Prednedávnom sa Mylo rozhodol porozprávať o svojej neuveriteľnej ceste, ktorú absolvoval. A jeho príbeh je naozaj inšpirujúci. Bol mužom bez práce, bez domova a bez možnosti opäť stáť na vlastných nohách. A tak si ju vytvoril sám, avšak predtým než sa mu podarilo otočiť svoj život o 180 stupňov, bol na kraji samovraždy. Dnes je úspešný, podniká a po finančnej stránke si tiež nemôže sťažovať.
Útechu našiel pri návštevách mestskej knižnice v anglickom Birkenheade, odkiaľ pochádzal. Prostredníctvom počítača sa prihlásil na vysokú školu, na ktorej sa zoznámil so svojim budúcim obchodným partnerom. Ešte predtým než založil úspešnú spoločnosť, ktorá sa venuje vývoju aplikácií si prešiel veľmi tŕnistou cestou. Potom čo umrel jeho strýko upadol do ťažkej depresie a aj on sám sa rozhodol siahnuť si na život. Postavil sa však ťažkým chvíľam aj zlým rozhodnutiam a s veľkou mierou úsilia vytvoril prosperujúcu spoločnosť.
„Pracoval som pre Telewest v Albertovom Doku a bol som povýšený na vedúcu technickú pozíciu. Pracovali pre mňa ľudia, ktorí boli o desať rokov starší. So zodpovednosťou ku mne prišli aj peniaze.“ hovorí Mylo o svojom neveľmi zodpovednom období. „Mal som len dvadsať, a preto som robil všetky tie veci, ktoré sa robiť nemajú. Neustále som pil alkohol a užíval drogy.“
Pre Myla to bolo skvelé obdobie. Bol mladý, myslel si že mu patrí svet a postupne strácal pojem o realite. „To čo som videl bolo niečo celkom iné ako veci, ktoré sa okolo mňa skutočne diali.“ Vo svojej ceste nezodpovednosti pokračoval i naďalej. Veď prečo by aj nie? Bolo to vzrušujúce obdobie plné zábavy. Na financie si nemohol sťažovať ani v časoch, kým bol mladý a hlúpy. „V hlave som mal len to, že mám peniaze a idem ich minúť. V práci som mal s každým dobrý vzťah. Naivne som si myslel, že keď raz za čas neprídem, bude to každému jedno. Môj úsudok bol chybný.“ Nakoniec sa ukázalo, že niekomu to predsa len jedno nebolo. A tým niekým bol Mylov šéf, ktorý ho vyhodil.
Z vrcholu padol na absolútne dno, no stále bol vďačný za to, že má stále aspoň strechu nad hlavou. „Bol to osamelý boj. Prvých šesť mesiacov to bolo strašné. V polovici roka mi moju sebadôveru vrátila sociálna pracovníčka menom Debbie. Zúčastnil som sa programu na ubytovni, nastavila mi režim v posilňovni a naučila ma variť. Postavilo ma to znova na nohy,“ spomína Mylo. Neskôr sa mu podarilo dostať na univerzitu v Manchestri, no vtedy sa mu opäť začal svet tak trošku rozpadať. Sám v novom meste sa dozvedel o smrti svojho strýka.
„Boli sme si veľmi blízki. Cítil som sa strašne, bolo to akoby mi niekto povedal ‚Nemôže sa ti dariť, takže ti hodím pod nohy tieto bremená‘. Najprv som stratil prácu a potom blízkeho človeka.“ Pre Myla to bolo naozaj ťažké obdobie, no univerzita mu poskytla pevnú zem, na ktorej dokázal stáť a okolnosti z neho spravili silného človeka. Na škole sa venoval štúdiu vývoja webových aplikácií, neskôr prestúpil na ekonomický obor. Tu stretol muža menom Jack Mason, ktorý je dnes spoluzakladateľom ich spoločnosti Dreamr. Začínali s vývojom webových stránok pre malé spoločnosti, no dnes zamestnávajú 23 ľudí, ktorí denne pracujú na vytváraní mobilných aplikácií. Tento rok sa chystajú prekročiť métu miliónového obratu.
V súčasnosti je Mylo tiež kurátorom Booth Centre, charity pre bezdomovcov v Manchestri. Teší sa z pomoci ostatným a dúfa, že bude môcť inšpirovať ľudí v podobných životných situáciách. Ukázať im, že ktokoľvek môže zmeniť svoj život. „Ja som sa ľuďom neotváral, no musím povedať, že je dôležité hovoriť s ľuďmi, ktorých milujete a ktorí milujú vás. Pre mňa je dôležité pomáhať ostatným a povedať im, že je v poriadku, necítiť sa v poriadku.“
liverpoolecho.co.uk
Nahlásiť chybu v článku