Hovoríme o katastrofách, ktoré sa navždy zapíšu do dejín, ako napríklad erupcia sopky Vezuv, ktorá pochovala Pompeje, či explózia černobyľského reaktora, ktorá stála život tisícky ľudí. Medzi katastrofy obrovských rozmerov sa zapísala aj explózia vulkánu Krakatoa.

Jávu a Sumatru zaplavila vlna tsunami

Vulkán Anak Krakatoa, ktorému sa ináč hovorí aj Child of Krakatoa, sa nachádza v Indonézii a je pripomienkou jednej z najhorších vulkanických katastrof moderného ľudstva. Nanešťastie, nie je len pripomienkou, ale naďalej aj hrozbou. Ukázalo sa totiž, že katastrofa sa minulý rok takmer zopakovala a nikto o tom ani len netušil.

Ako informuje portál Science Alert, v roku 2018 došlo k masívnej explózii a stred vulkánu sa prepadol, čo vyvolalo vlnu tsunami. Na ostrovoch Sumatra a Jáva prišlo o život vyše 400 ľudí. Vlna dorazila na pobrežie len hodinu po explózii a podľa niektorých zdrojov merala niekoľko desiatok metrov. Aj keď bola táto vlna ničivá, vedci sa nazdávajú, že na začiatku merala omnoho viac a predstavovala len zlomok toho, čo sa na ostrovy valilo pôvodne. Odhaduje sa, že v najvyššom bode vlna merala 100 až 150 metrov, čo znamená, že bola vyššia ako Socha slobody.

Ničivá katastrofa z roku 1883

Kým sa však vlna prehnala oceánom a napokon dorazila na pobrežie, merala približne 80 metrov. Podobná erupcia vulkánu Krakatoa sa na rovnakom mieste odohrala v roku 1883. Táto erupcia vyvolala vlnu tsunami vysokú „len“ 42 metrov a zasiahla oblasť, ktorá je omnoho menej zaľudnená ako dnes. Napriek tomu však o život prišlo 36 000 ľudí.

Stačí malá zmena, napríklad, aby sa vlna vybrala iným smerom, a katastrofa mohla dopadnúť úplne inak. Vedci sa rozhodli, že to nenechajú len na predstavivosť a vytvorili počítačovú simuláciu, ktorá im umožnila prehrať 12 rôznych scenárov. Samozrejme, simulácia bola vytvorená tak, aby údaje zadané do počítača zodpovedali realite.

Predchádzajúce modely predpokladali, že vlna tsunami mala niekoľko vrcholov. Vďaka novej simulácii však vedci zistili, že vrchol bol len jeden, pričom vlna bola 100 metrov vysoká a 2,5 kilometra dlhá. Vlna takýchto rozmerov dopadne na pevninu silou, ktorá sa rovná zemetraseniu o sile 6 až 6,1 Richterovej stupnice. Donedávna si vedci mysleli, že vulkanická činnosť takúto vlnu vyvolať nedokáže, zdá sa však, že predsa je to možné.

Mimoriadne nebezpečné sú aj zosuvy pôdy

Ničivé vlny takýchto rozmerov sa našťastie nevyskytujú príliš často, o to náročnejšia je však ich analýza. V roku 2018 sa vedcom podarilo zachytiť množstvo údajov, vďaka čomu mohli preskúmať, ako vlna vznikla a ako postupovala smerom k pobrežiu. Mnoho prípadov tsunami ľudia nemajú šancu ani postrehnúť, keďže vlny sú len niekoľko centimetrov vysoké a nespôsobia žiadne škody.

Iná situácia nastane, keď je vlna vyvolaná zosuvom pôdy. Vedcom sa podarilo zistiť, že v takých prípadoch môže predstavovať mimoriadne závažnú hrozbu. Napríklad, pred niekoľkými rokmi spôsobil zosuv pôdy v Grónsku vlnu vysokú 100 metrov. Našťastie, dopadla do riedko osídlenej rybárskej osady, no vyžiadala si štyri životy.

Dá sa teda povedať, že doteraz sa vlny tsunami vyhýbali husto osídleným oblastiam, ako však uviedla štúdia publikovaná v časopise Ocean Engineering, v Indonézii je až 130 vulkánov a je len otázkou času, kedy spôsobia katastrofu obrovských rozmerov.

Pozri aj:

Najväčšia jadrová elektráreň na svete: Aj keď ju tsunami nezasiahlo, dodnes preň nesmie vyrábať elektrinu

Science Alert