Ak by sme mali menovať známe a slávne mníšky, asi by nám v prvom momente napadla práve svätá Matka Tereza. Táto mníška, ako je o nej všeobecne známe, celý život zasvätila misiám a pomoci chudobným ľuďom v indických slumoch. Už ako mladá Albánka narodená v Skopje bola oddaná Bohu a rozhodla sa poskytovať humanitárnu pomoc. Avšak nie vždy je všetko také ružové, aké to na prvý pohľad je. A v prípade Matky Terezy to platí doslovne. 

Odchod do Indie

Matka Tereza sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje, ktoré v tom čase spadalo ešte do Osmanskej ríše, dnes je to hlavné mesto Severného Macedónska. Jej rodné meno Agnesë Gonxhe Bojaxhiu poukazuje na albánsky pôvod, z čoho by sa mohlo usúdiť, že by mohla byť moslimkou. Narodila sa však do katolíckej rodiny. Jej otec, obchodník a farmaceut, zomrel, keď mala iba 8 rokov a už vo veku 12 rokov vedela, že sa chce stať rehoľníčkou.

Kvôli vojne odišla do Írska a tam vstúpila do kongregácie loretských sestier. Tie mali misiu v Indii, ktorá ju už od mala priťahovala. V roku 1928 tam odišla, zložila sľuby a stala sa tiež učiteľkou zemepisu a dejepisu v Kalkate.

Tesne po druhej svetovej vojne vrelo v Indii napätie medzi hinduistami a moslimami a Matka Tereza začala uvažovať o pomoci tým najchudobnejším. Dostala povolenie z Ríma, obliekla si pre ňu neskôr typické biele sárí s modrým lemovaním a začala poskytovať dobrovoľnú službu chudobným a chorým. Tejto činnosti sa následne venovala až do svojej smrti v roku 1997. Aj keď toto všetko znie na prvé počutie veľmi dobre, už v 90. rokoch sa začali objavovať prvé správy aj o jej odvrátenej stránke.

Krutá a zlá žena

Britsko-americký novinár Christopher Hitchens, ktorý sa životu Matky Terezy venoval, podľa Invivomagazín povedal, že všetko, čo si každý o Matke Tereze myslí, je mylné. Podľa neho to bola protivná, cynická a krutá žena.

Kult, ktorý sa okolo nej vytvoril, budovala hlavne ona sama. Dobročinnosť, ktorú údajne vykonávala, a teda, že sa stará o chudobných ľudí, dáva im denne jedlo a že nikdy neodmietne pomoc, tvrdila najmä ona. V skutočnosti odmietala bezmocných a ak ich prijala, nechala ich umierať hroznou a bolestivou smrťou.

V jej inštitúciách, ktoré zastrešovala, bol nedostatok liekov, málo jedla a ani ľudia, ktorí trpeli krutými bolesťami, tak nedostávali lieky na tíšenie.

Lekár Robin Fox navštívil v roku 1991 jej dom pomoci v Kalkate a bol z neho zhrozený. Ľudia tam umierali v obrovských bolestiach na rakovinu a na tlmenie dostávali maximálne aspirín. Lekárska starostlivosť bola neorganizovaná a nerozlišovalo sa medzi ľuďmi, ktorých sa dalo a ktorých nedalo vyliečiť.

Samozrejme, chýbali tam lieky, ktoré však v iných podobných zariadeniach boli štandardnom. Invivomagazín píše, že použité ihly sa oplachovali vodou a ďalej používali.

Dôvod, prečo to takto bolo, môžeme nájsť aj v pohľade Matky Terezy na smrť a utrpenie: „Je krásne vidieť chudobných a chorých, ako pokorne prijímajú svoj údel a trpia ako Kristus počas pašii. Svet je ich utrpením bohatší,“ povedala už spomínanému Christopherovi Hitchensovi. Ten v roku 1996 natočil dokument s názvom Matka Tereza: Anjel pekla, v ktorom opisoval svoj pohľad na rehoľníčku. Okrem iného ju kritizoval aj za to, že nechávala pokrstiť umierajúcich ľudí bez ich súhlasu.

Peniaze posielal cirkvi, pre chudákov neostalo

Značka „Matka Tereza“ bola silná už počas jej pôsobenia. Svojou aurou, ktorá poukazovala na pomoc chudobným, sa jej darilo získavať veľké finančné dary. Údajne to bolo až 100 miliónov dolárov. Tieto peniaze však v drvivej väčšine putovali do Vatikánu. Iba 5 % z nich bolo použitých na to, prečo ich ľudia Matke Tereze darovali.

Chudáci, ale aj pomocné mníšky tak žili v otrasných podmienkach s nedostatočným vybavením. Mníšky nemali k dispozícií ani repelenty, trpeli chorobami ako malária, no Matka Tereza vravela, že Boh sa o ne postará. Sama sa však liečila ku sklonku života v prestížnych nemocniciach, napríklad v Kalifornii podstúpila operáciu srdca.

Nobelova cena, potraty a vyhlásenie za svätú

V roku 1979 dostala Matka Tereza za svoju činnosť Nobelovu cenu za mier. Vo svojej reči označila potraty za vraždu a to sa stalo podstatnou časťou jej prejavu, ktorý vyvolával rozpaky. „Ak môže matka zabiť svoje dieťa, čo bráni mne zabiť vás, alebo vás zabiť mňa?,“ pýtala sa.

Rovnaký postoj ako ku potratom, mala aj ku antikoncepcii. V roku 1988 povedala, že by nikdy nedovolila, aby si dieťa adoptovala žena, ktorá užíva antikoncepciu, lebo je to dôkaz jej neschopnosti milovať, uvádzajú Novinky. Aj súčasný pápež sa k Matke Tereze vyjadril rozpačito. Po stretnutí s ňou v roku 1994, keď bol ešte arcibiskupom, povedal, že jej tvrdosť na neho urobila dojem, no nechcel by ju mať ako nadriadenú.

Keď v roku 1997 Matka Tereza zomrela, India si ju uctila dokonca štátnym pohrebom. V roku 1999 začal proces jej blahorečenia a v roku 2002 sa jej uznal prvý zázrak. To, že uznávanie zázrakov je vo všeobecnosti mimoriadne otázne, teraz môžeme dať stranou.

Žena z Indie sa mala vyliečiť z rakoviny vďaka žiare vychádzajúcej z medailóna s Matkou Terezou, píše Invivomagazín. Jej lekár ale tvrdil, že rakovinu žena nemala, no mala tuberkulózu, z ktorej sa vďaka lekárom vyliečila, píše NY Times. Na lekárov však cirkev tlačila, aby vyliečenie bolo považované za zázrak.

Koncom roka 2015 bol Matke Tereze priznaný druhý zázrak. Ten sa týkal muža z Brazílie, ktorý sa prebral z kómy, keď sa kňaz pomodlil k Matke Tereze, uvádza BBC. Aj tu sú sporné tvrdenia a o tom, či mal muž nádory, alebo bol v kóme kvôli infekcii.

V každom prípade Vatikán s týmito zázrakmi nemal problém a svoju oddanú služobníčku, vďaka ktorej prišiel k veľkým finančným obnosom odmenil titulom „svätá“. Za svätú ju v roku 2016 vyhlásil pápež František.

Matka Tereza sa tak dostala do úzkeho okruhu ľudí, ktorých katolícka cirkev vyzdvihuje na piedestál a dáva za príklad ostatným. Aj medzi mnohými svätými sa dajú nájsť síce kontroverzné postavy, no je možné, že viacerí z nich by boli z toho, že sa medzi nich dostala aj táto osoba, značne pobúrení.

Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2021.

Pozri aj:

Hitlerov pápež Pius XII.: Holokaust neodsúdil, o vraždení vedel. Zachrániť však mal stovky tisíc ľudí