Občas sa prebudíme s nejasnou spomienkou na sen, nedokážeme si ho však pripomenúť celý. Aj to je dôvodom, prečo je tak náročné sny študovať. Väčšinou sú to nesúrodé, náhodné obrazy, na ktoré rýchlo zabudneme (okrem tých nočných môr ktoré si pamätáme od 8 rokov). Niektorí psychológovia si myslia, že sny neplnia žiadnu zvláštnu funkciu. Iní však veria, že sny majú svoj význam.

A práve títo psychológovia sa nepokúšajú rozlúštiť len príčinu snov, ale aj ich zmysel. Chcú zistiť, ako sny vplývajú na naše telo a myseľ, či môžu ukázať, ako vnímame svet a spracovávame informácie. Iní sa venujú histórii snov a otázke, či nesnívali len niektoré generácie predkov, čím získali evolučnú výhodu. V tomto článku sme vybrali desať teórií, ktoré vás svetom snom prevedú.

Upevňujú spomienky

Viaceré štúdie dokázali, že sny nám pomáhajú usporadúvať a skladovať informácie. Snívanie umožňuje presunúť informáciu do dlhodobej pamäte. Vedci zistili, že v priebehu dňa sú informácie skladované v časti mozgu zvanej hipokampus, ktorá sa spája s dlhodobou pamäťou. Kým spíme, informácie sú presúvané z hipokampu do mozgovej kôry, časti zodpovednej za spracovanie informácií a poznatky.

Spánok poskytuje mozgu čas na usporadúvanie informácií v jeho rôznych častiach. Niektoré výskumy dokonca naznačujú, že pred tým, než je informácia presunutá do mozgovej kôry, hipokampus náš deň prehráva ako film, niekedy aj pospiatky.

Majú terapeutický účinok

Zrejme aj vy ste už zažili ten pocit, keď ste pozerali strašidelný film a potom sa vám snívalo s postavou, ktorá sa nápadne podobala tej z hororu. Sny nám pomáhajú vyrovnať sa s emóciami, ako sú strach, smútok, či láska. Psychológovia veria, že sny pomáhajú oddeľovať emócie od udalostí, získať tak nadhľad a lepšie emócie spracovať. Mozog je totiž schopný robiť prepojenia medzi súčasnými emóciami a minulosťou a vedci zistili, že tieto prepojenia sú úplne iné, než v bdelom stave.

Poskytujú novú perspektívu, dovoľujú nám vidieť veci z iného uhla pohľadu. Niektorí vedci veria, že takto sa dostaneme ku koreňu problému, iní, že sny sú bezpečným priestorom, kde sa môžeme vyrovnať s najhlbšími problémami a neistotami.

Zabraňujú vzniku úzkosti

Štúdie z roku 2009 sa zúčastnili pacienti trpiaci úzkosťami a depresiou. Výsledky ukázali zaujímavú koreláciu medzi snívaním a kognitívnymi zmenami. Päť výskumníkov študovalo dve skupiny študentov. Prvá pozostávala z 35 zdravých študentov a druhá z 20 študentov trpiacich depresiami a úzkosťami. Študenti spali 10 minút v REM (rapid eye movement) fáze a 10 minút v NREM fáze, následne boli zobudení a požiadaní, aby si spomenuli na svoje sny a vyplnili sebahodnotiaci test.

Ukázalo sa, že študenti s depresiami mali častejšie sny s tematikou agresivity alebo seba obetovania, než zdraví študenti. REM spánok im umožnil spracovať emócie týkajúce sa sebahodnotenia, smútku a hnevu.

Vedú k spokojnosti

Štúdie dokazujú, že pacientom, ktorým nebolo dovolené istý čas spať, hrozili veľmi nebezpečné a nepríjemné následky. Pacienti v tejto štúdii boli zobudení vždy v REM fáze spánku. Ak nemohli spať dosť dlho na to, aby snívali, boli podráždení, napätí, nedokázali sa sústrediť a priberali na váhe. Po istom čase sa objavili u pacientov aj halucinácie.

Vedci stále diskutujú, či ich stav bol spôsobený samotným nedostatkom spánku, alebo nemožnosťou snívať. Mnohí sa však zhodujú na tom, že najzávažnejší dopad má nedostatok spánku v REM fáze a práve počas REM fázy snívame.

Nesnívanie môže viesť k psychiatrickým problémom

Poruchami spánku trpí 50 až 80% psychiatrických pacientov, kým zo zdravej populácie udáva tieto problémy len 10%. V roku 2009 vedci z Harvardu vykonali výskum, ktorého výsledky ukázali tesnú súvislosť medzi snívaním a psychiatrickými poruchami, ako je napríklad bipolárna porucha. Ukázalo sa, že u detí, ale aj u dospelých, sa s nedostatkom spánku zvyšuje riziko vzniku psychiatrických ochorení.

Prerušovaný REM spánok má totiž závažný dopad na vyplavovanie neurotransmiterov a hormónov stresu. To ovplyvňuje emocionálnu reguláciu a spôsob, akým myslíme. Nerovnováha neurotransmiterov a hormónov zas vedie k psychiatrickým ochoreniam. Aj keď to znie desivo, výskum v tejto oblasti má svoj význam, keďže včasné podchytenie porúch spánku môže ochoreniu zabrániť, alebo pomôcť v liečbe.

Teória spracovania informácií

Niektoré štúdie tvrdia, že počas REM fázy spánku spracovávame nové informácie a prepájame ich s už existujúcimi. K snívaniu dochádza, keď si začneme spojenia uvedomovať a dochádza k vnímaniu fragmentov zvukov, obrázkov a k motorickej aktivite. Mozog sa tieto fragmenty usiluje spojiť do celku. Práve preto sú naše sny často chaotické, kreatívne a bizarné.

Keď sa spojí nová informácia s už existujúcou, získavame nový náhľad na vec, čo nám pomáha pochopiť, ako svet funguje a akú v ňom zastávame funkciu.

Psychoanalýza snov

Keď už je reč o snoch, nesmieme vynechať Freuda. Aj keď mnohí tvrdia, že Freudova teória bola vyvrátená, stále je zaujímavou a nachádza svoje miesto aj v súčasnej literatúre. Freud sa špecializoval na význam snov a pokúšal sa zo snov odvodiť podvedomé myšlienky a túžby. Veril, že sme poháňaní dvoma pudmi, a to agresívnym a sexuálnym. Tie sú však potláčané a prejavujú sa v podvedomí aj vo forme snov.

Freud tvrdil, že sny sú latentným manifestovaním, vyjadrením neprijateľných pocitov, ako je napríklad sexuálna túžba po rodičovi opačného pohlavia.

Model aktivácie a syntézy

Tento model bol prvýkrát predstavený v roku 1977 a popisuje, ako mozog vytvára sny pomocou signálov. Spúšťačom v tomto prípade nie sú spomienky a zážitky, ale aktivácia častí mozgu, ako je napríklad amygdala. V spánku sa jednotlivé oblasti aktivizujú a mozog signály syntetizuje a interpretuje ako sny. Sny sú teda následkom biologickej aktivity mozgu. Autori tejto teórie však netvrdia, že sny nemajú svoj význam. Veria, že tieto biologické signály vedú k novým nápadom.

Teória adaptácie

Táto teória pozostáva z dvoch častí. Prvá sa venuje hrozbe a druhá nedostatku spánku. Psychológovia veria, že spánok umožňuje zvieratám prežiť. Napríklad, keď sa zviera chystá spať, presunie sa na nejaké bezpečné miesto. Spánok teda považujú za istú behaviorálnu stratégiu.

V druhej časti sa venujú tomu, čo sa deje, ak dôjde k nedostatku REM spánku. Ukázalo sa, že ak jednu noc nedokážeme upadnúť do REM fázy spánku, ďalšiu noc v nej zotrváme dlhšie. REM spánok je teda nevyhnutný pre plnú funkčnosť organizmu a vedci si myslia, že zvieratá, ktoré neboli schopné REM spánku, evolúcia postupne „odstránila“. Prirodzená selekcia je nastavená tak, že musíme spať a snívať, aby sme si neublížili a ostali v bezpečí.

Teória stimulácie ohrozenia

Táto teória tvrdí, že sny nás pripravujú na prípadnú hrozbu, či nebezpečenstvo. Fínski výskumníci si myslia, že sny simulujú situácie, v ktorých získavame kognitívne schopnosti na úspešné zvládnutie reálnych hrozieb. Dôkazom je štúdia snov vykonaná na deťoch pochádzajúcich z usporiadaných, aj neusporiadaných rodín.

Výsledky ukázali, že deti, ktoré žili v neusporiadanej rodine mali často divoké sny a aktivoval sa systém signalizujúci ohrozenie, kým deti z usporiadaných rodín mali sny pokojné a systém sa neaktivoval.

Ďalšia štúdia skúmala sny traumatizovaných a netraumatizovaných detí. Traumatizované deti mali oveľa viac snov a často sa im snívalo o násilí a hrozbe. Netraumatizované deti snívali menej a ich sny boli zároveň pokojnejšie.

Ktorá z týchto teórií oslovila vás?

listverse