Slovenská časť poľsko-slovenskej archeologickej misie sa koncom septembra 2019 vrátila z výskumu v Egypte. Na lokalite Tell el-Retábí urobili slovenskí egyptológovia z Ústavu orientalistiky SAV a OREA ÖAW, podporení Nadáciou Aigyptos, viacero nových objavov, informuje v tlačovej správe SAV.
Odkryli zásobovaciu cestu staviteľov pevnosti faraóna Ramesseho III, ktorý vládol cca v rokoch 1186/7 – 1155/6 pred Kristom a časť hradby. Preskúmali ďalší úsek priekopy patriacej k pevnosti z 13. storočia pred Kristom (19. dynastia). Objavili tiež stavby, silá a pece z 18. dynastie (16. – 14. storočie pred Kristom), pod ktorými sa zachovali budovy a hroby z Druhého prechodného obdobia (17. – 16. storočie pred Kristom).
„Významným nálezom, ktorý posunul dejiny osídlenia lokality hlbšie do minulosti, bola kruhovitá stavba zo surovíc (nepálených tehiel) a mazanice (blatovej malty). V jej výplni sa nachádzali črepy z konca Strednej ríše (cca z 18. storočia pred Kristom). Tie, spolu s ďalšími objavmi nasvedčujú, že osídlenie tellu trvalo minimálne 1700 rokov,“ povedal Dr. Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, ktorý pôsobí zároveň aj v Nadácií Aigyptos.
Odborníci predpokladajú, že táto kruhovitá stavba s priemerom štyri staroegyptské lakte, čo je približne 2 metre, mohla slúžiť ako studňa. Bola zahĺbená v štrkopieskových nánosoch. Nehlboko pod jej zachovaným tehlovým okrajom sa nachádzala tvrdá hlinitá vrstva, ktorá sa dosť strmo skláňala k severnej strane tellu. Geológovia a pedológovia predpokladajú, že na severe od osídlenia bolo jazero, alebo mokraď. Odtiaľ by mohla voda presakovať do studne. Zatiaľ nie je isté, či bola hlinitá vrstva výsledkom ľudskej činnosti, alebo geologickým prvkom.
„Na Tell el-Retábí objavil pred niekoľkými rokmi studňu aj egyptský archeológ Mustafa Nureldín. Tá však bola o viac ako tisíc rokov mladšia ako objav slovenských egyptológov. Miesta napájania, studne a cisterny sú zmieňované v staroegyptských písomných aj obrazových dokladoch. Už dekrét faraóna Pepiho I. (23. storočie pred Kristom) uvádzal dva druhy studní – šedet a ẖenemet. Ešte v 19. storočí boli studne významným krajinným prvkom v údolí (wádí) Tumilát, kde sa nachádza aj Tell el-Retábí. Východná časť wádí sa dokonca nazývala „Údolíe siedmich studní“,“ priblížil Dr. Jozef Hudec.
Podľa výsledkov sezóny sa tiež zdá, že cca 3700 rokov stará studňa či hydrologické podmienky vymedzovali aj severozápadné rozšírenie pohrebiska z Druhého prechodného obdobia. Objavené hroby v oblasti studne značne rednú. Väčšina z tohto-sezónnych odkrytých siedmich hrobov patrila deťom. Ich pohrebné prílohy neboli luxusné, obsahovali najmä celé nádoby a krčiažky, čo je zaujímavé pre chronológiu.
Našli sa však aj ametystové a karneolové koráliky, skaraby a párik kostených „klapačiek.“ Klapačky sa zhotovovali najmä zo slonoviny či hroších tesákov. Patrili medzi najstaršie rytmické nástroje v starom Egypte. Mali však aj symbolický a magický význam, súvisiaci s bohyňou Hathor. Najmä v Strednej až Novej ríši ich používali v hudbe, pri pohreboch aj rituáloch.
„Jedenásta sezóna na Tell el-Retábí sa mohla uskutočniť len vďaka podpore Nadácie Aigyptos a zapožičanému geodetickému vybaveniu od firmy Geotronics Slovakia. Verím však, že práce v ďalších rokoch sa budú môcť financovať z grantu,“ dodal Dr. Jozef Hudec.
Nahlásiť chybu v článku