Tomáš Paule pochádza z Bánoviec nad Bebravou a jeho najväčšou vášňou je bezpochyby fotografovanie. O jeho začiatkoch a o tom, čomu sa najviac venuje, nám porozprával v rozhovore. 

Prezraď nám, ako si sa dostal k fotografovaniu. Čo bol prelomový, resp. prvý moment, kedy si si povedal: Áno, toto je to, čo chcem robiť?

S fotením som začal ešte ako chlapec. Bolo to skôr také to obyčajne fotenie na rodinných výletoch, kde som samozrejme mal obmedzenie na 36 obrázkov. Potom som presedlal na kompakt Olympus s neuveriteľným rozlíšením 1,3mpx. Potom sa mi jedného dňa na dovolenke dostala do rúk zrkadlovka a odvtedy to už so mnou išlo „dolu vodou“. Za prelomový moment by som asi označil práve to moje porovnanie vtedajšieho kompaktu so zrkadlovkou.

Zo začiatku si určite fotil všetko, čo si videl. Dnes je tomu trošku inak, venuješ sa prevažne svadobnému fotografovaniu. Ako si sa k takémuto záveru dostal? Prečo nie napríklad príroda?

Samozrejme ako každý, kto ma nový foťak, tak aj ja som fotil všetko, čo mi prišlo do cesty. Na prvých záberoch som mal kopu nezmyselných fotiek od chrobákov, lístia, stromov, ale aj ľudí,  zvieratá až po prírodu. Istým spôsobom sa každý fotograf určitú dobu hľadá a zisťuje, čo ho baví najviac. Navštevoval som množstvo stránok venovaných fotografovaniu, kde som hľadal inšpiráciu, návody a rady. Postupne som sa orientoval na ľudí a portréty. Našťastie som mal skvelého pokusného králika, ktorým bola moja priateľka, resp. už manželka. Nebyť nej a jej neuveriteľnej trpezlivosti so mnou, dnes by som asi nefotil vôbec.

Potom mi jedného dňa jeden známy oznámil, že mu fotím svadbu. Povedal mi, že ak to nenafotím ja, nebude mať fotky zo svadby. Bola to moja prvá svadba a vlastne som bol vhodený do vody a staraj sa. Viete si predstaviť ten stres. Našťastie to dopadlo fajn, aj keď dnes sa už chytám za hlavu, ako som mohol niečo také nafotiť. Odvtedy sa mi to celkom zapáčilo, a tak nejak som ostal pri svadbách. Samozrejme, ak je čas resp. „mimosezóna“ tak sa venujem aj svojim súkromným projektom, kde fotím hlavne modelky resp. aj nemodelky. Z dovolenky si tiež občas donesiem aj nejakú tú foto prírody.

Na tvojej funpage stránke je vidieť aj pár odvážnejších fotiek so ženami. Je to úplne rovnaká práca ako napríklad, keď fotíš svadobné fotky, alebo sa pri tom cítiš trošku nesvoj?

Áno, venujem sa aj takýmto fotkám. Ako som hovoril, ak je čas, nápad a hlavne koho fotiť, tak rád fotím aj takéto fotky. So svadbou sa to porovnať nedá. Pri svadbe nie je možnosť niečo opakovať. Tam musíš všetko trafiť na prvýkrát a musí to byť dobré. Tam si človek musí byť na 100% istý, čo robí a čo bude nasledovať. Pri fotení žien, nazývajme ich modelkami, je to iné. Je veľmi veľa ľudí typu, čo si kúpia najlacnejšiu zrkadlovku a na facebooku urobia stránku typu „photography“ a hneď sa chystajú fotiť akty len preto, aby vyzliekli modelku. Toto je presne to, prečo v dnešnej dobe modelky strácajú dôveru k fotografom a pritom je množstvo fotografov, ktorí by fotili a tvorili, ale nemôžu. Za seba teda poviem, ako to vidím ja, ak fotím s modelkou odvážnejšie fotky.

Keďže som človek, chápem, že pri väčšine modeliek je to tak, že na to, aby sa nechali nafotiť v takom odvážnejšom štýle, je určite potrebné asi dosť veľké odhodlanie a odvaha. Predsa len vyzliecť sa pred cudzím človekom nie je jednoduché.  Práve z toho dôvodu sa snažím o to, aby modelka na fotení bola úplne v pohode. V opačnom prípade sa táto nepohoda odrazí na modelkinom výraze a teda aj na fotke. Vždy si dopredu dohodneme hranicu, za ktorú modelka nechce ísť a ja ju samozrejme rešpektujem. Dohodneme si presne čo, kde a ako sa bude fotiť a ide sa na to.  Či sa cítim trochu nesvoj? Áno, samozrejme. Je to ale preto, že tak nejak modelku nevnímam ako ženu. Prirovnal by som to k sochárovi. Tomu, keď dáte kus kameňa, tiež nevidí len kameň. Zahladí sa a vidí, ako ten kameň môže vyzerať. Pracuje, premýšľa len nad výsledkom a nad tým ako sa k tomu výsledku dopracovať.

To isté je s nami fotografmi. Áno, modelka je pred nami, niekedy oblečená, niekedy nahá, ale fotograf ma v hlave tú výslednú fotku, kvôli ktorej celé toto vlastne robí. Skúma hlavne svetlo, jeho polohu, ako sa správa, či je mäkké, alebo tvrdé, či niekde nerobí ostrý tieň, ktorý by mohol na fotke vadiť, či je modelka v póze, ktorá je pre ňu vhodná, pohodlná, rieši uhol záberu, aby bol pre modelku vhodný a aby ju napríklad opticky nedeformoval a mohol by som pokračovať ešte dlho… Pre toto sa cítim nesvoj, pretože je veľmi veľa veci, na ktoré musí fotograf myslieť a jednoducho na nič ostatné nieje čas (smiech). Práve pre tieto veci je pre fotografov takýto žáner veľká výzva a nie každý sa do toho púšťa bez skúseností a len tak, bezhlavo.

Určite máš aj dobrý fotoaparát, je však niečo, nejaký cieľ, ktorý by si chcel dosiahnuť, čo sa týka techniky?

Určite áno. Klamal by som, ak by som povedal, že nie. Podla mňa by ale fotograf mal vyžmýkať maximum zo svojho starého foťáku a až potom, keď zistí, že už mu nestačí kupovať nový. Ja som veľmi dlho fotil na starý Nikon D60. Keďže som fotil svadby, musel som prejsť na niečo lepšie, čo sa dokáže prispôsobiť zlým svetelným podmienkam, atď. Myslím, že viac, ako drahý foťák, je dôležité mať kvalitný objektív a v prvom rade treba myslieť na to, že fotku robí člen medzi foťákom a zemou (fotograf). V dnešnej dobe, kedy technika ide závratnou rýchlosťou dopredu je niekedy ťažké sledovať, čo je na trhu nové.

Ak by som ale mal konkrétne povedať, čo z techniky je môj sen, tak v rámci mojej práce asi to, aby som mal pokryté všetky ohniská tými najkvalitnejšími sklami (objektívmi). Ak by som ale mal povedať techniku mimo práce, tak je to, aby som sa naučil fotiť na film. Keďže som sa k foteniu dostal na prelome, kedy film nahradil digitál, tak som nikdy nemal šancu pozrieť sa do tajov vyvolávania fotiek v tmavej komore. Toto je to, čo ma fascinuje a každý, kto takto fotí a fotil, je pre mňa „pán fotograf“. Človek má k dispozícií 36 obrázkov a to, čo odfotil a či to odfotil dobre, zistí až po vyvolaní fotiek. Preto môj sen je nejaký starý a samozrejme funkčný kinofilmový fotoaparát.

Všetky fotky, ktoré si odfotil vznikli na Slovensku, alebo si už mal aj nejakú zahraničnú cestu, kde si fotil?

Drvivá väčšina vznikla na Slovensku, aj keď sa mi podarilo fotiť svadby aj mimo našej krajiny. Nejaké zahraničné cesty si snáď naplánujem, keď svadby zavesím na klinec (smiech).

Je aj niečo, čo v živote neodfotil a veľmi by si chcel? Aké sú tvoje ciele, chcel by si to v budúcnosti nejako posunúť?

Samozrejme, fotku, čo by ma preslávila. Určite sa do budúcna chcem posúvať ďalej a myslím, že sa mi to asi aj darí. Každým fotením sa snažím zdokonaľovať a svoje schopnosti posúvať ďalej. Stále sa snažím zdokonaľovať a robiť lepšie a lepšie fotky, aj keď nie vždy sa to podarí.

Ako je to s fotením. Väčšinou prídu za tebou, aby si ich odfotil tak ako chcú oni, alebo je to skôr tvoja práca odfotiť ich tak, ako sa tebe páči?

Pokiaľ ide o svadby, tak ľudia chodia samozrejme za mnou. Ak sa ale jedná o modelky, tam je to bohužiaľ, opačne. Keďže žijeme na Slovensku a priemernú mzdu máme okolo 900€, tak ľudia nie sú veľmi ochotní platiť za fotky. Resp. keď aj sú, nevidia rozdiel v kvalite, ale iba v cene. To je ale asi na úplne iný článok. Preto sa primárne sústredím na svadby, ktoré ma bavia a na modelky len vtedy, ak je čas, alebo ak potrebujem niečo odfotiť do nejakej súťaže atď.

Určite sa zúčastňuješ aj rôznych súťaží. Aké sú tvoje úspechy?

Súťaže sú pre mňa výzva. Nie som nejak veľmi súťaživý typ, ale vždy sa súťaží zúčastňujem viac-menej zo zvedavosti. Láka ma také porovnávanie mojich foto, s fotkami iných fotografov. Zúčastňujem sa ale hlavne súťaží, ktoré sú seriózne a fotky vždy vyberá porota zložená z profesionálov. Súťaže založené na zbieraní laikov ma nelákajú, nakoľko to nie je vôbec objektívne. Väčšinou sa preto zúčastňujem súťaží na zahraničných fotoserveroch, pripadne ak sa niečo seriózne deje na Slovensku, tak aj tu. Moje foto ľudia môžu nájsť na veľa serveroch venovaných fotografiám.

Pokiaľ ide o úspechy, tak tie tiež nejaké sú. Nie je ich veľa a nie sú nejaké veľké, ale mňa poteší každý menší úspech. Nemusím vyhrať. Poteší ma už len to, že sa moja foto dostane do finále, hlavne ak sa danej súťaže zúčastnilo napr. cez 40 000 fotiek. Možno z tých väčších úspechov by som spomenul asi 3 krát prvé miesto v amerických súťažiach, 19. miesto v celoeurópskej súťaži, kde bolo cez 47 tisíc fotiek z celej EÚ, alebo minuloročný úspech, čo bolo 9. miesto v Petzalovom mapovom okruhu fotoklubov z celého Slovenska. Momentálne som sa prihlásil aj do dvoch prestížnejších súťaží v zahraničí, kde sa čaká na výsledky, tak snáď motyka vystrelí(smiech).

Viac z Tomášovej tvorby nájdete aj na jeho stránke tomaspaule.sk, ale aj na Facebooku.

Interez.sk (Anna Zábojníková)