Foto: fotografsatu/Denisa Marcišová/myswedish_gynlife/Freepik

Podľa odborníčky je to znak toho, že slovenská medicína napreduje.

Rušenie pravidelného sonografického vyšetrenia prsníkov, ako súčasti preventívnej prehliadky, na Slovensku vyvolalo medzi ženami vlnu neistoty. Preto sme sa zaujímali, čo na to hovorí odborníčka. 

Pozrite si naše najnovšie video, článok pokračuje pod ním ↓

Na Slovensku sa prestáva používať sonografia prsníkov ako nástroj preventívneho skríningu u žien vo veku 18 až 45 rokov, ktoré sú bez príznakov ochorenia rakoviny prsníka. Táto zmena by mala odľahčiť preťažený zdravotnícky systém a dopomôcť k tomu, aby sa rizikové ženy dostali na vyšetrenie čo najskôr.

Zmeny boli legislatívne potvrdené v decembri 2024 novelou zákona o zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti sa systém prevencie rakoviny prsníka transformuje tak, aby bol efektívnejší a zodpovedal štandardom platným v celej Európe. Nakoľko pravidelný ultrazvuk sa ako skríningová metóda nevyužíva nikde v Európskej únii, ani inde vo svete.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa myswedish_gynlife (@myswedish_gynlife)

Znamená to, že ženy, ktoré sú bez genetickej záťaže, nebudú pravidelne absolvovať preventívne sonografické vyšetrenie prsníkov, ale bude sa klásť väčší dôraz na samovyšetrenie prsníkov, ktoré by si mala robiť každá žena, každý mesiac, ideálne potom, keď jej skončí menštruácia.

V prípade akýkoľvek zmien v prsníku však aj bezrizikové pacientky dostanú termín na mamografické vyšetrenie do troch pracovných dní, uvádza Občianske združenie Ružová stužka.

Tento krok vzbudil medzi verejnosťou zmätok, najmä medzi ženami, ktoré na preventívne sonografické vyšetrenie prsníkov chodili každé dva roky. O dôvodoch tejto zmeny sme sa rozprávali s gynekologičkou MUDr. Denisou Marcišovou, ktorá už niekoľko rokov pôsobí vo Švédsku.

Podľa odborníčky je zrušenie tejto formy prevencie správne

„Sono prsníkov nie je evidence-based skríning,“ povedala pre interez gynekologička Marcišová. „To znamená, že nemáme dôkaz, že funguje, teda, že zachytí rakovinu dostatočne včas a pritom neuškodí. Neplní teda kritériá, ktoré by mal spĺňať skríningový nástroj.“

Na to, aby bola niektorá metóda určená na plošný skríning, musí mať stanovené presné hranice falošnej pozitivity a falošnej negativity. Inými slovami, skríning musí vedieť čo najpresnejšie určiť, kedy ide o skutočný problém a kedy nie. Podľa lekárky práve v tomto sonografické vyšetrenie zlyhávalo.

Toto je len malá ochutnávka toho najlepšieho, čo pre vás tvoríme. Tento prémiový článok sme pre vás odomkli vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:

  • 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
  • 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
  • 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom

„Mnoho žien malo na sone nález, ktorý nebol rakovina, ale následne sa ďalej sledovali, robili sa biopsie, alebo dokonca operácie. To všetko zbytočne zaťažuje ženy psychicky, fyzicky a, samozrejme, aj finančne,“ vysvetľuje. Sonografické vyšetrenie jednoducho nie je určené na hľadanie rakoviny v zdravých prsníkoch.

Okrem toho sonografia nedokáže zachytiť rakovinu v takom ranom štádiu ako mamograf. „Mamograf je skríningový nástroj, sono je doplnková metóda, napríklad pri biopsii,“ dodáva odborníčka.

Ilustračné foto: Unsplash

Je to krok vpred

Podľa gynekologičky Marcišovej ide rozhodne o krok vpred. Znamená to, že slovenská medicína ide so svetom. Nakoľko takéto preventívne vyšetrenie v Európskej únii nie je, napríklad v Českej republike bolo zrušené už pred siedmimi rokmi.

Gynekologička tiež priznala, že keď žila na Slovensku, tak aj ona sama sonografické vyšetrenie prsníkov absolvovala každé dva roky. „Odkedy žijem vo Švédsku, na sone som nebola. Dokonca moji kolegovia vo Švédsku boli v šoku, že u nás takéto vyšetrenie slúži ako prevencia.“

„Je šialené, na čo sa v slovenskom zdravotníctve dávajú peniaze,“ dodala. Podľa Marcišovej by sa ušetrené peniaze mali využiť na to, že štát bude ženám posielať poštou pozvánku na mamografické vyšetrenie, s tým, že dokým žena na vyšetrenie nepríde, tak jej bude chodiť táto pozvánka znovu a znovu.

Zároveň by sa mala urobiť aj osvetová kampaň, o tom, ako si správne robiť samovyšetrenie prsníkov.

Ilustračné foto: Unsplash

Neznamená to koniec prevencie

Zrušenie tohto vyšetrenia rozhodne neznamená, že sa ruší prevencia. Naopak, podľa odborníčky ide o zefektívnenie systému.

Neznižujeme skríning rakoviny prsníka, ideme s dobou, ideme so svetom,“ tvrdí Marcišová.

Zrušenie plošného sonografického skríningu nie je zanedbaním zdravia žien, ale modernizáciou preventívneho systému v súlade s medicínskymi dôkazmi a praxou vo vyspelých krajinách. Ženy s vysokým genetickým rizikom na vznik rakoviny prsníka budú aj naďalej pod dôsledným odborným dohľadom.

Toto sú najčastejšie príznaky rakoviny prsníka

Ako píšeme v našom článku, medzi najčastejšie príznaky rakoviny prsníka patrí — tvrdá hrčka, tuhnuté (stvrdnuté) miesto, jamka (priehlbinka), chrasty na bradavke, začervenanie alebo pálenie (opuch, bolestivosť), vriedky/rana na koži, hrčka (hrbolček), nezvyčajná tekutina/výtok, rastúca (zvýraznená) žila, vtiahnutá bradavka, zmena tvaru alebo veľkosti, pokožka vzhľadu „pomarančovej kôry“.

Netreba sa báť každej zmeny na prsníku, ale počas vyšetrenia pohľadom aj pohmatom treba pozorovať a porovnávať, či nejaká zmena ostáva prítomná, mení sa, zväčšuje sa, ak áno, treba vyhľadať lekára. A, samozrejme, chodiť na preventívne prehliadky a mamografiu po 40.

Ako sme už spomenuli, samovyšetrenie prsníkov by si mali ženy robiť každý mesiac, ideálne po skončení menštruácie. Najlepšie v sprche, mokrými rukami, v stoji, ale aj v ľahu a v predklone. K tomu, ako sa naučiť správne si urobiť samovyšetrenie prsníkov, vám môže pomôcť aj nasledujúce video.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa OZ Amazonky (@oz_amazonky)

Uložiť článok

Najnovšie články