri to tu začalo ožívať a boli sme na pár freshers parties, ktoré sú pre prvákov na univerzite. Keď však chcem byť sama, idem sa prejsť a popritom počúvam hudbu alebo podcast v angličtine.

V Leicesteri sa nachádza múzeum Van Gogha, National Space Centre a čo sa týka historického aspektu, je tu návštevnícke centrum kráľa Richarda III., keďže v roku 2012 boli jeho pozostatky po viac než päťsto rokoch nájdené pod jedným z parkovísk.

Odporučila by si spoluprácu s Cambridge Study aj ďalším mladým ľudom, ktorí zvažujú štúdium v zahraničí?

Pokiaľ rozmýšľate nad tým, že by ste išli študovať do zahraničia, alebo by ste sa chceli poinformovať napr. aj o jazykových kurzoch, som si istá, že Cambridge Study by vám vedeli pomôcť a poradiť. Oni sami študovali na zahraničných univerzitách, takže to, o čom rozprávajú a čo sprostredkovávajú, i skutočne zažili. Ako som už spomenula – vďaka nim som tu, za čo im veľmi ďakujem.

Pozri aj:

Michal o štúdiu medicíny: Prvého pacienta sme vyšetrovali v tretiaku, najťažším zážitkom bola pitva novorodenca