Podľa odborníkov však nepôjde o akékoľvek solárne maximum, bude pravdepodobne jedno z najintenzívnejších, aké sa doteraz podarilo zaznamenať. Čo to vôbec znamená?
Aké bude najbližšie solárne maximum?
Solárny cyklus sa v rôznej intenzite opakuje približne každých 11 rokov. Na teóriách týkajúcich sa solárnych cyklov a solárneho počasia však vedci pracujú ešte aj dnes. Predvídať dĺžku či intenzitu ďalšieho solárneho cyklu totiž nie je vôbec jednoduché.
Ako píše portál Science Alert, vedcom chýbajú základné poznatky týkajúce sa toho, ako vlastne solárne cykly fungujú a aké mechanizmy sa za nimi ukrývajú. Je však isté, že to, ako sa mení aktivita Slnka, závisí od jeho magnetického poľa, hovorí solárny fyzik Scott McIntosh z Národného centra pre výskum atmosféry.
Každých 11 rokov si solárne póly vymenia svoje miesta, južný pól sa stane severným a naopak. Aj keď nie je jasné, čo presne túto zmenu zapríčiňuje, vedci si všimli, že k nej dochádza v čase, keď je magnetické pole Slnka najslabšie. A keďže aktivita Slnka závisí práve od sily jeho magnetického poľa, v tejto fáze je Slnko aktívne najmenej. Tejto fáze sa hovorí solárne minimum a počas nej sa na povrchu Slnka vyskytuje len veľmi málo solárnych škvŕn či erupcií.
Blížime sa k fáze solárneho maxima
Akonáhle dôjde k výmene pólov, magnetické pole začne silnieť, solárna aktivita sa zintenzívňuje, až napokon dosiahne svoje maximum. Po fáze solárneho maxima začne magnetické pole Slnka opäť slabnúť a celý proces sa opakuje. V súčasnosti vedci sledujú už 25. solárny cyklus, pričom posledné solárne minimum sme zažili v decembri v roku 2019, čo znamená, že v súčasnosti sa Slnko blíži k solárnemu maximu, píše portál Weather.
Agentúry NASA a NOAA predpovedali, že toto solárne maximum bude pomerne pokojné. Odhaduje sa, že v roku 2025 by sa malo na povrchu Slnka vyskytovať najviac solárnych škvŕn, približne 115, píše časopis Solar Physics. Počas solárneho maxima 24. cyklu ich vedci narátali 114. McIntosh a jeho kolegovia však majú iný názor.
Ako ovplyvňuje aktivitu magnetické pole?
V roku 2014 publikovali v časopise The Astrophysical Journal štúdiu, v ktorej McIntosh píše, že počas 20 rokov sledovania si všimol niečo zvláštne. Na povrchu Slnka sa objavujú extrémne intenzívne záblesky ultrafialového svetla, ktoré sa postupne premiestňujú od pólov smerom k rovníkovej časti, až sa napokon stretnú v strede a takpovediac sa vynulujú (tento jav pomenoval terminácia). Tento jav podľa McIntosha súvisí s tým, kedy, kde a v akej intenzite sa objavia solárne škvrny. Terminácia podľa neho označuje koniec magnetického cyklu a začiatok nového.
Jednotlivé magnetické cykly však nemusia trvať rovnako dlho, v rovníkovej oblasti totiž jav niekedy spomalí, čo cyklus predĺži. Vedci postrehli, že práve časový rozostup medzi termináciami môže ovplyvniť intenzitu ďalšieho solárneho maxima. Čím je časový rozostup medzi termináciami dlhší, tým slabšie bude solárne maximum a naopak. To znamená, že v rámci solárneho cyklu, ktorý trvá menej ako 11 rokov, môže dôjsť k solárnemu maximu až s 200 a viac solárnymi škvrnami.
Solárny cyklus číslo 24 trval podľa odborníkov len 10 rokov, čo znamená, že solárne maximum by malo byť intenzívne. V súčasnosti však môžu vedci intenzitu ďalšieho solárneho maxima len predvídať. Čo sa bude diať, budeme vedieť až vtedy, keď solárne maximum naozaj nastane.
Nahlásiť chybu v článku