Vôbec nie je ľahké vyrovnať sa so stratou, najmä v prípade, ak prídeme o blízkeho človeka. Podľa odborníkov je ale smútenie náročnejšie, keď prídeme o domáceho miláčika. Prečo je to tak?
Strata nikdy nie je ľahká
Puto s domácim miláčikom je jedinečné, neraz je dokonca rovnako silné, ako to, ktoré si vytvoríme s blízkym človekom. Ako informuje Science Alert, blízkych ľudí vnímame ako zdroj útechy, komfortu, vyhľadávame ich, keď sme v strese. Tešíme sa z ich prítomnosti a chýbajú nám, keď ich nemôžeme vidieť. Podľa odborníkov si ale podobný vzťah dokážeme vytvoriť aj so zvieratami.
Niektorí ľudia si puto s domácim miláčikom vytvárajú ľahšie a je silnejšie, píše The Conversation. Týka sa to najmä starších a osamelých ľudí, ale aj ľudí, ktorí stratili vieru v ľudstvo, alebo sa musia spoliehať na asistenčné zviera. Samozrejme, so silným putom ide ruka v ruke aj veľká bolesť, keď o domáceho miláčika prídeme.
Smrť zvieratka sa často spája s eutanáziou, ktorá je občas nevyhnutná z rôznych dôvodov. V takom prípade často pociťuje človek vinu alebo pochybnosti, či sa rozhodol správne. Situáciu môže značne skomplikovať aj to, ak sa členovia rodiny nedokážu zhodnúť na tom, či eutanázia je alebo nie je ten správny krok.
Eutanázia ale zároveň poskytuje priestor aspoň trochu sa na stratu pripraviť. V rôznych krajinách reagujú ľudia na eutanáziu inak. Starší výskum publikovaný v časopise Death Studies napríklad ukázal, že až 83 % obyvateľov Izraelu je s takýmto rozhodnutím zmierených. Veria, že boli zvieraťu vernými spoločníkmi a doprali im pokojnejší koniec a eutanáziou ich zbavili zbytočného utrpenia.
Ľudí často trápi pocit viny
Až 16 % Kanaďanov ale malo pocit, že z nich súhlas s eutanáziou robí vrahov. 41 % Američanov v ďalšej štúdii pociťovalo po eutanázii zvieratka výčitky svedomia. U 4 % majiteľov zvierat sa dokonca objavili suicidálne myšlienky. Aj v súčasnosti je v spoločnosti menej akceptované, ak zviera zomrie následkom eutanázie a nie prirodzenou smrťou. Aj kvôli tomu je smútenie v prípade takejto straty náročnejšie a verejne menej tolerované.
Podľa psychológov sa mnoho ľudí cíti zahanbene kvôli tomu, že po strate zvieratka prežívajú takú veľkú bolesť. Majú pocit, že sa musia nielen na verejnosti, ale aj v prítomnosti priateľov a blízkych tváriť, že sa nič nedeje. Nehovoriac o tom, že je neakceptovateľné vziať si v práci voľno preto, lebo niekomu zomrel psík.
Následkom tohto všetkého je následne ťažšie postupne sa so stratou vyrovnať a začať proces liečenia a hojenia rán. Ak ale ako spoločnosť prijmeme fakt, že aj strata domáceho miláčika môže byť extrémne náročná a bolestivá, môžeme ľuďom pomôcť ľahšie ju prekonať a byť im oporou.
Nahlásiť chybu v článku