Vo viacerých mestách Ukrajiny aj naďalej prebiehajú boje, Rusi útočia na strategické miesta po celej krajine. Vojna trvá už ôsmy deň. Sledujte s nami vývoj konfliktu na Ukrajine.
21:34 Šéf ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin vo štvrtok uviedol, že je nesprávne hovoriť o novej studenej vojne medzi Ruskom a Západom, pretože situácia je už „horúca“. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
„Západní politici a komentátori radi nazývajú to, čo sa deje, ’nová studená vojna’. Zdá sa, že historické paralely tu nie sú celkom vhodné,“ napísal Naryškin na webovej stránke svojej Služby vonkajšej rozviedky (SVR).
„Už len preto, že v druhej polovici 20. storočia Rusko bojovalo so Západom na diaľku a teraz sa vojna priblížila k samotným hraniciam našej vlasti. Takže pre nás určite nie je ’studená’, ale naozaj ’horúca’,“ dodal. Naryškinove vyjadrenia nasledovali po sérii pripomienok ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších vrcholných predstaviteľov, že Rusko bolo pred inváziou na Ukrajine a je aj po jej spustení vedúcim štátom vlastniacim jadrové zbrane.
21:13 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo štvrtok oznámila nové sankcie voči ruským oligarchom a ďalším ľuďom z okolia ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu.
Sú medzi nimi prezidentov hovorca Dmitrij Peskov a jeden z najbohatších Rusov a Putinov blízky spojenec Ališer Usmanov. „Títo jednotlivci a ich rodinní príslušníci budú odrezaní od finančného systému USA; ich aktíva v Spojených štátoch budú zmrazené a ich majetok bude zablokovaný,“ uviedol Biely dom.
Americké ministerstvo zahraničia zase oznámilo uvalenie zákazu vydania víz na 19 ruských oligarchov a desiatky ich rodinných príslušníkov a blízkych spolupracovníkov.
20:20 Šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin vo štvrtok oznámil, že zastavujú dodávky raketových motorov pre Spojené štáty. Ide o reakciu na sankcie, ktoré na Západ uvalil na Rusko za napadnutie Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Nechajte ich lietať do vesmíru na ich metlách,“ povedal Rogozin vo štvrtok pre ruskú štátnu televíziu. Dodal, že Rusko zatiaľ neplánuje poskytovať ani servis na už dodané motory.
19:56 Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že jeho „špeciálna vojenská operácia“, a teda invázia na Ukrajinu, „ide podľa plánu“. Vyjadril sa tak napriek tomu, že mnohí analytici tvrdia opak. Počas prejavu na stretnutí Ruskej bezpečnostnej rady, ktorý odvysielala štátna televízia, bez uvedenia dôkazu obvinil ukrajinské sily z toho, že si vzali „tisícky zahraničných občanov za rukojemníkov“ a používajú civilistov ako ľudské štíty. Tiež podľa spravodajského portálu BBC povedal, že Rusi a Ukrajinci sú „jeden národ“ a že zničí „toto ‚anti-Rusko‘ vytvorené Západom“.
19:45 Bieloruskí vojaci dostali rozkaz prekročiť hranicu a vojsť na územie Ukrajiny, uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda, ktorá je o tom presvedčená. Informáciu priniesla britská stanica Sky News.
Ukrajina tiež uviedla, že Rusko využíva bieloruské územie na raketové útoky na ukrajinské mestá. Zároveň obvinila Minsk z toho, že umožňuje ruským vojakom vstupovať na ukrajinské územie.
Ako tiež Sky News podvečer informovala, predstaviteľ amerického ministerstva obrany povedal, že ruský prezident Vladimir Putin dal od začiatku konfliktu odpáliť už približne 480 rakiet.
Väčšina z nich bola vystrelená zvnútra Ukrajiny. Predstaviteľ však dodal, že vyše 160 rakiet prišlo z Ruska a vyše 70 bolo odpálených zvnútra Bieloruska.
19:39 Rusko vypracovalo plán na verejné popravy ľudí na Ukrajine, keď už ruskí vojaci dobyjú mestá. Chce tak zlomiť odpor obyvateľstva. Vo štvrtok o tom informovala americká tlačová agentúra Bloomberg, ktorú citoval britský denník Guardian.
Bloomberg sa odvoláva na predstaviteľa európskej spravodajskej služby – a ten povedal, že Moskva načrtla stratégie, ako zlomiť morálku Ukrajincov a odstrašiť ich od bojov proti ruským silám, keď už mestá padnú pod kontrolu Kremľa.
Predstaviteľ povedal, že Moskva plánuje tvrdo zasahovať proti protestom, zatýkať odporcov a prípadne vykonávať verejné popravy, píše Bloomberg.
19:32 Slovensko si všíma prejavy solidarity iných európskych krajín, ktoré sú ochotné pomôcť, ak by slovenské úrady nezvládali počet utečencov z Ukrajiny. Podľa spravodajcu TASR to vo štvrtok večer v Bruseli po skončení zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti uviedol minister vnútra SR Roman Mikulec.
Ministri vnútra členských štátov EÚ vo štvrtok schválili aktiváciu smernice EÚ o dočasnej ochrane pre migrantov z Ukrajiny. Vo všeobecnejšej rovine sa však venovali aj otázkam, ako novú utečeneckú vlnu zvládnuť a pomôcť tým krajinám, ktorú sú jej najviac vystavené.
19:19 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vo štvrtok pred 18.00 h aktualizoval oficiálny počet civilných obetí zabitých od začiatku invázie Ruska na Ukrajine.
Zahynulo už približne 249 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 533 ľudí. Je to nárast oproti stredajším údajom, keď bolo hlásených 227 mŕtvych a 525 ranených, píše britská stanica Sky News.
Zo zabitých bolo približne 17 detí a 27 žien, uvádza sa v aktualizovanej správe. OHCHR uviedol, že jeho údaje sú mimoriadne podhodnotené, pretože používa prísnu metodológiu a započítava len potvrdené obete a ranených.
18:51 Ukrajina a Rusko sa dohodli na spoločnom zabezpečení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov. Dohodli sa, že čoskoro usporiadajú tretie kolo rozhovorov, citovala agentúra Reuters ukrajinského vyjednávača na štvrtkovom, druhom kole mierových rokovaní. Podľa Reuters ukrajinský predstaviteľ uviedol, že Ukrajina nedosiahla výsledky, s ktorými počítala.
Podľa agentúry AFP poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak na Twitteri napísal: „Druhé kolo rozhovorov je za nami. Žiaľ, Ukrajina zatiaľ nemá výsledky, ktoré potrebuje. Sú len rozhodnutia o organizácii humanitárnych koridorov.“
Podľa televízie Sky News ruskí vyjednávači tiež potvrdili, že obe strany súhlasili s podporou humanitárnych koridorov a s možnosťou prímeria v týchto oblastiach. Dodali, že Rusko si myslí, že rozhovory viedli k podstatnému pokroku.
18:44 Ministri vnútra členských štátov Európskej únie vo štvrtok v Bruseli schválili aktiváciu smernice EÚ o dočasnej ochrane pre migrantov z Ukrajiny. Z hľadiska slovenskej legislatívy sa nič nemení, uviedol minister vnútra Roman Mikulec. Z Bruselu o tom informuje spravodajca TASR.
Mikulec už v nedeľu (27. 3.) svojich európskych kolegov informoval, že Slovensko novelizovalo zákon o poskytovaní dočasného útočiska, čím o niekoľko dní predbehlo Európsku komisiu s jej návrhom na aktiváciu smernice z roku 2001.
„Tá smernica je iná v tom, že to dočasné útočisko bude pre občanov Ukrajiny a ich rodinných príslušníkov. Doplnilo sa tam, že to platí aj pre ľudí z tretích krajín, ktorí už ale mali udelené dočasné útočisko alebo iný druh medzinárodnej ochrany na území Ukrajiny. Netýka sa to ľudí, ktorí mali krátkodobé pobyty na Ukrajine, študentov alebo pracujúcich. To zostáva, tak ako to máme aj v slovenskej legislatíve,“ vysvetlil minister.
18:33 Rusi a Ukrajinci sú „jeden národ“, vyhlásil vo štvrtok v televíznom prejave ruský prezident Vladimir Putin. O jeho dnešnom prejave si môžete prečítať na tomto odkaze.
18:15 Vláda povolila prelety ozbrojených síl členských krajín NATO vzdušným priestorom SR na účel podpory operáciám na zabezpečenie kolektívnej obrany NATO, udržanie mieru a stability v euroatlantickom priestore, humanitárnych misií, cvičení vo vzdušnom priestore SR a prepravy delegácií, materiálu, umožnenia leteckých opráv a tankovania za letu nad územím SR. Vyplýva to z aktualizovaného materiálu o prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území SR na prvý polrok, ktorý odsúhlasil kabinet v stredu na online rokovaní.
18:11 Najmenej 22 ľudí zahynulo pri ruskom nálete, ktorý vo štvrtok zasiahol obytnú oblasť v meste Černihiv s 280-tisíc obyvateľmi na severe Ukrajiny. Oznámili to ukrajinské pohotovostné služby, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AP.
Dodali, že počet obetí sa môže ešte zvýšiť, keďže záchranári pokračujú v prehľadávaní trosiek domov, aby z nich vytiahli telá.
Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko následne na sociálnej sieti Telegram napísal, že zabitých obetí je už 33 a zranených je 18 ľudí.
Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus, ktorého citovala agentúra Reuters, predtým informoval, že rakety pri nálete zasiahli dve školy a niekoľko obytných domov v Černihive.
18:11 Slovenská republika daruje na pomoc Ukrajine vojenský materiál, vláda rozhodla o uvoľnení finančných prostriedkov na tento účel vo výške 6,27 milióna eur. Vyplýva to z uznesenia, ktoré kabinet prijal na svojom štvrtkovom rokovaní.
17:50 Zelenskyj na rokovaní vyzval Putina k priamym rozhovorom. Povedal, že „je to jediný spôsob, ako zastaviť túto vojnu“.
„My neútočíme na Rusko a nemáme v pláne naň útočiť. Čo od nás chcete? Nechajte našu krajinu na pokoji,“ adresoval svoje slová Putinovi Zelenskyj.
„Sadnite si so mnou. Ale nie 30 metrov odo mňa ako s (francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom),“ uviedol ukrajinský líder a narážal tým na Putinove stretnutia so svetovými lídrami za dnes už slávnym, nesmierne dlhým stolom.
Zelenskyj – ktorý sa ešte pred niekoľkými týždňami pokúšal upokojiť Ukrajincov po tvrdeniach Spojených štátov, že Rusko plánuje napadnúť ich krajinu – vyhlásil: „Nikto v modernom svete si nemyslel, že človek sa môže správať ako beštia.“
17:40 Ruský ropný gigant Lukoil vo štvrtok vyzval na okamžité zastavenie bojov na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej ide o jednu z prvých veľkých ruských firiem, ktorá sa vyslovila proti invázii Moskvy. Správu neskôr priniesla aj agentúra Reuters.
Predstavenstvo spoločnosti „vyjadrilo znepokojenie nad prebiehajúcimi tragickými udalosťami na Ukrajine a úprimnú sústrasť všetkým, ktorých táto tragédia zasiahla“, uviedla spoločnosť vo vyhlásení.
„Sme za okamžité zastavenie ozbrojeného konfliktu a plne podporujeme jeho vyriešenie prostredníctvom diplomatických prostriedkov,“ uvádza sa ďalej v texte.
17:25 Ministri vnútra členských štátov Európskej únie sa vo štvrtok popoludní v Bruseli dohodli na prijatí smernice EÚ o dočasnej ochrane pre migrantov z Ukrajiny. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Správu na svojom účte na Twitteri potvrdila eurokomisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová. Ministri tak prijali stredajší návrh Európskej komisie o aktivácii smernice EÚ o dočasnej ochrane pre migrantov, ktorá sa vzťahuje na utečencov z Ukrajiny. V praxi to znamená, že utečenci dostanú povolenie na pobyt, budú mať prístup k vzdelaniu, na trh práce a k poskytovaniu lekárskej starostlivosti.
„Toto historické rozhodnutie znamená, že Európska únia má možnosť poskytnúť dočasnú ochranu pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine,“ vysvetlila Johanssonová. Smernica prijatá v roku 2001 doteraz nebola nikdy aktivovaná.
17:15 Obchodná sieť MANGO dočasne zatvára všetky prevádzky a e-shopy v Rusku.
Mango is temporarily closing its stores and online store in #Russia pic.twitter.com/MxqMgJ6Ct6
— NEXTA (@nexta_tv) March 3, 2022
17:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval Západ, aby zvýšil vojenskú pomoc Ukrajine. Dodal, že inak bude Rusko postupovať do zvyšku Európy. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
„Ak nemáte právomoc zatvoriť oblohu, tak mi dajte lietadlá!“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii. „Ak už my nebudeme, Bože chráň, na rade budú Lotyšsko, Litva, Estónsko,“ varoval a dodal: „Verte mi.“
16:47 Ruský poslanec Rifat Šajchutdinov vyhlásil, že Moskva začala plánovať inváziu na Ukrajinu pred 12 mesiacmi. Článok si môžete prečítať na tomto odkaze.
16:30 Estónska nákladná loď plaviaca sa pod panamskou vlajkou údajne narazila do míny a potopila sa pri ukrajinskom prístave Odesa. Informujú o tom estónske médiá s tým, že dvoch členov posádky zachránili a štyria sú nezvestní. Plavidlo m/v Helt, ktoré postavili v roku 1985, vlastní estónska spoločnosť VISTA Shipping Agency AS.
Ukrajinské úrady skôr počas tohto týždňa informovali, že sa lode zmocnili ruskí námorníci. Estónska ministerka zahraničia Eva-Maria Liimets uviedla, že estónske úrady v súčasnosti riešia daný problém a ministerstvo poskytne detaily o incidente, čo najskôr bude možné.
16:02 Druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom sa začalo. Na sociálnej sieti Twitter to vo štvrtok oznámil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, informovala agentúra AP.
„Hlavnými bodmi programu sú: Okamžité zastavenie paľby, prímerie a vytvorenie humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov zo zničených alebo neustále ostreľovaných miest,“ napísal na Twitteri Podoľak.
Negotiations have begun. pic.twitter.com/By1VaEdZ2f
— NEXTA (@nexta_tv) March 3, 2022
Ruskú delegáciu vedie hlavný vyjednávač Vladimir Medinskij, Ukrajinu zastupuje šéf parlamentného klubu vládnucej strany Sluha ľudu Davyd Arachamija. Agentúra DPA spresnila, že bieloruská štátna televízia už odvysielala zábery oboch delegácií sediacich za rokovacím stolom. Kým zástupcovia Ruska mali obleky, Ukrajinci sa objavili v olivovozelených vojenských svetroch. Arachamija mal na hlave šiltovku. Zástupcovia oboch strán si na začiatku stretnutia podali ruky. Mierové rozhovory sa odohrávajú na bližšie nešpecifikovanom mieste za západe Bieloruska.
15:50 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok počas 90-minútového telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom povedal, že Moskva plánuje dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine či už vojenskou, alebo diplomatickou cestou. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
„Klamete sám seba,“ povedal Macron Putinovi. „Vašu krajinu to vyjde draho, vaša krajina skončí izolovaná, oslabená a na veľmi dlhý čas pod sankciami,“ tlmočil agentúre Reuters slová šéfa Elyzejského paláca jeho poradca.
„Rusko má v úmysle pokračovať v nekompromisnom boji proti militantom z nacionalistických ozbrojených skupín,“ povedal Putin podľa prepisu telefonátu, ktorý zverejnil Kremeľ.
Podľa Putina povedú pokusy o spomalenie diplomatických rozhovorov o konflikte „len k dodatočným požiadavkám na Kyjev“. Francúzsky prezident Emmanuel Macron Putina varoval, že robí „veľkú chybu“.
15:19 Ruské ozbrojené sily sa pokúšajú o „blokádu“ Mariupolu, povedal vo štvrtok starosta tohto strategicky významného prístavného mesta Vadym Bojčenko. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.
„Pokúšajú sa tu vytvoriť blokádu, rovnako ako v Leningrade,“ uviedol Bojčenko vo vyhlásení. Blokáda Leningradu (dnešného Petrohradu) nacistickým Nemeckom trvala viac ako dva roky a štyri mesiace a vyžiadala státisíce civilných obetí.
Mariupolské úrady tiež obvinili ruské vojská z vytvárania „humanitárnej katastrofy“, píše denník The Guardian. Rusov obviňujú z útokov na železničné trate a mosty, ako aj z prerušenia dodávok vody a elektriny.
Mesto nemá elektrinu, vodu ani teplo a miestne úrady pre neutíchajúce útoky nedokážu vykonať potrebné opravy, vysvetlil Bojčenko.
14:14 Švédsky obchodný gigant IKEA oznámil dočasné pozastavenie prevádzky v Rusku a Bielorusku, ktoré sa dotkne približne 15-tisíc zamestnancov. Ako uvádza spravodajský web CNN, firma o tom informovala prostredníctvom tlačovej správy.
IKEA uviedla, že sa rozhodla pozastaviť všetky vývozy a dovozy smerujúce do a von z Ruska a Bieloruska. Taktiež zastavuje všetky maloobchodné a priemyselné operácie IKEA v Rusku, kde má dovedna 17 obchodov.
14:07 Ukrajinská delegácia je už na ceste na druhé kolo mierových rokovaní s Ruskom a rozhovory sa začnú za niekoľko hodín. Vo štvrtok to na sociálnej sieti Twitter uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
„Sme na ceste – už vo vrtuľníkoch,“ uviedol na sociálnej sieti Podoľak krátko pred 13.00 h SEČ. Ukrajina sa chce podľa AFP s Ruskom dohodnúť na humanitárnych koridoroch.
Bieloruská štátna tlačová agentúra BelTA vo štvrtok citovala hlavného ruského vyjednávača, ktorý povedal, že druhé kolo rozhovorov sa malo pôvodne začať už o 13.00 h SEČ. Presný čas začiatku rozhovorov v tejto chvíli nie je známy.
14:02 Situácia v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev je „náročná, ale pod kontrolou“, povedal vo štvrtok predpoludním tamojší starosta Vitalij Klyčko. Informovala o tom agentúra Reuters.
Kyjevský starosta dodal, že cez noc nedošlo k nijakým obetiam na životoch. Uviedol tiež, že silné výbuchy, o ktorých ráno informovali s odvolaním sa na svedkov mnohé médiá, boli spôsobené tým, že ukrajinská protivzdušná obranou zneškodnila ruské rakety.
Dodal tiež, že v priebehu dňa bude opravené potrubie na vykurovanie, ktoré bolo v stredu poškodené v dôsledku ruského ostreľovania.
Kyjevom otriasli v noci na štvrtok prinajmenšom štyri silné výbuchy, informovali o tom ráno mnohé médiá s odvolaním sa na výpovede a videozáznamy svedkov explózii.
Výbuchy zazneli len niekoľko hodín po tom, ako v Kyjeve hlásili inú silnú explóziu, ku ktorej došlo neďaleko ukrajinského ministerstva obrany, medzi tzv. južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis.
Budova vlakovej stanice utrpela menšie škody, železničná premávka však naďalej pokračovala. Obete ani zranených z miesta nehlásili.
13:51 Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo straty ruskej armády k 3. 3.
Indicative estimates of Russia’s losses as of March 3, according to the Armed Forces of Ukraine. pic.twitter.com/JYsrG7jIMY
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 3, 2022
13:30 Ruskí školáci boli vo štvrtok poučení o „nevyhnutnosti špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Kremeľ uviedol, že školopovinné deti po celom Rusku mali virtuálnu lekciu o tom, „prečo je oslobodzovacia misia na Ukrajine nevyhnutnosťou“. Informovali o tom televízia Sky News a spravodajský portál Newsweek.
13:16 Rusko podľa vojenského predstaviteľa NATO zaujme priamejší prístup v snahe dobyť ukrajinské mestá po tom, čo plány na obkľúčenie cieľov, akým je Kyjev, boli zmarené. Informuje o tom spravodajský web CNN.
„Vidíme zmenu v stratégii z ruskej strany. Menej sa zameriavajú na obkľúčenie miest, koncentrovanejšie sa snažia ísť dovnútra. Silnejšie bombardovanie je vedľajším účinkom tohto postupu,“ povedal nemenovaný predstaviteľ pre CNN.
Pomalý postup Ruska a veľké straty, ktoré utrpelo v prvých dňoch invázie, si podľa predstaviteľa NATO vynútili zmenu. Dodal, že v čase, keď sa ruské sily pokúšajú tlačiť ďalej do vnútrozemia Ukrajiny, sú limitované logistickými problémami.
„Je to celý logistický reťazec, ktorý akosi nefunguje. To, čo sme videli, je naozaj zlá stratégia v kombinácii so zlou prípravou a klesajúcou morálkou. Nemajú jedlo, chýbajú im palivo a aj náhradné diely,“ poznamenal.
Pod pomalý ruský postup sa do značnej miery podpísal hrdinský ukrajinský odpor, no predstaviteľ NATO varoval, že situácia sa môže rýchlo zmeniť. Poukázal pritom na únavu obrancov Ukrajiny, kým Rusko ešte môže nasadiť čerstvé rezervy. Taktiež nevylúčil, že Rusov podporí bieloruská armáda.
12:17 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prirovnal ruskú inváziu k ďalšiemu vírusu a pripomenul, že uplynuli dva roky, odkedy Ukrajina zaznamenala prvý prípad ochorenia COVID-19. „Už je to týždeň, čo nás napadol ďalší vírus,“ povedal Zelenskyj podľa spravodajského webu BBC.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V najnovšom príhovore sa odvoláva priamo na svoj ruský náprotivok Vladimira Putina, ktorý ospravedlňuje vojnu na Ukrajine ochranou rusky hovoriacich ľudí. Podľa Zelenského by ich mal brániť nie vo svete, ale „u seba doma“. „Je ich tam tiež dosť. Okolo 150 miliónov,“ dodal.
Zelenskyj sľúbil, že Ukrajina bude opäť obnovená a Rusku odkázal, nech sa pripraví na platenie vojnových reparácií. „Aj keď zničíte všetky naše ukrajinské katedrály a kostoly, nezničíte našu vieru, našu úprimnú vieru v Ukrajinu a Boha, vieru v ľudí. Prebudujeme každý jeden dom, každú jednu ulicu, každé jedno mesto. A Rusku odkazujeme – naučte sa slová ´reparácie´ a ´platby´. Plne nám zaplatíte za to, čo ste urobili nášmu štátu a každému jednému Ukrajincovi,“ skonštatoval Zelenskyj.
12:09 Moskva je presvedčená o tom, že má v konfrontácii so Západom pravdu. Vyhlásil to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas tlačovej konferencie v Moskve.
Lavrov obvinil Severoatlantickú alianciu (NATO), že sa snaží udržať si svoju nadvládu v Európe, Moskva však nemôže dovoliť, aby niekto podkopal jej záujmy. Šéf ruskej diplomacie obvinil západných politikov z toho, že zvažujú jadrovú vojnu voči Rusku. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters. Televízia Sky News, ktorá tlačovú konferenciu vysielala naživo, uviedla, že Lavrov „zrejme žije v alternatívnej realite“.
„Je jasné, že tretia svetová vojna môže byť len jadrová… Chcel by som zdôrazniť, že myšlienka nukleárnej vojny je neustále v hlavách západných politikov a nie v hlavách Rusov… Ubezpečujem vás, že nedovolíme, aby nás provokácie vyviedli z rovnováhy,“ vyhlásil Lavrov.
AFP pripomenula, že to bol ruský prezident Vladimir Putin, ktorý v nedeľu nariadil uviesť ruské jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti, pričom obvinil Západ z „nepriateľských“ krokov voči jeho krajine. Rusko má pritom najväčší arzenál jadrových zbraní na svete.
Šéf ruskej diplomacie ďalej povedal, že „špeciálna operácia“ na Ukrajine bude pokračovať „až do konca“. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nazval „prvým židovským prezidentom, ktorý je predstaviteľom režimu, otvorene podporujúceho nacizmus“ a opäť vyhlásil, že cieľom ruskej operácie je „denacifikácia a demilitarizácia“ Ukrajiny. Podľa neho „režim v Kyjeve“ predstavuje „hrozbu pre Rusko“ a je presvedčený o tom, že Rusi „sú v práve“.
11:52 Podpredseda ruskej Štátnej dumy Piotr Tolstoj naznačil, že cieľom Moskvy je zmeniť vládnuci režim na Ukrajine.
Uviedla to vo štvrtok belgická televízna stanica RTBF na svojej webovej stránke s odkazom na televíznu debatu zameranú na vojnu na Ukrajine, na ktorej sa v stredu večer prostredníctvom telemostu zúčastnil aj po francúzsky hovoriaci Tolstoj.
Tolstoj v jednom zo svojich živých vstupov do debaty kritizoval Belgicko, že načo dodáva zbrane do krajiny, ktorá sa „za dva až tri týždne úplne zmení“.
RTBF pripomenula, že Belgicko sa okrem iného zaviazalo poslať ukrajinskej armáde 5000 ručných strelných zbraní, 200 zbraní protitankových a 3800 ton pohonných hmôt.
Veľmi kriticky na Tolstého slová zareagoval belgický kariérny diplomat s ukrajinskými koreňmi a momentálne špeciálny poradca ukrajinského veľvyslanectva v Belgicku Zénon Kowal. Upozornil, že Tolstoj hovorí o prevrate na Ukrajine, ktorý neexistuje.
Protest na Majdane, ktorý prinútil vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča vzdať sa moci, bol preto, že Janukovyč „ukradol sen o Európe“ mladým Ukrajincom a študentom, dodal Kowal.
Na otázky účastníkov televíznej debaty, či je Rusko pripravené použiť aj jadrové zbrane, Tolstoj uviedol, že si nemyslí, že Putin to urobí. A čo sa týka možných kybernetických útokov, uviedol, že Rusko nikdy na nikoho neútočilo a nezaútočí ani na Belgicko. Podľa jeho slov problémom Západu a Európy je, že sú „spútaní fámami a sociálnymi sieťami“.
11:19 Traja ruskí policajti boli zajatí počas bojov, keď sa ruská armáda snažila dostať do Kyjeva. Následne vystúpili na tlačovej konferencii.
„Až do konca sme neverili, že skutočne vstúpime na územie Ukrajiny,“ povedal Astachov. Následne Spiridonov povedal, že išli do Bieloruska na cvičenie, avšak 24. februára prišiel rozkaz, že majú vtrhnúť do Ukrajiny. Ďalej povedali, že príkaz bo vydaný samotným Putinom.
11:02 Televízia TA3 v stredu (2. 3.) spustila krátky spravodajský formát s názvom Ukrajinské správy. Vysielať sa bude každý pracovný deň od pondelka do piatka o 18.20 h. TASR o tom informovala brand manažérka TA3 Monika Culinková.
Správy sa vysielajú v ukrajinskom jazyku so slovenskými titulkami. „Tieto správy sú určené najmä občanom Ukrajiny, ktorí nachádzajú v týchto dňoch nový domov na Slovensku. Ide predovšetkým o servisné informácie, ktoré im pomôžu lepšie sa zorientovať a prispôsobiť životu v našej krajine,“ uviedla Culinková.
9:55 Ruské sily uskutočnili vo štvrtok ráno nálet na sklad ropy v severoukrajinskom Černihive. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na informácie ukrajinskej štátnej služby pre mimoriadne situácie.
Fotografie z Černihiva ukazujú oblaky hustého čierneho dymu stúpajúceho z niečoho, čo vyzerá ako nádrže s ropou, a taktiež hasičov a záchranárov.
9:50 Časť vojenského pamätníka Slavín v Bratislave poškodil neznámy páchateľ modrou a žltou farbou. Natrel schody, stĺpy pamätníka, ako aj priestor pred ním. Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci.
9:20 Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že v severských neutrálnych štátoch Fínsku a Švédsku stúpla podpora vstupu do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) na rekordnú úroveň.
Fínsko a Švédsko počas studenej vojny a desaťročí po nej neuvažovali o vstupe do aliancie. Najnovšie agresorské kroky Ruska však vyvolali myšlienky na začlenenie do NATO.
Prieskum, ktorý si tento týždeň objednala fínska televízia YLE, ukázal, že po prvý raz viac ako 50 % Fínov podporuje vstup do NATO. V susednom Švédsku podobný prieskum ukázal, že počet tých, ktorí sú za členstvo v NATO, prevyšuje počet tých, ktorí sú proti.
Útok na Ukrajinu podnietil Fínsko aj Švédsko, aby upustili od svojej politiky neposkytovania zbraní krajinám vo vojne, a poslali na Ukrajinu útočné pušky a protitankové zbrane. V podaní Švédska je to prvá takáto vojenská pomoc od roku 1939, keď pomáhalo Fínsku proti Sovietskemu zväzu.
FOTO: Na satelitnej snímke zničený most a domy v ukrajinskom meste Černigov počas piateho dňa ruskej invázie na Ukrajine v pondelok 28. februára 2022.
8:46 Nemecká vláda schválila dodávku 2700 protilietadlových rakiet na Ukrajinu, uviedol vo štvrtok pre agentúru AFP zdroj z prostredia spolkového kabinetu oboznámený so situáciou.
Vláda „schválila ďalšiu podporu pre Ukrajinu“, ktorá zahŕňa dodávku protilietadlových rakiet sovietskej výroby typu STRELA, používaných predtým armádou komunistického východného Nemecka, vysvetlil spomínaný zdroj.
8:25: Ukrajinským hlavným mestom Kyjev otriasli v noci na štvrtok prinajmenšom štyri silné výbuchy, bezprostredne však nebolo zrejmé, čo zasiahli. Informovali o tom ráno spravodajské stanice Sky News a BBC.
K explóziám, z ktorých videozáznam zhotovili očití svedkovia, došlo okolo 03.00 h ráno miestneho času (02.00 h SEČ). Dva výbuchy otriasli údajne centrom metropoly, zatiaľ čo ďalšie dva boli hlásené v blízkostí jednej zo staníc metra.
Výbuchy zazneli len niekoľko hodín po tom, ako v Kyjeve hlásili inú silnú explóziu, ku ktorej došlo neďaleko ukrajinského ministerstva obrany, medzi tzv. južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis. Budova vlakovej stanice utrpela menšie škody, železničná premávka však naďalej pokračovala. Obete ani zranených z miesta nehlásili.
Výstrahy pred náletmi boli vo štvrtok vydané v mnohých častiach Ukrajiny vrátane Kyjevskej, Ľvovskej, Žytomyrskej, Ivano-frankivskej, Černihivskej a Odeskej oblasti.
8:10 Ruské vojenské sily ovládli juhoukrajinské mesto Cherson, potvrdil pre agentúru AFP miestny činiteľ. Ide o prvé veľké mesto, ktoré ruské sily dobyli, odkedy zaútočili na Ukrajinu.
„(Ruskí) okupanti sú vo všetkých častiach mesta a sú veľmi nebezpeční,“ napísal v stredu neskoro večer prostredníctvom aplikácie Telegram Gennadij Lachuta, šéf Chersonskej regionálnej správy.
7:17 Stovky ruských obrnených vozidiel smerujúcich do Kyjeva sa podľa hovorcu amerického ministerstva obrany Johna Kirbyho zastavili. Referuje o tom spravodajský web BBC.
„Podľa našich najlepších odhadov neurobili za posledných 24 až 36 hodín žiadny významný pokrok,“ povedal Kirby na stredajšom brífingu v Pentagone. Povedal, že oneskorenie môže byť spôsobené tým, že sa sily preskupujú a prehodnocujú, ako dohnať stratený čas.
Neoverené správy naznačujú, že vojakom dochádza palivo a potraviny. Predstavitelia z regiónov, kadiaľ prechádzala ruská armáda, tvrdili, že ruskí vojaci prehľadávajú supermarkety, pretože im došli zásoby jedla, ktoré im poskytla armáda.
7:08 Do nemocnice v bieloruskom Mazyre od pondelka hromadne privážajú množstvo zranených ruských vojakov. Prezradil to tamojší nemenovaný lekár. „Dúfam, že ma nezavrú za to, že som to zdieľal,“ povedal.
Aj keď Kremeľ tvrdí, že na Ukrajine utrpel iba minimálne vojenské straty, obyvatelia Mazyru a lekári potvrdili, že v utorok večer prišlo k zadnému vchodu nemocnice sedem sanitiek veľkosti autobusu. Tie priviezli ruských vojakov zranených v bojoch okolo Kyjeva, kde ruský postup narazil na silný odpor Ukrajincov.
6:52 Na Ukrajine naďalej trvajú boje po celej krajine. Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Mariupoľ, veľké mesto na pobreží Azovského mora, bolo obkľúčené ruskými silami. Tamojší starosta Vadim Bojčenko pre agentúru Interfax povedal, že útoky na Mariupoľ boli ukrutné. „Nemôžeme ani vziať ranených z ulíc, z domov a bytov, keďže ostreľovanie neprestáva,“ povedal.
Ozbrojené sily ruského prezidenta Vladimira Putina tvrdia, že úplne ovládli Cherson, čo by z neho urobilo najväčšie mesto, ktoré doteraz počas invázie padlo.
Vysoký predstaviteľ obrany USA to spochybnil. „Podľa nás je Cherson do značnej miery sporné mesto,“ povedal pod podmienkou anonymity. Zelenského úrad pre agentúru AP uviedol, že nemôže komentovať situáciu v Chersone, kým boje stále pokračujú.
Starosta Chersonu Ihor Kolychajev však uviedol, že ruskí vojaci vstúpili do mesta a prišli do budovy mestskej správy. Povedal, že ich požiadal, aby nestrieľali na civilistov a umožnili posádkam zbierať telá z ulíc. „V meste nemáme žiadne ukrajinské sily, iba civilistov a ľudí, ktorí tu chcú žiť,“ uviedol vo vyhlásení na Facebooku.
Kolychajev povedal, že Cherson zachová prísny zákaz vychádzania od 20:00 do 6:00 a obmedzí dopravu do mesta na dodávky potravín a liekov.
Mesto bude tiež vyžadovať, aby sa ľudia vonku zdržiavali maximálne po dvoch, poslúchali príkazy zastaviť a „neprovokovali ruské jednotky“. „Vlajka, ktorá nad nami veje, je ukrajinská,“ napísal. „A aby to tak zostalo, musia sa dodržiavať tieto požiadavky.“
5:30 V mnohých ruských mestách sa aj v stredu konali protivojnové protesty, na ktorých ľudia vyjadrili svoj nesúhlas s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Ruská polícia v stredu zadržala na týchto protestoch v 34 ruských mestách celkovo 782 ľudí. TASR o tom informuje na základe webového portálu ľudskoprávnej skupiny OVD-Info a správy televízie CNN.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Najviac ľudí zadržali v stredu v druhom najväčšom ruskom meste Petrohrad, a to najmenej 355. Podľa denník The Guardian na protivojnovom proteste v Petrohrade zadržali ruské bezpečnostné zložky zrejme aj známu ruskú aktivistku a umelkyňu, ktorá počas druhej svetovej vojny prežila blokádu Leningradu, Jelenu Osipovovú.
Video, ktoré zachytáva, ako príslušníci polície odvádzajú túto 77-ročnú ruskú aktivistku, ktorá v rukách drží protivojnové a protinukleárne plagáty, z davu, má na internete už vyše 3,7 milióna zhliadnutí. Na videu tiež možno vidieť ako ľudia vyjadrujú nesúhlas so zadržaním tejto ženy.
4:09 Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v noci na štvrtok uviedol, že od začiatku ruskej invázie ušlo z Ukrajiny pred vojnou už milión ľudí. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide zrejme o najrýchlejšie stúpajúci počet ľudí utekajúcich z jednej krajiny v tomto storočí.
3:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na štvrtok uviedol, že jeho krajine sa podarilo prekaziť „zákerné“ plány Ruska, pričom vyzdvihol „hrdinský vzdor“ ukrajinskej armády a obyvateľstva voči ruskej invázii. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie CNN.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Sme národ, ktorý zmaril plány nepriateľa za týždeň. Plány, ktoré sa písali roky – zákerné plány, plné nenávisti voči našej krajine, našim ľudom,“ uviedol Zelenskyj vo videu zverejnenom na jeho účtoch na sociálnych sieťach.
Ukrajinský líder uviedol, že „úprimne“ obdivuje „hrdinský vzdor“ miest, ktoré odolali postupu ruských vojsk.
„Stále viac okupantov uteká od nás, od vás späť do Ruska… Naša armáda, naša pohraničná stráž, naša územná obrana a dokonca aj obyčajní farmári každý deň zajmú príslušníka ruskej armády. Každý zajatec pritom povie jedno, že nevie prečo tu sú… morálka nepriateľa neustále klesá,“ vyhlásil Zelenskyj, podľa ktorého sú ruskí vojaci len „zmätené a zneužité deti“.
Ukrajinský prezident ďalej uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zahynulo už približne 9000 ruských vojakov. Toto tvrdenie však nie je možné overiť, keďže Moskva takmer vôbec nezverejňuje údaje o počte padlých vojakov, upozorňuje AFP.
„Naša armáda spraví všetko preto, aby úplne zlomila nepriateľa,“ vyhlásil ukrajinský líder.
1:07 Americké ministerstvo obrany v noci na štvrtok oznámilo, že presunie na iný termín plánovaný test jadrovej balistickej strely, aby sa Spojené štáty vyhli akémukoľvek nedorozumeniu v súvislosti s rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť ruské jadrové sily do stavu pohotovosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP a televízie CNN.
Záznam zo včerajšieho dňa si môžete pozrieť TU.
Nahlásiť chybu v článku