Gary Gilmore bol popravený v Utahu v roku 1977 za dvojnásobnú vraždu. Jeho poprava však vôbec nešla hladko, práve naopak, bola trikrát odložená. Vraj bol už frustrovaný, už viac nechcel čakať, a tak pred popravčou čatou vyslovil slová: Let’s do it! Práve tie inšpirovali slogan, ktorý značka Nike používa do dnešného dňa: Just Do It.
Viac ako polovicu života strávil vo väzení
Gary Mark Gilmore sa drobným zločinom nevyhýbal už ako tínedžer. Nemal ľahké detstvo. Vzorom mu bol otec, ktorý sa živil ako podvodník, utápal sa v alkohole a svoju zlosť si fyzickou agresivitou vylieval na svojich piatich deťoch a na manželke. Netrvalo dlho a Gary sa dostal do polepšovne (za krádež auta) a odtiaľ putoval do väzenia, píše portál Biography. Už ako chlapec bol nesmierne inteligentný, čas vo väzení si krátil umením a písaním poézie. Aj vďaka tomu bol v roku 1972 prepustený, aby sa mohol venovať štúdiu umenia. Jeho sloboda však nikdy netrvala pridlho.
Už v čase, keď mal ešte len 35 rokov, strávil až polovicu svojho života za mrežami. V roku 1976 bol Gilmore opäť podmienečne prepustený, nasťahoval sa k svojej sesternici a na chvíľu sa zdalo, že sa poučil a povedie celkom normálny život. Prešli však len dva mesiace a Gary mal na rukách krv dvoch ľudí, ktorých chladnokrvne zavraždil počas dvoch vlámačiek. Počas prvej vykradol benzínovú pumpu a obsluhujúceho dvakrát strelil do hlavy. Hneď v nasledujúci deň zavraždil ďalšieho muža, manažéra motela. Počas streľby sa Gilmore poranil, strelil sa do ruky. Keď sesternicu požiadal o pomoc s ošetrením rany, tá namiesto toho okamžite zavolala políciu.
Ešte v ten istý rok sa Gilmore opäť postavil pred súd, ktorý rozhodol, že si zaslúži trest smrti. Gary sa proti nemu neodvolal. Napriek tomu však toto rozhodnutie neostalo bez odozvy, mnoho ľudí bolo pobúrených a žiadali, aby dostal namiesto trestu smrti doživotie. Podľa portálu The Washington Post mal byť Gary prvým človekom po takmer desaťročí, ktorý mal byť vo väznici v Utahu popravený. Protesty zapríčinili, že samotné vykonanie trestu smrti bolo trikrát odložené.
Gary sa popravy nevedel dočkať
Gary bol s takýmto vývojom udalostí nespokojný. Ako píše Daily Mail, v cele sa dokonca dvakrát pokúsil o samovraždu (chcel sa predávkovať drogami), avšak neúspešne. Urýchlenie politických ťahaníc sa pokúsil dosiahnuť aj tým, že 25 dní držal hladovku a neustále upozorňoval na to, že ďalšie odkladanie popravy je jednoducho zbytočné. Keď sa ho pýtali, či chce, aby bola jeho poprava vysielaná v televízii, odmietol, vraj by to bolo príliš morbídne.
Súd však neustúpil a 36-ročný Gilmore sa pred popravčiu čatu, ktorá ho mala zastreliť, napokon postavil 17. januára 1977. Keď sa ho opýtali, či chce pred smrťou vyrieknuť svoje posledné slová, Gary odvetil: „Let’s do it“ (v preklade „Poďme na to“). Ako sa dozvedáme z archívovaného článku Washington Post, zdalo sa, že sa vrah smrti nebál, keď na neho čata piatich mužov o 8:07 vystrelila, bol úplne pokojný.
Aj keď poprava mnoho ľudí zarmútila či pobúrila, na dlhý čas sa na osud Garyho Gilmora zabudlo. Až kým nevyplávalo na povrch priznanie, že jeho posledné slová sa v mierne pozmenenom znení stali sloganom značky zarábajúcej milióny. Prvýkrát prišiel so sloganom Just Do It Dan Wieden, ktorý stál na čele reklamnej agentúry Wieden & Kennedy. Spoločnosti Nike sa slogan spočiatku vôbec nepozdával, napokon sa však nápad ujal.
Slogan sa vryl do pamäti miliónom ľudí po celom svete
V televíznej reklame sa podľa portálu Business Insider prvýkrát objavil v roku 1988. 80-ročný Walt Stack sa v nej chváli, že každé ráno zabehne niekoľko kilometrov. Vraj sa ho ľudia pýtajú, ako je možné, že mu v zime necvakajú zuby. Jeho odpoveď znie – necháva si ich v skrinke. Reklama končí práve sloganom, ktorý sa následne vryl do pamäti miliónom ľudí po celom svete.
Odkedy sa tieto slová stali sloganom značky Nike, nikto príliš nemyslel na to, že vyšli z úst dvojnásobného vraha odsúdeného na smrť. Reklamnému tímu sa jednoducho páčilo, ako zneli. V rozhovore pre magazín Dezeen neskôr Wieden priznal, že jednoducho hľadal niečo, čo by ľudí inšpirovalo. Snažil sa nájsť čosi, čo ľudí spája, aby mohol reklamou osloviť nielen atlétov podávajúcich svetové výkony, ale napríklad aj ženy, ktoré sa práve začali venovať športu, aby sa dostali do formy.
Samozrejme, spoločnosť dlho nechcela vyzradiť, odkiaľ sa slogan nabral a čo ho inšpirovalo. Od roku 1988 bol však preložený do mnohých jazykov, objavoval sa všade po svete nielen na bilboardoch, ale aj na tričkách, taškách, topánkach atď. V roku 1995 spoločnosť Nike dokonca dostala ocenenie za to, že vyrobila poster so sloganom Just Do It v Braillovom písme pre nevidiacich. Slová, ktoré pôvodne vyšli z úst vraha pred popravou, sú do dnešného dňa vnímané ako jeden z najlepších sloganov 20. storočia, píše Daily Mail.
Orgány daroval vede a na transplantáciu
Gary Gilmore však po sebe zanechal aj ďalšiu nemenej zvláštnu stopu. Niekoľko hodín po smrti mu totiž boli odobrané očné rohovky a boli transplantované pacientovi, ktorému zachránili zrak. To inšpirovalo aj vznik piesne Gary Gilmore’s Eyes (v preklade Oči Garyho Gilmora), v ktorej kapela The Adverts spieva o pacientovi, ktorý sa práve prebudil po transplantácii rohoviek a na svet sa díva cez oči Garyho Gilmora. Pacientovi, ktorý sa prebudil s očami vraha, sa podľa piesne vyhýbajú dokonca aj lekári.
Rohovky neboli to jediné, čo Gilmore ponúkol. Svoje obličky daroval vedcom na výskum a na transplantáciu ponúkol svoje kosti, nervy či kožu. Samozrejme, príbeh vraha zaujal mnohých, Norman Mailer o ňom napísal knihu s názvom Katova pieseň a v roku 1982 vznikol aj rovnomenný film. Jednu z hlavných postáv v ňom stvárnil herec Tommy Lee Jones. A niet pochýb o tom, že posledné slová Garyho Gilmora ovplyvňujú svet aj 45 rokov po tom, ako ich vyslovil.
Nahlásiť chybu v článku