Ani si nepamätám, kedy som naposledy cestoval po Slovensku a nestačil som sa opäť čudovať, čo všetko tu máme. Navštívil som 160 krajín sveta a každým rokom si uvedomujem, ako je tu krásne, ale aj to, čo všetko o našej krajine nevieme a hlavne ako to nevieme predať. Na jednej strane sa ťaháme do vzdialených krajín a vyzdvihujeme iné zvyky, kultúru a tradície, no na tie naše niekedy pozeráme cez prsty.
Tento článok nebude kritický a nebude dávať rady o tom, ako čo zlepšiť. To už napísalo toľko ľudí a prebralo sa to pri nejednom pive. Chcel by som vám napísať veci, o ktorých málo Slovákov tuší, ale dozviete sa ich v rôznych zahraničných turistických sprievodcoch.
Najstaršia erbová listina
Kde by ste hľadali najstaršiu erbovú listinu v Európe? V Londýne? V Paríži či v Ríme? A to je to najzaujímavejšie, že najstaršia erbová listina je v Košiciach!
Erb mesta Košice pochádza z roku 1369. Mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca). Erb nie je najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu – armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe, a teda na svete vôbec. Dovtedy sa udeľovali znaky iba fyzickým osobám a jeho udelenie Košiciam svedčí o dôležitosti tohto mesta v rámci Uhorského kráľovstva a kultúrnej vyspelosti v rámci stredovekej Európy. Ďalším unikátom košického erbu je fakt, že mesto k nemu obdržalo až štyri erbové listiny (prvú potvrdzujúcu a tri ďalšie polepšujúce), a to vždy od iného panovníka.
Ruku na srdce, koľko z nás to vedelo? Pritom sa to píše v turistických sprievodcoch.
Hrady a zámky
Raz som v jednom turistickom sprievodcovi pre Číňanoch čítal: ,,Slovensko je svetová veľmoc v oblasti hradov a zámkov, len úroveň zachovania je veľmi rôzna. Najkrajšími je Trenčiansky a Oravský hrad.“ Boli vymenované tieto hrady, nakoľko sú najlepšie sprístupnené infraštruktúrou v rámci cestovného ruchu.
Na Slovensku máme okolo 120 hradov a zámkov v rôznych formách zachovania. Ak by ste počuli zahraničných turistov, akí sú nadšení z hradov a zámkov, by ste boli veľmi prekvapení. Nebudem tu teraz hovoriť, ktorý je najkrajší, lebo sa strhne lokálpatriotizmus.
Koľko krát sme si povedali počas prehliadky nejakého hradu či zámku, že tie naše hrady sú o niečo zaujímavejšie? Píšem o hradoch a zámkoch preto, lebo necítim nadšenie z hradov, ktoré tu máme. Možno je to dané aj tým, že sa nie vždy poriadne staráme o týchto kamenných strážcov.
Slovenský folklór
Ľudí po celom svete som sprevádzal 13 rokov. Väčšina z nich chcela v danej destinácii vidieť niečo pôvodné. A to boli väčšinou tance, spevy a pôvodné oblečenie. Keď však niekto spomenul, že aj my máme takisto bohatý folklór, ľudia sa posmievali a sem tam uškŕňali.
Priznám sa, že aj ja som patril medzi tých, ktorí sa na folklór pozerali cez prsty. Až nakoniec som spoznal Martu, ktorá tancovala vo folklórnom súbore Devín. Raz ma zobrala na festival do Detvy a po tom, čo som videl, som ostal v príjemnom šoku. Taká rozmanitosť krojov, piesní a tancov. Keď som sa s niektorými bavil, tak mi potvrdili, že okolie ich sem-tam vníma za divných, lebo robia niečo staromódne.
Potom sa v televízii objavil program ,,Zem spieva“ a odrazu všetci milujú folklór. Ale až potom, keď nám to povedala televízia. Zahraniční turisti sú pritom v nemom úžase nad niečím, na čo sme sa dlho pozerali cez prsty.
A na čo som hrdý?
Poznáte to: ,,Where are you from?“ ,,Slovakia…“ Potom tie pohľady – Slovenia, Czechoslovakia… Nevedia si nás zapamätať a nejedného Slováka to rozčúli. Na jednej strane si vravím, že sme malý národ a tie malé národy sa ťažko pamätajú. Veď koľko Slovákov vie, kde je Benin, Surinam či Východný Timor?
A viete, ako ich na to naučím, aby si nás zapamätali? Som z krajiny menom Slovensko a táto krajina bola v jednom zväzku s Čechmi. A vedel si, že sme druhý národ v dejinách sveta, ktorý sa rozdelil bez jediného výstrelu? Žiadna vojna, žiadne bomby. Veľakrát mi neveria, sem tam povedia wau a keď sme na wifi, tak aj skontrolujú moje tvrdenie.
A viete, ktorá krajina sa rozdelila prvá bez výstrelu? Nórsko a Dánsko.
Martin Navrátil
Nahlásiť chybu v článku