Moderátori, novinári či učitelia by mali venovať slovenskému jazyku istú starostlivosť. Komunikujú vo verejnej sfére, ovplyvňujú ostatných, preto by im malo záležať nielen na obsahu, ale aj na forme prejavu.
Slovenský jazyk je nádherný, no mnohí si nevážia, že môžu vo svojom materinskom jazyku komunikovať na dennej báze. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová nám v rozhovore prezradila, v čom podľa nej spočíva problém každoročných, nie veľmi dobrých, výsledkov maturitných skúšok zo slovenského jazyka, ale aj to, že mnoho ľudí sa o slovenčinu zaujíma.
Ako ona sama uvádza, netreba zovšeobecňovať nezáujem mladých ľudí o slovenčinu, pretože veľa z nich sa vzdeláva a usiluje sa pracovať na jazykovom prejave.
Pracujete v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Čo je náplňou vašej práce?
Výskum súčasného slovenského jazyka, ako aj jazykovej kultúry, terminológie a mnoho iného. Súčasťou mojej práce je aj redakčná činnosť, som hlavná redaktorka časopisu Kultúra slova. Okrem toho sa intenzívne venujem popularizácii vedy a prednáškovej činnosti, čo je takisto dôležitý aspekt mojej práce.
Ako sa za posledných dvadsať rokov zmenil slovenský jazyk?
Presne tak, ako sa zmenili jej používatelia. Jazyk odzrkadľuje náš život, naše potreby. Keď sa obzrieme do obdobia spred dvadsiatich rokov, zmeny sú pochopiteľné. Súčasťou nášho každodenného života nebolo napríklad toľko informačných technológií, ktoré by bolo potrebné pomenovať. Doslova každý deň sa stretávame s niečím novým, takže aj naša slovná zásoba sa musí meniť.
Zaznamenávame v ňom zmeny? Ak áno, ktoré sú najčastejšie?
Zmeny sú, ako som spomenula, markantné najmä v slovnej zásobe. Stačí si uvedomiť napríklad len to, ako tento rok náš jazyk ovplyvnila pandémia koronavírusu. Zrazu sa bežne používajú slová, ktoré patrili do odbornej komunikácie, ako aj slová a slovné spojenia, ktoré sme predtým jednoducho nepotrebovali, ba ani nepoznali. Ako príklady môžem uviezť koronavírus, koronakríza, kovidový, pendler, kurzarbeit, PCR test, antigénový test a mnohé iné.
Aký máte vy, ako jazykovedkyňa, názor na používanie anglických výrazov v komunikácii?
Ak máte na mysli preberanie slov z cudzích jazykov, je to prirodzený spôsob obohacovania slovnej zásoby. Netreba si to však zamieňať s akýmsi bezbrehým používaním anglických slov v slovenskom prostredí. Mnohé nové slová, ktoré sa k nám dostávajú, majú ustálený slovenský ekvivalent a nie je potrebné ich nahrádzať.
Ide o to, že v mnohých prípadoch sú prevzatia z angličtiny obohatením našej slovnej zásoby, ale používanie „zbytočných“ anglických slov, ktoré majú slovenské ekvivalenty, možno pokladať za nenáležité. Myslím tým, pravdaže, komunikáciu v spisovnom jazyku. Navyše, v médiách netreba používať anglické slová ako budget, home office či message, pretože nie každý Slovák im musí rozumieť. Prijímateľom mediálnych prejavov sa to väčšinou nepáči.
Aký vzťah majú mladí ľudia k slovenčine?
Neodvážila by som sa to zovšeobecňovať. Sú takí, ktorých slovenský jazyk zaujíma, ktorí sa vzdelávajú, usilujú sa pracovať na svojom jazykovom prejave, a nie je ich málo. Svedčí o tom i vysoký počet otázok do jazykovej poradne. Na druhej sú i takí, ktorí primerane nedoceňujú, že môžu komunikovať vo svojom materinskom jazyku, prípadne majú pocit, že to nie je dôležité. Niektorí si vážia slovenčinu, iní by najradšej hovorili po anglicky.
Výsledky z maturity zo slovenského jazyka sú rok čo rok horšie. Prečo to tak podľa vás je?
To nie je otázka pre mňa, ale pre niekoho, kto rozhoduje o našom školstve. Myslím si, že zlé výsledky nie sú iba vinou maturantov, ale aj vzdelávacieho systému, v ktorom sa práve nachádzajú. Je dôležité vštepiť študentom, že ovládať svoj materinský jazyk je nevyhnutné pre život a fungovanie v akejkoľvek oblasti života. Je to súčasť každého typu vzdelania, pretože aj matematickú štúdiu treba vedieť napísať po slovensky tak, aby bola zrozumiteľná a zaujímavá.
Aké najčastejšie chyby robievajú Slováci v písanej alebo hovorenej forme?
Každý z nás používa jazyk na takej úrovni, ako potrebuje. Napríklad skladník sa nemusí sústrediť na perfektný prejav, ale môže, čo nie je ojedinelé, naproti tomu profesionálni používatelia jazyka, pre ktorých je slovenčina pracovný nástroj, ako sú moderátori, novinári, učitelia a podobne, by mali venovať jazyku istú starostlivosť. Komunikujú vo verejnej sfére, ovplyvňujú ostatných, preto by im malo záležať nielen na obsahu, ale aj na forme prejavu.
Ani spíkri v rádiu, moderátori a hlásatelia nie sú bez chyby. Aké najčastejšie chyby si všímate, keď pozeráte televíziu alebo počúvate rádio?
Ak sa zameriam na pracovníkov médií – v ústnych prejavoch nie je vhodné hmkanie, preťahovanie koncových hlások, neprimerané tempo, nerobenie páuz, nerešpektovanie znelostnej asimilácie, používanie výplnkových slov, komplikovaných súvetí, čo má za následok najmä zníženú zrozumiteľnosť textu. A dnes je to ešte ťažšie, keďže na tvári majú rúška.
V písaných textoch sa v poslednom čase ukazuje ako problém pravopis. Registrujeme zvýšený výskyt chýb v oblasti písania čiarok, veľkých písmen, ako aj y/i, čo znižuje kvalitu textu a dôveryhodnosť daného média.
Ako dlho trvá uzákonenie slov, ktoré sú nespisovné, ale v hovorenej reči sa využívajú často a frekventovane?
Prehodnocovanie slov z hľadiska spisovnosti je dlhotrvajúci, zložitý proces, ktorý je pri každom konkrétnom slove jedinečný. Treba zvažovať mnoho aspektov, takže jednoduchá a jednoznačná odpoveď na vašu otázku nie je možná.
V slovenčine chýbajú ekvivalenty na cudzojazyčné frázy, ako napríklad serendipity z angličtiny alebo cafuné z francúzštiny. Myslíte si, že sa bude slovenský jazyk vyvíjať aj týmto smerom?
Nie som si istá, či rozumiem vašej otázke. Výrazy, ktoré spomínate, nie sú v bežnej komunikácii nevyhnutné a v istých situáciách možno takéto slová použiť ako citátové výrazy. Ak by ich Slováci skutočne potrebovali a ak by sa všeobecne rozšírili, určite by sa našli slovenské ekvivalenty, prípadne by sa Slováci vynašli inak. Takže neviem, o akom smerovaní hovoríte.
Nahlásiť chybu v článku