Približne pred rokom vyrazili zo Slovenska na cestu okolo sveta. Vycestovali na staručkom aute značky Opel, ktoré kedysi kúpili za 500 eur. Najskôr ho otestovali cestami naprieč Európou, tentokrát siahali oveľa ďalej. Po mesiacoch cestovania im ostával posledný kontinent. Stáli pred bránami Strednej Ameriky, keď ich plány zmarila pandémia nového koronavírusu. O tom, že ostali uväznení v Mexiku, sa dozvedeli po pár dňoch strávených v džungli.
Ivka a Paľo cestujú okolo sveta už niekoľko mesiacov. Svoje malé a lacné auto po mnohých skúsenostiach z ciest po Európe prispôsobili tak, aby mali aj v maličkej Corse čo najväčšie pohodlie. Po desaťtisícoch kilometrov im vstup do Strednej Ameriky prekazila pandémia nového koronavírusu. O situácii vo svete vedeli, nečakali však, že by mohla takýmto spôsobom ohroziť ich sen.
Naposledy sme boli v kontakte takto pred rokom a v rozhovore sme preberali vaše prípravy na cestu okolo sveta. Stále vám slúži vaša Corsa za 500 eur? Ako dlho ste už na cestách?
Už to bude takmer rok, čo sme vyrazili na túto cestu a máme za sebou okolo 52 000 kilometrov cez 3 svetadiely. Spolu s predchádzajúcimi cestami po Európe, Corsička s nami prešla viac ako 80 000 kilometrov mimo Slovenska. A nemôžeme sa na ňu sťažovať. Počas cesty sme si v nej veľa vecí vylepšili, prispôsobili a doposiaľ sme prešli takmer všade, kde sme chceli.
Ak si dobre spomínam, zo Slovenska ste vyrazili smerom na východ, teraz ste v Mexiku. Ako zatiaľ vaša trasa vyzerala?
Zo Slovenska sme vyrazili cez Rumunsko smerom do Turecka. V Turecku sme pokračovali popri Egejskom mori, okolo hraníc so Sýriou a Iránom až do zakaukazských štátov – Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu. Od Kaukazu sme zamierili na východ, okolo Kaspického mora cez Rusko a Kazachstan do Strednej Ázie. V Uzbekistane okolo vyschnutého Aralského jazera do Tadžikistanu, na Pamír a jednu z najvyššie položených ciest na svete. Okolo hraníc s Afganistanom a Čínou sme sa dostali do krajiny koní a pastierov – Kirgizska. Z Kirgizska ďalej na východ, cez Kazachstan, Rusko a Sibír až do Vladivostoku, odkadiaľ sme auto prepravili do Vancouveru v Kanade.
Počas toho, ako bola Corsička v nákladnom kontajnery, sme navštívili Taiwan a indonézske ostrovy Sumatru, Javu, Bali a Komodo. Potom, ako nákladná loď s naším štvorkolesovým tátošom dorazila do Kanady, sme pokračovali do USA. Počas 3 mesiacov v Spojených štátoch sme precestovali 11 štátov prevažne západného pobrežia. Zo Štátov sme pokračovali do Mexika cez jeden z najizolovanejších poloostrov sveta – Baja California. Z Baji sme trajektom z La Paz do Mazatlánu prešli na mexickú pevninu a doposiaľ sme navštívili 18 mexických štátov. Po vyše 4 mesiacoch v Mexiku sme sa dopracovali až ku Karibiku do štátu Quintana Roo neďaleko hraníc s Belize.
Aktuálna situácia vo svete vaše budúce plány pokračovať Južnou Amerikou až k Ohňovej zemi vážne ohrozila. Ako ste sa dozvedeli o pandémii koronavírusu?
Boli sme na niekoľko dennom výlete v džungli v mexickom štáte Chiapas. Pár dní sme boli bez signálu a bez internetového pripojenia. Zhodou okolností sme stretli kamarátov z Belgicka, ktorí nám medzi rečou spomenuli, že údajne je kvôli šíreniu koronavírusu hranica do Guatemaly pre Európanov uzatvorená. Rovnako, ako sme sa to od nich dopočuli my, ani oni to nemali potvrdené z oficiálnych zdrojov, a tak sme túto situáciu veľmi neriešili. Ako všade inde, i v cestovateľskom svete sa častokrát šíri veľa klebiet a „báchoriek“. Po pár dňoch, keď sme sa dostali k internetovému pripojeniu, sme boli veľmi prekvapení ako vyzerá situácia v Európe, a že nie je uzatvorená len guatemalská hranica, ale postupne sa uzatvára i kompletne celá Amerika.
Napadlo vám pri prvých správach z čínskeho Wu-chanu, že koronavírus môže paralyzovať celý svet a poriadne vám skomplikovať situáciu?
Dianie v Číne sme zbežne sledovali a bolo nám jasné, že táto situácia nebude len lokálna a rozšíri sa do celého sveta. Čína na svojom území minimalizovala šírenie vírusu relatívne rýchlo, taktiež klesol počet nových prípadov, a tak sme čakali podobný priebeh i v ostatných krajinách. Že sa situácia hlavne v Európe zhorší natoľko, že aj väčšina ostatných krajín sveta uzavrie svoje hranice a zachváti nás globálna pandémia, sme nečakali.
Mexiko, v ktorom sa aktuálne nachádzate, potvrdilo doposiaľ len necelých 500 prípadov ochorenia COVID-19. Aká je vo vašom okolí situácia? Platia nejaké bezpečnostné a preventívne opatrenia?
Ako vo veľa iných krajinách, rovnako aj v Mexiku sa testuje len minimálne. Napríklad v štáte, kde sa nachádzame teraz bolo k 29. marcu urobených len 208 testov, z ktorých bolo 42 pozitívnych. Samotný štát bez turistov a dočasných rezidentov má okolo 1,5 milióna obyvateľov, takže percento testovaných je minimálne až zanedbateľné a skutočné čísla prípadov sú určite oveľa vyššie.
Čo sa týka opatrení, Mexiko začalo konať medzi poslednými, ak nie ako úplne posledná americká krajina. Ešte nedávno prezident vyzýval ľudí nech zostanú vonku a naďalej sa venujú svojím činnostiam a tak stále podporujú ekonomiku. Podobne ako v Európe, i každý mexický štát zaujal rozdielne stanovisko a prijíma rozdielne opatrenia. Dokonca sa opatrenia v niektorých regiónoch líšia mesto od mesta.
Prvé veľké zmeny prišli s odchodom turistov, hotely a reštaurácie začali hromadne prepúšťať. V posledných dňoch vláda už odporúča minimalizovať vychádzanie a sociálny kontakt. V niektorých oblastiach sú uzatvorené pláže a turistické pamiatky, v obchodoch pri vstupe do budovy je dezinfekčný gél, dezinfikujú sa nákupné košíky. Niektoré mestá stráži armáda, polícia a pre nerezidentov je úplne zakázaný vstup. V niektorých prípadoch sa podobnej úlohy ujali miestni obyvatelia, barikády na cestách zo strany miestnych neboli nikdy v Mexiku ničím výnimočným.
Zrejme v budúcnosti bude najväčším problémom v Mexiku nezamestnanosť a chudoba, o čom sa vyjadrili i mexické média napríklad výrokom „My nezomrieme na koronavírus, zomrieme hladom“. S úpadkom turizmu prišli desiatky tisíc ľudí o prácu a v prípade celoplošnej dlhodobej karantény to budú ďalšie desaťtisíce a zrejme i väčšina obyvateľov Mexika. Platené voľno alebo odstupné pri výpovedi je tu len zbožný sen a mnoho ľudí zostalo s nulovými úsporami a s nulovým príjmom.
Veľa ľudí tu žije doslova z ruky do úst, dnes zarobené peniaze im vystačia maximálne na jedlo na zajtra. Bez dnešného príjmu už zajtra môžu hladovať. Za krátky čas ľudia stihli behom noci vyrabovať dva veľké supermarkety a v niektorých rizikovejších oblastiach stráži supermarkety armáda s plnou výzbrojou. Toto môže byť skutočný problém, ktorému čelí Mexiko a zrejme i veľa krajín minimálne Latinskej Ameriky.
Hranice v strednej aj južnej Amerike sú podobne ako na ďalších kontinentoch uzatvorené. Ako ste sa rozhodli túto nútenú prestávku vyriešiť a ako dlho môžete v Mexiku ostať?
V Mexiku môžeme zostať cca ešte 2 mesiace. Potom my a aj naše auto musíme krajinu opustiť alebo vyriešiť hlavne povolenie na dočasný dovoz auta. Teoreticky by to malo byť možné na hraniciach a aj preto sme sa presunuli čo najbližšie k nim a našli si ubytovanie so stráženým, súkromným parkoviskom. Sme v štáte Quintana Roo neďaleko hranice s Belize. Štát Quintana Roo je voľná obchodná zóna, kde nepotrebujeme TIP (povolenie na dočasný dovoz auta). Existujúce povolenie tu môžeme zrušiť a naše auto tu môže teoreticky zostať oveľa dlhšiu dobu.
Takto sme sa vyhli prepadnutiu zálohy za auto, ktorú sme museli platiť pri vstupe do krajiny a taktiež potencionálnemu riziku skonfiškovania vozidla pri prepadnutí TIP-u mimo voľnej zóny. Máme k dispozícií viacero možností: môžeme pokračovať našu cestu smerom do Belize, zrušiť TIP a počkať, kým sa situácia upokojí, obnoviť TIP a pokračovať v ceste cez Mexiko po miestach, ktoré sme vynechali alebo je neďaleko i medzinárodné letisko, ak by sme sa rozhodli o návrat domov. Samozrejme, všetko sa môže veľmi rýchlo skomplikovať a ani tieto všetky možnosti nám možno nemusia stačiť. Ako vidieť všade vo svete, situácia sa mení zo dňa na deň.
Nový koronavírus sa po prvýkrát objavil v Číne, ďalšími epicentrami sa neskôr stali Irán, Južná Kórea a Európa. Predpokladá sa, že práve z Európy sa vírus rozšíril aj do ďalších častí sveta, mnoho prvotných prípadov z Afriky či Južnej Ameriky boli práve európski turisti. Ako vás vnímajú miestni, stretli ste sa už s negatívnym postojom domáceho obyvateľstva?
Negatívny postoj domácich sme očakávali hneď od začiatku, odkedy sme sa o probléme dozvedeli, a preto sme začali i rýchlo konať a našli si relatívne bezpečné miesto, kde plánujeme zostať. Máme kamarátov a známych takmer po celej Latinskej Amerike a zo správ, ktoré dostávame, je cítiť, že veľa miestnych, najmä v menších dedinkách za túto situáciu obviňuje cudzincov. Rušia im ubytovanie, nepúšťajú ich cez zátarasy na cestách a dokonca im odmietli predať jedlo a zavolali na nich políciu, ktorá ich držala celý deň na policajnej stanici. V Mexiku nám kamaráti písali, že ich vyhnali zo 4 rôznych miest a polícia im naznačila, že ich tu nechcú. Na kamarátov z Česka v Mexiku na ulici ľudia pokrikovali „Corona, Corona, Corona“.
V mnohých krajinách platia veľmi prísne opatrenia, ako napríklad porušenie karantény sa rovná kriminálnemu činu, šoférovať auto môžete len v okolí svojho bydliska, musíte byť v ňom sám a na riadenie vozidla musíte mať vážny dôvod, inak vám môže byť auto zabavené. Vychádzať von len vzhľadom na posledné číslo vo vašom identifikačnom preukaze, napríklad, ak končí číslom 7, môžete ísť na verejnosť len krátko okolo siedmej hodiny. Opatrenia sú častokrát oveľa prísnejšie ako u nás, čo, samozrejme, veľmi zasahuje do života miestnych ľudí a mnohí za to vinia turistov.
Trochu to pripomína časy kolonizovania Ameriky, keď Európania do Nového sveta priniesli choroby, ktoré vyhubili veľkú časť pôvodného obyvateľstva. Stretli sme sa aj s názorom, že miestni neverili tomu, aká je situácia v Európe a pokladali to za výmysel a rôzne politické manévre. Mediálna informovanosť je tu oveľa, oveľa nižšia ako u nás. Našťastie, až na menšie demonštrácie v Mexiku sme nepostrehli, že by toto odsudzovanie turistov prerástlo do väčších problémov a ide skôr len o lokálnu situáciu.
V rozvojových krajinách je okrem samotnej pandémie veľkým problémom aj stav zdravotníctva a slabá prevencia. Nemáte strach z možného prepuknutia nákazy a nerozmýšľali ste nad návratom domov?
Návrat domov sme, samozrejme, zvažovali, ale zatiaľ sme sa rozhodli zostať. Tak, ako všade na svete, i tu platí, že najlepšia ochrana a prevencia je osobná karanténa, čo aj dodržujeme. Obaja sme sa zhodli, že pri pokuse o návrat domov by sme museli vystriedať niekoľko dopravných prostriedkov, prišli by sme do styku s desiatkami ľudí a šanca, že by sme sa nakazili, by veľmi vzrástla. A hlavne nám nerobí starosti, že by sme sa nakazili my, ale obávame sa, že by sme vírus mohli rozniesť na rodinu a ďalšie desiatky ľudí, ktoré môžu patriť do rizikovej skupiny.
Ako sme písali, najlepšia ochrana a prevencia je karanténa, čo sme učinili veľmi rýchlo ako sme sa o pandémii dozvedeli. Zostať v zahraničí sme plánovali v každom prípade ešte niekoľko mesiacov. Jedine nám trochu robí starosti riziko stúpajúcej kriminality, voči čomu už ale veľmi rýchlo niektoré organizácie začali podnikať kroky a vznikajú potravinové banky pre tých, čo to potrebujú. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti, ktorú, pevne veríme, nebudeme potrebovať, doposiaľ sa mexická vláda vyjadrila, že v rámci medzinárodnej pomoci a bratstva bude o každého cudzinca, ktorý sa rozhodne zostať v krajine, postarané.
Ako by mala vaša cesta v tom pozitívnom scenári po ústupe pokračovať? A čo v prípade, ak ostanú hranice krajín uzatvorené celé mesiace?
V pozitívnom scenári by sme radi navštívili všetky krajiny Centrálnej Ameriky a pokračovali ďalej cez celú Južnú Ameriku až do Argentíny. V opačnom, negatívnom scenári, nevieme ako dlho sme odhodlaní čakať. Doposiaľ nám karanténa nespôsobuje problémy a aspoň máme čas dobehnúť všetky resty, ktoré sme za posledný rok zanedbávali. Za celkom reálne považujeme, že keď sa americké štáty začnú opäť postupne otvárať ,nebudú prijímať turistov z Mexika, pretože tu bude kvôli veľmi neskorým opatreniam zúriť pandémia oveľa dlhšie.
Teoretizovať sa dá rôzne a pri plánovaní cesty okolo sveta nás ani nenapadlo, že naša cesta by mohla skončiť kvôli celosvetovej pandémii, takže sa necháme prekvapiť, čo nás ešte čaká. Pozitívum je, že náklady na život máme v Mexiku nižšie ako na Slovensku a tak aj úspory, ktoré máme odložené na túto cestu sa nám tu míňajú oveľa pomalši,e ako by sa mohli na Slovensku a teoreticky by sme našu cestu mohli dokončiť podľa plánov.
Ivku a Paľa môžete sledovať na Facebooku na stránke ich spoločného projektu Spolu na cestách. Nájdete tu fotografie a príbehy z ich zážitkov, ako aj to, ako sa ich situácia v najbližších týždňoch vyvinie.
Nahlásiť chybu v článku