O zmiznutí lodí a lietadiel v Atlantickom oceáne existuje veľké množstvo správ. Väčšina prípadov má logické a často aj dokázateľné príčiny, no niektoré ostávajú aj po rokoch záhadou. A to sa nemusíme baviť nutne o legendárnom Bermudskom trojuholníku. Tajomný prípad lode Mary Celeste nás zavedie na východnú stranu Atlantiku.

Prekliata loď

Ešte predtým, než loď Mary Celeste vyplávala v roku 1872 na záhadne nedokončenú plavbu, sa s ňou spájali aj iné incidenty, ktoré jej dali prívlastok „prekliata loď“. Plavidlo vyrobené v roku 1861 pôvodne nieslo názov Amazon a svojmu prvému, dovtedy veľmi zdravému kapitánovi, prinieslo do života chorobu a rýchlu smrť. Neskôr sa loď dostala v Lamanšskom prielive do vážnej kolízie s inou loďou a po oprave ju takmer úplne zničila v roku 1868 búrka.

O lodi teda začali kolovať rôzne historky a námorníci verili, že je na nej kliatba. V roku 1868 sa ju rozhodol kúpiť a úplne zrekonštruovať americký lodiar Richard W. Haines. Okrem opravy dostalo plavidlo novú palubu, zvýšila sa nosnosť nákladu a zmenilo sa aj meno – od tohto obdobia je loď známa ako Mary Celeste. Námorníci boli veľmi poverčiví a lode väčšinou niesli ženské mená. Haines veril, že zmena názvu lode pomôže prelomiť údajnú kliatbu.

Z New Yorku do Janova

A všetko nasvedčovalo tomu, že kliatba bola skutočne prelomená. Loď absolvovala niekoľko úspešných ciest a v novembri roku 1872 ju mala čakať pod vedením kapitána Benjamina Briggsa ďalšia. Mary Celeste vyplávala 7. novembra z New Yorku s nákladom 1 700 sudov etanolu a desiatimi členmi posádky – okrem kapitána sa na palube nachádzala jeho manželka, malá dcéra a sedem námorníkov.

Začiatok plavby bol pôvodne naplánovaný na 5. novembra, no kvôli počasiu ho kapitán Briggs odložil o 2 dni. Následne prebehlo všetko bez problémov a neexistujú žiadne správy o tom, že by loď cestou narazila na neprekonateľné poveternostné podmienky (z lodného denníka existujú správy o zlom počasí, avšak loď to zvládla bez poškodenia). Aj napriek tomu sa stal 7. november 1872 posledným dňom, kedy boli desiati členovia posádky videní nažive.

Kam sa podela posádka?

Po opustení New Yorku mala Mary Celeste namierené do známeho talianskeho obchodného mesta Janov, kde mala doručiť pomerne nebezpečný náklad, no nikdy tam nedorazila. 4. decembra 1872 sa plavila západne od Azorských ostrovov loď Dei Gratia, ktorá bola vedená kapitánom Davidom Morehouseom. Tomu posádka neďaleko oznámila spozorovanie zvláštnej lode s neprirodzeným pohybom.

Morehouse bol podľa dostupných informácií dobrý kamarát s kapitánom Briggsom a loď Mary Celeste dobre poznal. Po tom, čo sa jeho plavidlo priblížilo k Mary Celeste, okamžite vedel, že niečo nie je v poriadku. Morehouse disponoval informáciami o plánovanej trase Briggsovej lode a vedel, že v tom čase už mala kotviť v Janove. Na signály nikto nereagoval a kapitán vyslal na Mary Celeste časť svojej posádky.

Zistenie bolo šokujúce. Plavidlo sa kolísalo vo vlnách Atlantiku úplne bez posádky. Na prvý pohľad bol síce na palube neporiadok, no po boji nebolo ani stopy. Prvý výskum neodhalil absolútne žiadne známky neprirodzenej aktivity, okrem nefunkčných kompasov. Celý náklad, palubný denník, potraviny a aj osobné veci boli nepoškodené na svojich miestach. Chýbali navigačné knihy a záchranný čln. V podpalubí bol približne jeden meter vody, no nešlo o žiadnu komplikáciu.

Vyšetrovanie

Posádka Dei Gratia dopravila Mary Celeste do 1200 kilometrov vzdialeného Gibraltáru a britské úrady začali podrobné vyšetrovanie celej situácie. Dôležité bolo najprv usporiadať všetky známe fakty. Keďže sa na lodi našiel lodný denník, jeho skúmanie bolo na rade ako prvé. Posledný záznam pochádzal z 25. novembra a prezradil, že loď bola od Gibraltáru vzdialená približne 1700 kilometrov.

V denníku sa nenachádzali žiadne informácie, ktoré by mohli signalizovať nejaký problém. Vyšetrovatelia na palube nenašli známky násilia, boja či iného konfliktu. Ako už bolo spomínané, prevážaný náklad bol neporušený, osobné veci posádky taktiež. Loď mala aj dostatok potravín na to, aby sa pohodlne dopravila do cieľa. Jasnou rečou hovoril len chýbajúci záchranný čln, do ktorého posádka nasadla. Neznámy však bol dôvod takéhoto konania.

Prečo si posádka nevzala žiadne zásoby jedla a svoje cennosti? Opúšťali loď len krátkodobo, plánovali sa vrátiť? A prečo by vôbec opúšťali plne funkčnú loď tak ďaleko od pevniny?

Teórie sa rozchádzajú

Vyšetrovatelia oficiálne prípad uzavreli tak, že posádka Mary Celeste musela z neznámych dôvodov narýchlo opustiť loď, na ktorú sa už ale nevrátila. Najpravdepodobnejšie sa zdalo to, že si námorníkov takpovediac vzal oceán, a preto sa ich telá nikdy nenašli. Neoficiálne sa však pracovalo s viacerými teóriami.

Keďže aj v tej dobe fungovalo poistenie a loď Mary Celeste bola poistená dobre, vyšetrovatelia začali skúmať, či nejde o poistný podvod. V tejto rovine prichádzali do úvahy dve teórie. Prvou bolo to, že objaviteľ lode kapitán Morehouse sa zbavil posádky Mary Celeste a objavenie prázdneho plavidla nafingoval – v takom prípade by dostal pomerne vysokú odmenu ako nálezné (niekde sa uvádza 1/5 ceny lode, niekde dokonca to, že loď by mu pripadla do vlastníctva).

V druhej rovine poistného podvodu mal hrať rolu samotný kapitán Briggs, no pravdupovediac to nedávalo veľký zmysel. Okrem toho, že Briggs bol čestný muž a oddaný námorník, doma nechal syna a ak by chcel začať nový život s peniazmi z podvodu, určite by ho vzal so sebou. Nepravdepodobná sa javila aj prvá teória, keďže Briggs a Morehouse boli blízki priatelia (vylúčiť to však nevieme, vyšetrovatelia nenašli žiadne dôkazy podporujúce teóriu).

Morehouse napokon dostal odmenu vo výške 1/6 hodnoty lode – to má dokazovať fakt, že aj napriek nepreukázanej vine na zmiznutí posádky Mary Celeste vyšetrovatelia neboli úplne presvedčení o  jeho nevine.

Až do roviny konšpirácií

Pracovať sa ale muselo aj s inými teóriami, pričom väčšina z nich už rokmi začala zachádzať do konšpirácií. Niet sa ale čomu čudovať, ľudia majú radi tajomné a nevysvetlené veci, kde je priestor na fantáziu. Keď sa vylúčila možnosť poistného podvodu, pracovať sa začalo s otázkou, prečo posádka opustila loď tak náhle a bez zásob, peňazí či osobných vecí.

Do úvahy prichádza teória, podľa ktorej si kapitán Briggs mylne myslel, že loď naberá veľa vody a potopí sa. Po silnej búrke sa v podpalubí nachádzala voda, avšak sondážna tyč určená na meranie výšky vody v podpalubí sa našla rozobratá na palube – pravdepodobne bola nefunkčná a námorníci sa ju snažili opraviť. Bez nej bolo prakticky nemožné určiť hladinu vody. Na druhej strane bol Briggs skúsený kapitán a odborníci neveria, že by nariadil opustenie lode.

V ďalšej teórii bol hlavným „podozrivým“ náklad, ktorý loď prevážala. Posádka sa údajne mohla nadýchať výparov z nebezpečného etanolu, čo jej malo spôsobiť dezorientáciu, respektíve dokonca halucinácie. Takto niektorí vysvetľovali rýchle a nepripravené opustenie lode. Teória je však rovnako nepravdepodobná ako to, že Mary Celeste bola prepadnutá pirátmi – všetky veci vrátané cenností ostali na palube.

Ďalšie špekulácie o osude posádky sú už naozaj v rovine konšpirácií. Ľudia s bujnou fantáziou hovoria o únose posádky nadprirodzenými silami, spomína sa najmä UFO. Taktiež istý čas kolovala aj teória o objavení Atlantídy, v ktorej posádka ostala žiť.

Sila prírody? Podvod? Etanol? UFO? Aký je skutočný osud lode Mary Celeste a jej posádky na čele s kapitánom Briggsom sa dnes už pravdepodobne nedozvieme. Preto je v tejto téme stále priestor na diskusiu a možnosti, ako mohlo 10 ľudí bez stopy zmiznúť.

Otvoriť galériu (5)

Pozri aj:

Udalosť, ktorá stála za vznikom legiend Bermudského trojuholníka. Zmiznutie Letu 19 je dodnes nevysvetlenou záhadou