V roku 2018 sa rozhodol, že odíde z domu, pretože nesúhlasí s režimom, ktorý tam platí. Filipp Sedov je aktuálne jedným z najznámejších Rusov na Slovensku, pričom šíri informácie o tom, ako vyzerá skutočný život v štáte Vladimira Putina.
V rozhovore s Filippom sa dozviete aj:
- ako prebiehal vstup do Ruska;
- či sa nebál prípadného zatknutia a problémov;
- kedy zistil, že nechce žiť v Rusku;
- čo hovorí ľuďom, ktorí sympatizujú s Ruskom;
- aký najväčší hoax o Rusku už u nás počul.
Nedávno si sa vrátil z Ruska. Považuješ ho ešte stále za svoj domov? Prečo si tam bol?
Mojím pôvodným cieľom bolo navštíviť môjho starého otca v Bielorusku, Rusko som naozaj neplánoval, ale keď som bol v Bielorusku, povedal som si, dobre, odtiaľto sa môžem prepašovať do Ruska bez toho, aby som prešiel pasovou kontrolou, a rozhodol som sa to skúsiť. Naspäť som šiel tiež cez Bielorusko, no to som len prestupoval na lietadlo do Azerbajdžanu. Keď som pred pár mesiacmi cestoval do Ruska, bol som celkom zvedavý, ako sa tam budem cítiť, keď sa tam dostanem. Zdalo sa, že Rusko už nie je mojím domovom, ale otázka zostáva, či je môj postoj dočasný alebo konečný. Čas ukáže.
Nebál si sa ísť do Ruska? Si známy, známe sú aj tvoje názory, a určite existovala šanca, že by ťa mohli v Rusku zadržať a uväzniť.
Problém bol v tom, že ja som vôbec nevedel, ako to môže dopadnúť. V tej chvíli bola najhoršia tá neistota, ktorá by pravdepodobne iných ľudí odradila. Ja som si v tej chvíli povedal, že je hanba to, že hovoriť pravdu je zločin. Pre mňa bolo tiež kľúčové, že viem, že to čo robím, je správne.
Aká bola situácia na hranici, nemal si problém s tým, že odchádzaš? Povedal si presne, kam ideš?
Z územia EÚ som odišiel cez Poľsko. Na poľsko-bieloruských hraniciach som musel čakať 5 hodín v rade, keďže to bol jediný kontrolný bod, ktorý zostal otvorený. Bieloruský pohraničník mi položil niekoľko štandardných otázok, úprimne som odpovedal, že mojím cieľom bolo vidieť dedka a on ma pustil dnu. Od tej chvíle som si nemohol byť istý, či sa mi podarí dostať sa späť do Európy a tá frustrácia so mnou ostala po zvyšok mojej cesty.
Aké boli okolnosti tvojej návštevy? Vedia tvoji blízki – rodina, čomu sa venuješ na Slovensku?
Návšteva Bieloruska bola nebezpečná myšlienka vzhľadom na to, že som otvorene podporoval Ukrajinu a Lukašenkov režim otvorene podporuje Rusko, ale svojho starého otca som nikdy nestretol a už som nechcel dlhšie čakať, pretože má viac ako 80 rokov. Nevedel, čo presne robím na Slovensku, rovnako ako iní ľudia, ktorých som stretol o pár týždňov neskôr v Rusku. Ale neváhal som nikomu povedať, že navštevujem školy po celom Slovensku a hovorím pravdu o Rusku. A áno, skoro každý, koho som stretol, bol naozaj prekvapený, že som mal dosť odvahy navštíviť Rusko za súčasných okolností, teda počas vojny. Videli, ako vyzerajú moje profily na sociálnych sieťach, a nemohli uveriť, že som nič neodstránil. Pre mňa to bolo veľmi dôležité a povedal som si: „Ak tam pôjdem, nič nevymažem, pretože to je to, čo zastávam a povedať pravdu o vojne a Rusku celkovo, nie je zločin.
Aká je nálada v Moskve? Rozprával si sa s miestnymi? Ako sa stavajú k vojne na Ukrajine, či aký majú všeobecný pocit z Ruska?
Medzi Rusmi existuje široká škála názorov na vojnu. Čo ich však všetkých spája, je neistota. Ľudia nemajú potuchy, ako sa situácia vyvinie v najbližších týždňoch a mesiacoch, a preto je veľmi ťažké robiť si plány. Tiež som si všimol, že každý má tendenciu myslieť si, že iní ľudia majú rovnaké názory ako on/ona. Môj kamarát, ktorý bol od začiatku proti vojne, sa ma snažil presvedčiť, že všetci sú proti, ale príliš sa boja toho, aby to naozaj tvrdili. Naproti tomu ľudia, ktorí ospravedlňujú ruskú inváziu, veria, že všetci ostatní sú za Putinovo rozhodnutie o Ukrajine.
Slovenské médiá si ťa všimli najmä po tom, ako odvážne si vystúpil na jednom zo zhromaždení, kde boli prevažne priaznivci Ruska. Plánoval si si tento výstup dlhšie?
Rozhodnutie bolo celkom spontánne. Kamarát mi povedal, že budúci týždeň sa bude v Bratislave konať takzvaný „pochod za mier“ a ja som vyjadril ochotu „zúčastniť sa“. Neveril som, že ma organizátori nechajú prehovoriť, ale nejako sa mi podarilo infiltrovať. V ten istý deň som dostal veľa podporných správ od ľudí, ktorých som poznal, priateľov a tých, ktorých som nikdy nestretol. Na to video narazili aj ľudia zo zahraničia a vyjadrili mi podporu.
Aké boli bezprostredné reakcie?
Na jednej strane som dostal veľa podpory aj od známych ľudí. Chodilo mi veľa podporných súkromných správ. Na druhej strane boli aj ľudia, ktorí začali šíriť klamstvá o tom, že nie som Rus, ale Ukrajinec. Podľa nich som mal britské meno, ukrajinský prízvuk, a tiež ma mala platiť americká ambasáda. Dialo sa všeličo.
Na Slovensku si už niekoľko rokov, no ako si spomínaš na posledné roky/mesiace v Rusku?
Odišiel som krátko po tom, ako sa skončili Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2018. Toto podujatie bolo pre Rusko skutočne „big deal“. Aj pre celú ruskú spoločnosť. Nálada bola počas turnaja iná, čo dávalo trošku nádeje. Ide totiž o výnimočnú akciu, ktorá sa koná raz za 4 roky. Ľudia boli nadšení, politici zmenili rétoriku, polícia sa tiež správala inak ako obvykle. Takže to dávalo nádej, ale keď sa skončili Majstrovstvá, išlo to späť dole kopcom.
Nahlásiť chybu v článku