„Ahojte. Prosím, vysvetlite mi, čo vedie nevydaté ženy dávať svojim deťom priezvisko po sploditeľovi a nie po sebe?“ Touto otázkou sa začala diskusia, v ktorej sa ženy rozdelili na viacero táborov. Jedny totiž túto tradíciu považujú za samozrejmosť, zatiaľ čo druhé ju vnímajú ako hlúpu.
Väčšina argumentov poukazovala na niekoľko vecí – to, že tieto ženy tohto muža milujú, hoci nie sú zosobášení a zároveň dúfajú, že jeho priezvisko v budúcnosti dostanú tiež; to, že je to zaužívané, a tak to nikto nespochybňuje a tiež to, že priezvisko má slúžiť ako identifikácia otca.
Nech všetci vedia, kto je otec
Opakujúcim sa argumentom bolo, že keďže žena dieťa porodí, všetci vedia, že je skutočne jej. U otca to však môže byť otázne, a tak sa to dá rýchlo a jednoducho vyriešiť jeho priezviskom. „Identifikácia otca,“ argumentovala jedna žena.
„Ak spolu žijú v jednej domácnosti a plánujú sa časom vziať, tak aby nemuseli potom dieťaťu prepisovať meno. Aký je problém, ak sa dieťa volá po otcovi? Aspoň všetci vedia, čie dieťa je,“ pridala sa k nej ďalšia.
„A prečo nie? Ako nás učili na dejepise – matka je istá, otec neistý! Tak nech ľudia okolo vedia, koho je,“ píše zas tretia.
Považujú to za hlúpe
Hoci sa v diskusii objavilo množstvo žien, ktoré tvrdili, že je hlúpe riešiť niečo, čo je zaužívané a nie je na tom nič zlé, našli sa aj ženy, ktoré túto tradíciu odsúdili. Niektoré ju skritizovali, iné zas vysvetlili, prečo pomenovali svoje deti po sebe a nie po partnerovi.
„Lebo nerozmýšľajú. Z môjho pohľadu to je krátkozraké rozhodnutie,“ odpovedala jedna žena na pôvodnú otázku. Ďalšia sa hneď pridala: „Nikdy som nepochopila, prečo túto hlúposť robia… potom sa rozídu a bum, problém na svete.“
Iná zas podala svoju odpoveď jemnejšie, no zastávala rovnaký názor. Napísala: „Určite sú na to dôvody, ale ja by som dala svoje – keďže 98 percent záležitostí ohľadne detí riešim ja. Príde mi to prirodzené, aby sme sa volali rovnako.“
V diskusii sa zároveň objavili aj osobné skúsenosti s porušením tejto tradície. Napríklad: „S už manželom sme spolu boli 3 roky, keď sa nám narodilo prvé dieťa, o ďalší rok druhé, a mali moje meno. Pred rokom sme mali svadbu, tak sa zmenilo priezvisko aj mne, aj deťom. Som zástanca toho, že kým nie sú ľudia zobratí, majú mať deti meno matky. Ale názory sa rôznia.“
Ďalšia sa hneď pridala: „Aj moje deti sa volali po mne, priezvisko sa mne aj im zmenilo až po svadbe. Z môjho pohľadu je spravodlivejšie, ak sa dieťa volá po matke, ja som ich 9 mesiacov nosila, v bolestiach porodila… proste si myslím, že ja mám väčšie právo, aby sa volali po mne.“
„Sme 18 rokov manželia, po sobáši som si nechala svoje priezvisko, naša dcéra, narodená po rokoch manželstva, má priezvisko po mne. My sme s tým v pohode, ostatní ma netrápia,“ podelila sa o svoju skúsenosť tretia.
Nahlásiť chybu v článku