Z vládnej koalície čoraz častejšie zaznieva volanie po zmene volebného systému. Na to by však potrebovala ústavnú väčšinu. Pomôcť môže Kresťanskodemokratické hnutie, proti je Andrej Danko aj ostatná časť opozície. Expert s plánom zmeny nesúhlasí.

Opätovný záujem — zásah do Ústavy 

Diskusia o zmene súčasného volebného systému na väčšinový, prebiehala už v minulom volebnom období. Nakoniec bol v Ústave zakotvený pomerný volebný systém spolu s jedným volebným obvodom.

„Namiesto zmysluplnej úpravy počtu volebných obvodov pri zachovaní celoslovenského výsledku v rámci pomerného systému bol na Matovičov návrh ústavne zabetónovaný jeden volebný obvod,“ povedal pre interez analytik Miroslav Kollár, bývalý poslanec NR SR.

Aktuálne je však téma opäť na stole. Nápad sa dostal až do programového vyhlásenia vlády. Presadila ho strana Hlas – sociálna demokracia. Podľa TV Joj plánuje zrušiť jeden volebný obvod a do parlamentu presunúť aspoň jedného zástupcu za každý okres alebo kraj.

Michal Kaliňák z Hlasu, expert na samosprávy tvrdí, že v tejto chvíli je ideálne rozdeliť volebný obvod a parlament na dve skupiny. „Jedna skupina by bola volená ako doposiaľ a druhá na úrovni okresov alebo regiónov,“ vysvetlil.

Ako píše Denník N, väčšinový systém zvýhodňuje veľké a menšie strany, pokiaľ majú územne koncentrovanú podporu — typicky sú to tie, ktoré zastupujú národnostné menšiny. Hlasy pre iného kandidáta ako toho, ktorý v obvode vyhral, totiž prepadnú. Strana, ktorá nemá dostatočnú podporu, aby sa jej podarilo vyhrať aspoň v niektorých obvodoch, tak nie je schopná získavať mandáty.

Inšpirácia českým susedom

Podľa TASR si Peter Pellegrini myslí, že by sme sa mohli inšpirovať Českou republikou. Tu na základe zásady pomerného zastúpenia prebiehajú voľby do Poslaneckej snemovne každé štyri roky, a má 200 členov. Poslancov voliči volia v 14 volebných obvodoch. Mandáty sú rozdeľované na základe d´Hondtovho deliteľa. Môžu si vybrať z otvorenej kandidátky a využiť dva preferenčné hlasy .

Senátori do Senátu sú volení na 6 rokov, pričom voľby sa konajú každé dva roky a vždy sa obsadzuje jedna tretina inštitúcie. Počet zástupcov je 81 a sú volení v dvoch kolách v 81 jednomandátových obvodoch.

Podľa Pellegriniho regióny čoraz intenzívnejšie volajú po tom, aby mali viac zástupcov vo vysokej politike. To, čo chce podľa vzoru Českej republiky dosiahnuť, je menej poslancov a poslankýň z hlavného mesta a viac tých z celej krajiny.

Nie je správny čas

Kollár má na avizované zmeny volebného systému iný názor. Obáva sa, že tým, ktorým sa novinky najviac pozdávajú, nejde o dobro demokracie. „Cieľom Roberta Fica je už do konca života neprísť o moc, pretože to ohrozuje jeho osobnú slobodu, a ako ukazujú prvé kroky jeho ľudí typu minister vnútra Šutaj-Eštok, na dosiahnutie tohto cieľa pôjdu aj za hranicu zákona,“ myslí si.

Ďalej dodáva, že otvorenie možnosti meniť volebný systém iba 76 by využil na zabetónovanie pri moci tak, ako to urobil Viktor Orbán. „Znásilnil volebný systém tak, že podiel parlamentných kresiel výrazne prevyšuje jeho percentuálny volebný zisk.“

Pre lepšiu predstavu, v Maďarsku sa 93 kresiel zo 199 obsadzuje pomerným systémom. Zvyšný počet poslancov je volený podľa väčšinového princípu jednomandátových obvodov. Strana Viktora Orbána v Maďarsku má v parlamentných voľbách ústavnú väčšinu už tretie volebné obdobie. Voľby sú tu, na rozdiel od Českej republiky, jednokolové.

Nezhody v koalícii

Podľa Pellegriniho je takáto zmena vyššou úrovňou demokracie. Vláda už informovala, že pripravuje zriadenie expertnej skupiny, aby vyhodnotila alternatívy zmien volebnej legislatívy.

Na takúto ústavnú zmenu treba, logicky, ústavnú väčšinu, čo predstavuje 90 a viac hlasov. Dlhšie sa zdalo, že by k nej mohlo pomôcť opozičné KDH, ktoré sa k novému volebnému systému stavia kladne, odvolávajúc sa na zastúpenie regiónov v Národnej rade.

Kollár však Majerskému odporúča prehodnotiť toto stanovisko. „Ak napríklad v KDH snívajú, že v zmiešanom systéme, kde by sa polovica poslancov NR SR volila väčšinovým systémom v samostatných obvodoch, by získali viac poslancov, tak im môžem odporučiť jedine lepšieho volebného analytika,“  uzatvoril.

Návrh by prešiel len veľmi tesne — o jeden hlas, ak by za schválenie hlasovali všetci koaliční poslanci a zástupcovia KDH. V takomto prípade by mali dokopy 91 hlasov. Po vyhlásení predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka sa však tento sen zdá nedosiahnuteľný. Aspoň zatiaľ. Danko v nedeľnom Na telo uviedol, že jeho strana s takouto zmenou nesúhlasí. „Je to nebezpečné pre taký malý štát meniť volebné systémy. Pre nás, ako malé strany, je to nebezpečnejšie, ako si myslíte,“ myslí si.