Viac než tri dekády pozostatky medicínskych záznamov ležali a hnili pod pôdami univerzity v Yale. Ide o zbierku vzoriek mozgov a fotografie pacientov, ktorej autor bol Dr. Harvey Cushing. V roku 2010 boli tieto fotografie vystavené v galérii na univerzite, kde boli objavené. Okrem fotografií je možné v Cushingovom centre vidieť aj 500 mozgov starostlivo uskladnených v nádobách.

Niektoré fotografie zobrazujú detaily rúk pacientov, niektoré profil samotného pacienta. Na tých najočarujúcejších pacient hľadí priamo do kamery. Hľadí s priamosťou, aká je pre dnešnú dobu preplnenú „selfie“ fotkami taká raritná.

„Týmto pacientom nevadilo odhaliť sa,“ vyjadril sa pracovník Cushingovho centra Terry Dagradi. „Boli fotení ako súčasť dokumentu, ako súčasť histórie zrodu neurovedy.“

Cesta  fotografií aj pacientov bola neľahká a zdĺhavá. Oficiálny názov tejto zbierky je The Cushing Tumor Registry a zobrazuje prácu Dr. Cushinga medzi rokmi 1900 a 1933. Vyštudoval na Yale, avšak istý čas trávil aj na Harvarde a jeho práca dodnes výrazne ovplyvňuje chápanie štruktúry mozgu.

Cushing bol priekopníkom neurovedy a jeho špecializáciou boli nádory. V roku 1926 získal za svoju prácu aj Pulitzerovu cenu a bola po ňom pomenovaná choroba, konkrétne Cushingova choroba. V roku 1902 začal zhromažďovať svoju dokumentáciu. V roku 1934, keď jeho zbierka dorazila na Yale, obsahovala už slušnú zbierku 2200 prípadových štúdií a 15 tisíc negatívov. Podľa doktora Dagradiho to bola Dr. Louise Eisenhardt, kto ako prvý začal túto zbierku hľadať. Mali byť súčasťou dôležitého výskumu.

Cushingove mozgy, ako je zbierka pomenovaná, boli premiestnené do pivníc pod Yale-om v roku 1979. Nedá sa povedať, že by boli stratené, boli však brané skôr ako zaujímavosť. O zbierku sa znovu začal bližšie zaujímať v roku 1990 študent menom Christopher John Wahl, ktorému sa tento unikát podarilo vyniesť z pivnice na svetlo sveta.

Bolo známe, že zbierka obsahuje vzorky mozgov, fotografie však boli prekvapením. Nájdené boli väčšinou negatívy, objavených však bolo aj niekoľko filmov. 30 rokov skladovania v pivnici však zanechalo následky. „Bola to vlhká pivnica, v ktorej bolo občas naozaj teplo a negatívy boli naskladané jeden na druhom. Negatívy boli nanešťastie poškodené,“ hovorí Dagradi.

Prežilo však takmer 10 tisíc čierno bielych fotografií, ktoré zachytávajú pacientov v rôznych štádiách liečby. Na niektoré fotografie sa pozerá ťažko, najmä na tie, ktoré zachytávajú deti s opuchnutými tvárami. Všetky fotografie však zachytávajú ľudí v ich najzraniteľnejšej podobe. Na všetkých tých pózach je niečo neuveriteľné.

Dagradi tvrdí, že nie je možné zistiť, kto robil zábery. Boli fotené v časovom rozsahu tridsiatich rokov a je jasné, že ich fotili fotografi s rôznou mierou zručností. Všetky zábery však boli vyhotovené s čisto vedeckým zámerom. „V tých časoch nebolo možné nahliadnuť do vnútra ľudského tela, ako je to možné dnes, fotky mohli preto zohrať významnú úlohu pri diagnostike chorôb,“ hovorí Dagradi. Dr. Cushing svoje diagnózy staval hlavne na záberoch rúk a tvárí. Upchaté cievy či zdeformované nechty boli jasným príznakom niektorých chorôb.

Napriek desaťročiu, počas ktorého sa Cushingova zbierka vybaľuje, katalogizuje a digitalizuje, stále je plná záhad a tajomstiev. Kto boli pacienti? Kto ich fotil? Aké sú príbehy za tými jazvami? Len približne štvrtina fotografií bola doteraz prepojená s menami a konkrétnymi prípadmi pacientov. Je náročné priradiť fotky k menám pacientov a aj keď pravdepodobne už žiaden z nich nežije, lekárska etika napriek tomu nepovoľuje zverejňovať o nich informácie. Je možné, že tieto fotografie sú jediné, ktoré kedy niekto o tých ľuďoch zhotovil. Porovnajte to s dnešnou dobou, kedy fotíme vždy všade a všetko.

Pozri aj: Desivé omyly medicíny. 14 lekárskych procedúr z minulosti, z ktorých vám naskočia zimomriavky

interez.sk (Petra Sušaninová), thisisinsider.com