Po týždni od pohrebu sme sa vybrali na chalupu, ktorá bola ocinovou srdcovou záležitosťou. Bol pekný slnečný, ešte letný deň a večer sme vyčerpaní od celodennej práce rýchlo zaspali. Okolo 23:00 som sa prebudil na to, že televízor bol stále zapnutý. Po chvíľke sa sám od seba zasvietil luster a potom aj nočná lampa. Potom sa televízia sama vypla a zhasla. Luster aj lampa sa tiež vypli a potom zase zapli. Vtedy bola hore už aj mamina, pretože som už od hrôzy vykríkol. Tiež videla, čo sa deje a povedala, že to sa zrejme otec hnevá, lebo mu cez deň vyhodila na gánok jeho topánky z botníka. Ešte dlho sme obaja nemohli zaspať.

Uplynuli 2 týždne a v jeden večer sme z ocinovho bytu odnášali veľké kožené kreslo, v ktorom rád oddychoval. Ako sme ho vynášali z vchodu do auta, začal veľmi silný lejak. Mamina povedala „otcovi“ aby sa nehneval, že teraz sme zohnali prívesný vozík a musíme to kreslo preniesť k nám. V okamihu ako tú vetu dopovedala, prestalo liať a už v tú noc nepršalo.

Posledná príhoda s otcom je stará len pár dní. V noci som nemohol dlho zaspať, čo u mňa nie je zvykom. Stále som sa prehadzoval a keď ma konečne premohol spánok, sníval sa mi veľmi živý sen. Išli sme na chalupu, mamina šoférovala a ja s otcom sme sedeli na zadných sedadlách. Cez celé auto bola uložená zatvorená truhla, v ktorej sme ocina pochovali. Keď sme prišli na chalupu, ocino už bol v montérkach a chcel odo mňa, aby som mu priniesol kábel. Ja som celkom nelogicky odišiel za chalupu, kde som uvidel otvorenú truhlu otočenú hore dnom a vedľa nej bolo poškodené veko. Nahneval som sa na ocina, že prečo tú truhlu poškodil, ako ho teraz pochováme. Na to mi z okna odpovedala mamina, že sa nesmiem na ocina hnevať, veď sa nejako musel z tej truhly dostať, aby mohol ísť s nami na chalupu. Na túto vetu som sa zobudil a do rána som od strachu nezažmúril oko. Ráno som vyčerpaný zavolal mamine. Jej sa tiež do rána snívalo s otcom. Mamina to pripísala tomu, že sme od pohrebu nestihli ísť na otcov hrob a takýmto spôsobom nám to pripomína.