V období od marca 2015 do marca 2016 bol astronaut Scott Kelly vyslaný vesmírnou spoločnosťou NASA do vesmíru, kde strávil jeden celý rok. Počas tohto obdobia bol jeho brat, identická dvojička Mark, na Zemi. NASA doteraz zisťovala rôzne informácie a prišla s konečnými výsledkami.
Človek sa na Zemi narodí a prežije tu aj celý svoj život, čo je dôvod, prečo má vesmír iné účinky na ľudský organizmus. Tieto zmeny, ako napríklad rýchla strata hustoty kostí, mikroštrukturálne zmeny v mozgu či anatomické zmeny v očiach, sa dajú veľmi jednoducho sledovať u astronautov, ktorí sa po dlhšom čase strávenom vo vesmíre vrátia späť domov. No toto pozorovanie nie je nikdy tak presné, ako to môže byť pri identických dvojičkách, kedy je jedna z nich vyslaná do vesmíru a druhá ostáva na Zemi. Desať tímov vedcov tak mohlo študovať zmeny na molekulárnej úrovni.
Štúdia s bratmi Kellyovcami bola práve preto jedinečnou príležitosťou. Keďže sú obaja geneticky identickí, rozdiely boli viditeľné už po krátkom čase, vďaka čomu mohla vesmírna spoločnosť publikovať aj predbežné výsledky. Po niekoľkých rokoch však NASA prišla s prvou komplexnou, integrovanou analýzou vplyvu dlhodobého vesmírneho letu na ľudské telo.
Ako uvádza portál Science Alert, Craig Kundrot z NASA’s Space Life and Physical Sciences Research and Application Division sa vyjadril: „Tento tím uskutočnil štúdiu, ktorá v dnešnom svete nemá obdobu a ide naprieč úrovňami ľudskej biológie. Od molekulárnych analýz ľudských buniek a mikrobiómu cez ľudskú fyziológiu až po kogníciu. Štúdia dvojičiek bola priekopníkom a hnacou silou pre NASA, aby vyvinula výskumnú politiku vhodnú pre najmodernejšie analýzy. Tento dokument je prvou správou tejto vysoko integrovanej štúdie, ktorá začala už pred piatimi rokmi, keď sa výskumníci prvýkrát stretli.“
V najnovšom dokumente, ktorý NASA vydala, tak môžeme vidieť rôzne zmeny v tele Scotta, ktorý bol rok vo vesmíre, v porovnaní s jeho bratom Markom. Predbežné výsledky hovorili o 7-percentnom posune Scottovho génu expresie v súvislosti s imunitným systémom. Všetko to bolo najmä v dôsledku nedostatku kyslíka pre telesný metabolizmus a takisto aj kvôli veľkej zmene prostredia. Najnovšie výsledky však prinášajú ďalšie zaujímavé informácie.
Zaujímavá zmena prišla napríklad pri baktériách v črevnej mikroflóre. Aj napriek tomu, že pobyt vo vesmíre spôsobuje zmenu týchto baktérií, ich rôznorodosť sa nijako nemení. Tieto poznatky a výsledky by tak mohli pomôcť navrhnúť režim prebiotík a probiotík pre misiu na Marse.
Ďalšie zmeny mohli výskumníci pozorovať v Scottových očiach. Tu spozorovali sploštenie očnej buľvy a hrubšieho sietnicového nervu. Tieto zmeny sú v súlade s tým, čo bolo pozorované aj u iných astronautov, rovnako ako aj strata hustoty kostí.
Výskumníkov takisto zaujali aj teloméry v Scottových bielych krvinkách. Teloméry sú ochranné zakončenia na koncoch našich chromozómov a časom sa zvyčajne skracujú. Skracujú sa dovtedy, kým nie sú tak krátke, že sa rozdeliť už viac nemôžu. Niektoré z telomérov Scotta sa síce skrátili, no niektoré sa prekvapivo predĺžili.
Iónové žiarenie spôsobilo aj štrukturálne zmeny v Scottových chromozómoch. Toto prostredie takisto spôsobilo zhrubnutie stien tepien a stratu kolagénu. Vyskytli sa takisto aj kognitívne zmeny. Vo vesmíre boli v poriadku, no po návrate na Zem klesli.
Taktiež boli zaznamenané aj pozitívne zmeny, ako napríklad to, že vakcína proti chrípke funguje rovnako dobre vo vesmíre ako aj na Zemi. Iným príkladom je to, že Scottova diéta a cvičebný plán, ktorý dodržiaval vo vesmíre, boli o niečo lepšie ako Markove. Scott totižto pár kilogramov schudol.
Väčšina z týchto zmien, či už pozitívnych alebo negatívnych bola len dočasná, no dokáže skvelo ukázať, ako vesmír vplýva na človeka a čo s ním dokáže urobiť. Cesta na Mars, ktorá by bola omnoho dlhšia, by pravdepodobne takéto účinky zvýšila a niektoré zmeny by po návrate na Zem mohli pretrvávať. Sami vedci to vo svojej práci pripúšťajú: „Väčšina zmien ako dĺžka telomérov či zmeny mikrobiónov sa vrátili Scottovi, za približne šesť mesiacov, na rovnakú úroveň, akú mal pred letom do vesmíru. Aj napriek tomu sme však stále videli zvýšený počet krátkych telomérov a expresia niektorých génov bola stále narušená.“
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku