Zákonník práce garantuje zamestnancom množstvo práv. Okrem iných je to dovolenka. Hoci sa to môže zdať ako samozrejmosť, mnohokrát je v praxi toto právo zle interpretované alebo nesprávne využívané. Niektorí zamestnanci majú dokonca nárok na viac dní, ako by sami čakali.
Nárok na dovolenku má zamestnanec, ktorý odpracoval aspoň 60 dní za kalendárny rok. Každý zamestnanec s plným pracovným úväzkom má podľa Zákonníka práce právo na minimálne 4 týždne (20 pracovných dní) dovolenky ročne.
Tým, ktorí pracujú na kratšie úväzky, sa počíta daný pomer. Počet dní dovolenky teda závisí od konkrétnej pracovnej zmluvy – pokiaľ sa na tom so zamestnávateľom dohodnete, môžete mať dovolenkových dní viac. Niektorí zamestnávatelia ponúkajú dni navyše ako benefit.
Niektorí zamestnanci však majú už zo zákona nárok na najmenej 5 týždňov dovolenky. Do konca príslušného kalendárneho roka musí však takýto zamestnanec dovŕšiť najmenej 33 rokov. Vzťahuje sa aj na zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa. Rovnako aj zamestnanci zo štátnej správy majú základnú výmeru dovolenky na 5 týždňov.
Skúste si vybaviť výhodnejšie podmienky
Na ďalšie dni dovolenky môžete mať nárok na základe kolektívnych zmlúv, alebo ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté výhodnejšie podmienky. Mnohé spoločnosti ponúkajú nad rámec zákona ďalšie dni vo forme bonusovej dovolenky alebo iných výhod.
Na najmenej 8 týždňov dovolenky má zase nárok napríklad pedagogický zamestnanec podľa osobitého predpisu, vysokoškolský učiteľ, alebo výskumný pracovník a umelecký pracovník verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy.
Dodatková dovolenka
Niektorí zamestnanci môžu čerpať aj tzv. dodatkovú dovolenku. Ide takpovediac o „kompenzáciu“ pre tých, ktorí vykonávajú rizikové práce napríklad v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach, presne ich definuje zákon. Ak ich spĺňate, dodatkovú dovolenku si môžete nárokovať v dĺžke jedného týždňa. „Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky,“ uvádza zákon.
Čo ak dovolenku nevyčerpáte?
Dovolenka by mala byť čerpaná v dohodnutých obdobiach, ale zamestnávateľ je povinný vyjsť zamestnancovi v ústrety, pokiaľ si dovolenku nevyčerpá.
Ak zamestnanec nevyužije dovolenku v danom roku, môže byť jeho právo na čerpanie odložené do toho budúceho, avšak iba v prípadoch, ktoré upravuje Zákonník práce. „Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka,“ píše.
Pokiaľ však zamestnanec končí pracovný pomer, môže mu zamestnávateľ určiť čerpanie dovolenky, alebo sa môžu na dňoch dohodnúť. Ak by to však zamestnancovi nebolo umožnené, má nárok na náhradu dovolenky v podobe mzdy v sume priemerného zárobku.
Zamestnávateľ môže dovolenku nariadiť
Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť čerpanie dovolenky. Musí mu to oznámiť minimálne 14 dní vopred. Nariadiť môže aj hromadné čerpanie dovolenky – napríklad pri celozávodných dovolenkách.
Mal by však brať ohľad na vaše individuálne potreby – napríklad, že sa počas prázdnin musíte starať o deti. Zákonník práce dáva zamestnávateľovi dokonca možnosť, že vás z čerpania dovolenky odvolá. V takomto prípade máte nárok na vrátenie nákladov, ktoré vám v súvislosti s čerpaním dovolenky vznikli – ak ste sa napríklad nachádzali na dovolenke v zahraničí, musí vám uhradiť náklady spojené s cestou a tiež ostatné náklady.
Nahlásiť chybu v článku