Uplynulý víkend sa v Los Angeles udeľovali prestížne filmové a televízne ocenenia Primetime Creative Arts Emmy Awards. Slovákom, ktorí za bežných okolností dianie v Hollywoode nesledujú a sú len zvyčajnými konzumentmi zábavného priemyslu, je takáto informácia pravdepodobne ľahostajná. Prekvapivo však už niekoľko dní slovenské médiá informujú o tom, že na spomínanej ceremónii sa podarilo uspieť aj mladému tvorcovi z Komárna.

Meno Dávid Štumpf bolo pre väčšinu Slovákov do nedávneho víkendu pravdepodobne veľkou neznámou. Ale potom, ako spolu so svojím kreatívnym tímom získal prestížne ocenenie Primetime Creative Arts Emmy za seriál z dielne streamovacej platformy Disney+ a Marvel Studios pod názvom Ms. Marvel v kategórii Outstanding Motion Design, vie o ňom podstatne viac ľudí.

Dávid Štumpf je slovenský filmový animátor pôvodom z Komárna, ktorý sa po štúdiu na Vysokej škole múzických umení a po absolvovaní magisterského štúdia na pražskej FAMU rozhodol pracovať na voľnej nohe. A to sa mu viac než vyplatilo.

33-ročný Dávid zbieral úspechy aj pred uplynulým víkendom, ocenenia získal doma aj v zahraničí za svoje študentské práce. Film Kovbojisko bol vybraný na prestížne festivaly ako Annecy, Stuttgart alebo Hiroshima. Okrem toho sa do povedomia zapísal aj krátkometrážnym animákom Sh_t Happens, ktorý bol nominovaný na ocenenie Slnko v sieti či na Českého leva.

Po tom, ako sa usadil vo svete reklamy, mu ale v rukách na základe jeho portfólia pristála ponuka pracovať na väčšom projekte. A aj o tom sme sa s ním na diaľku porozprávali.

V prvom rade gratulujem k získaniu ocenenia, ide o veľkú vec, ktorá sa nestáva často. Pri pohľade na tvoj profil na webe ČSFD však nejde o prvé ocenenie. Tvoja predchádzajúca, menej komerčná tvorba si už pozornosť kritikov a odborníkov získala. Aká ale bola tvoja cesta k animácii? Vždy to bola vec, ktorá ťa fascinovala a vždy si ju chcel robiť?

Ďakujem pekne za gratuláciu. Nie tak úplne. Totiž, najprv som chcel byť hokejistom. Bratovi Danielovi sa to podarilo, ja som bol väčšie drevo. Keď som sa po základnej škole rozhodoval, že čo ďalej, rodičia ma podporili v mojom koníčku – v kreslení. A dobre urobili, bez nich by som to nedal.

Keď sa pozrieš na svoje staršie práce a porovnáš ich s tým, na čom si pracoval v poslednom období, v čom vidíš najväčší rozdiel? V čom si sa najviac posunul?

V samotnej animácii. Cítim, že sa zlepšujem, že vidím veci, ktoré som predtým nevidel a viem ich jednoduchšie pretaviť do obrázkov. Väčšina starých vecí sa mi už zunovala, vrátane Ms. Marvel. (Smiech) Ale sú aj také, ku ktorým sa rád sem-tam vrátim.

O tom, že tvoj tím získa Emmy, ste vedeli dopredu. Aké boli tvoje prvé pocity, že sa niečo také udeje?

Že je to veľkolepý joke. Totiž režisér, ktorý mi to povedal, by si takúto vec pokojne mohol vymyslieť, a ani by som sa tomu nečudoval. Uveril som, až keď mi z Los Angeles prišla oficiálna pozvánka na EMMY´S.

Odovzdávanie cien Emmy je nepochybne veľkým podujatím a len máloktorému Slovákovi sa podarí dostať priamo do jeho dejiska. Vedel by si nám opísať, ako vyzerá zákulisie takéhoto eventu?

Samotná show je pomerne dlhá, ale zákulisie je zaujímavejšie. Zobrali nás dovnútra, kde nás napudrovali, asi aby sme boli sexy na kamere. (Smiech) V tomto sme mali výhodu, lebo vedeli, že sme vyhrali. Ostatní, ktorí nevedeli, či vyhrajú, púder nedostali.

Na javisku má každý tím len 30 sekúnd na ďakovnú reč, a každý tím dostane jednu putovnú sošku, ktorú nechá na javisku. Potom nás zobrali do miestnosti, kde bolo veľa sošiek. Podpísali sme protokol o prevzatí a každému dali po jednej. Nasledovalo fotenie na červenom koberci a potom nás odprevadili naspäť do hľadiska. Takto to znie trochu nudne, ale mne vtedy všetko prišlo fascinujúce. (Smiech)

Bolo niečo, čo ťa na samotnej ceremónii prekvapilo?

Asi ten celý zákulisný proces preberania ceny. Museli sme podpísať odovzdávajúci protokol, v ktorom stálo, že cena je majetkom Televíznej Akadémie a ako takú ju nemôžeme nikde darovať ani predať. Trvalo to pomerne dlho.

V jednom z rozhovorov si spomínal, že sa ti krabicu, v ktorej si sošku dostal, podarilo rozbiť. Ako sa to stalo?

Áno. (Smiech) Bola to obrovská párty a ja som vstával po pár hodinách spánku, aby som stihol lietadlo. Veľmi som nevnímal okolie a pri check-oute v hotelovom lobby som krabicu zhodil na zem. Soške sa nič nestalo, ale krabica bola na niekoľko častí. Baba na recepcii mi pomohla zalepiť ju páskou.

Nebudeš mať inak problém dostať ju letecky domov do Európy? Vieš už, kam si ju vyložíš?

Do Európy ju zoberiem v príručnej batožine, keďže krabica je už nepoužiteľná. Dúfam, že s tým nebude problém. A miesto, kam ju položím, ešte nemám vybraté. Asi na záchod. (Smiech)